Synonymá slova "ust" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústa • pejor.: chlebáreň • zobák: Zavri chlebáreň, zobák! • pejor. gamby • hovor. pejor.: pysk • rypák • hrub.: papuľa • tlama: zapchať niekomu papuľu, tlamu • subšt. huba: dostať po hube

stabilita schopnosť mať isté vlastnosti v daných hraniciach i za vonkajšieho rušivého pôsobenia • stabilnosť (op. labilita): stabilita, stabilnosť lietadla, lode • stálosť • ustálenosť: stálosť, ustálenosť meny, cien • nemennosť • nemeniteľnosť: nemennosť hraníc

ustálenosť p. stabilita

nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály) • nemeniteľný • stály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírody • ustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob života • rovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názory • trvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdiv • pevný • fixný • stabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohe • zastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadok • nepremenný • odb.: invariabilný • invariantný: nepremenná, invariantná veličina • zaužívaný • vžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklosti • tradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvyky • nezmeniteľný • nezvratný • poet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie (Hviezdoslav) • neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudok • pren. nehasnúci: nehasnúce šťastie

rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca

stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

p. aj rovnaký

2. p. pravidelný 3

štandardný 1. ktorý zodpovedá norme, ktorý má pravidelne dobrú úroveň • normovaný • ustálený: štandardný, normovaný výrobok; štandardný, ustálený výkon pracovníka

2. ktorý je najviac rozšírený, ktorý sa vyskytuje bežne • bežný • priemerný: štandardný, bežný sortiment; priemerná úroveň

ustálený 1. p. stály 1, nemenný 2. p. vžitý

vyhranený ktorý má presnú podobu (op. nevyhranený) • vymedzený: vyhranené, vymedzené stanovisko k udalostiam; presne vymedzené povinnosti • jednoznačný • jasný (ktorý má presný význam, zmysel): jednoznačná, jasná odpoveď • ustálený • pevný (ktorý sa ustálil): má svoje ustálené, pevné zvyky • vyostrený • vyhrotený: vyostrený, vyhrotený konflikt • kniž. vykryštalizovaný: vykryštalizovaný talent

vžitý ktorý sa vžil • bežný • zaužívaný: vžité, bežné, zaužívané výrazy; zaužívaný názov • ustálený (ktorý sa ustálil): ustálené zvyky • zažitý: zažité spôsoby • tradičný (založený na tradícii): tradičný pracovný postup • konvenčný • zastar. konvencionálny: konvenčné názvy • štandardný: štandardné metódy

zabehaný 1. ktorý sa vžil dlhodobou pravidelnou činnosťou • zabehnutý • zaužívaný: zabehnutý, zaužívaný spôsob • osvedčený • vyskúšaný: je to osvedčený, vyskúšaný postup • ustálený: má svoj ustálený denný režim • vžitý: vžitý zlozvyk sa ťažko mení

2. p. bežný

konsolidovať uviesť do poriadku (pomery, vzťahy a pod.) • stabilizovať • upevniť • ustáliť: situáciu sa usilujú konsolidovať, stabilizovať; politickú moc treba upevniť

konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrť • spozorovať • zbadať • pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenil • všimnúť si • prísť na niečo • postrehnúť • objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazí • zastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výborné • povedať • kniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť

upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na svete • utužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzky • utvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienke • ustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju moc • stabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menu • konsolidovať • skonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomery • normovať: normovanie jazyka

2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrď • spevniť: spevniť breh kameňmi • prichytiť • zachytiť • upnúť • upäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkou • stiahnuť • stužiť: stužiť remienky • odb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovať • zafixovať: (za)fixovať zlomeninu ruky • zakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dno • uzemniť (pevne spojiť so zemou)

určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného • povedať: povedať cenu domu • predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi • indikovať: indikovanie liečby • ustáliť: výšku poplatku už ustálili • determinovať • podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning • vymedziť • delimitovať • vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti • definovať (určiť definíciou) • vykázať • prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu • kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok • udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer • označiť: označiť miesto stretnutia • kniž. predznačiť • vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť • orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ • vyhradiť • rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí • ohraničiť • obmedziť • kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy • nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva • vymenovať • kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister • kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovať • orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom • zacieliť • zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži • venovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvo • označiť: vinníka už označili • vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho

ustáliť 1. p. upevniť 1 2. p. určiť 1

rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru • odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činu • dať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádež • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiť • prikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniu • hovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývala • hovor. zastar. namyslieť sa • zastar.: ustáliť sa • rozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde

ustáliť sa 1. stať sa stálym, nadobudnúť stálosť: počasie sa v septembri ustáli • stabilizovať sa: mena sa stabilizuje • upevniť sa (stať sa pevnejším, trvácim): naše medzinárodné postavenie sa upevnilo • fixovať sa (o stave, polohe niečoho) • konsolidovať sa (uviesť sa, dostať sa do stavu stálosti, poriadku): pomery sa konsolidujú • vyhraniť sa • sformovať sa (nadobudnúť pevnú podobu, pevný názor): jeho talent sa už vyhranil, sformoval • kniž. vykryštalizovať sa (zo stavu nejasnosti postupne nadobudnúť vyhranenosť, stálosť): situácia sa už vykryštalizovala

2. p. rozhodnúť sa

ustaľovač prostriedok na ustaľovanie • fixatív: ustaľovač, fixatív farby, kresby • hovor. fixír

rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)

2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať

rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia

ustanovenie p. rozkaz

postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebrík • vzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžke • zdvihnúť • zodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

2. stavebným postupom utvoriť • vystaviť • vybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mosta • postavať • vystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budov • zmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domec • zrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviť • zorganizovať • vytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboru • zostaviť • vybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapelu • zriadiť: zriadiť nové oddelenie

4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviť • určiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzor • zvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1

predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termín • nariadiť • prikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokoj • určiť • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daní • admin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daň • obyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovať • admin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)

ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcu • určiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriť • kniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákony • založiť • vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciu • zriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vládu • admin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu

utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracovisku • vytvoriť • kniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiu • stvárniť • zobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmíre • zložiť • skomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obraz • povytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladosti • expr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaos • kniž. kreovať: kreovanie spolku • pritvoriť (dodatočne utvoriť)

2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriť • založiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolok • ustanoviť • kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vládu • vybudovať: vybudovať v obvode škôlku • zriadiť • urobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihrisko • zostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výboru • poutvárať • povytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky

vybudovať 1. stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu • vystavať • vystaviť • postaviť: v obci vybudovali, vystavali, vystavili novú školu, športové ihrisko • zbudovať: zbudovanie modernej nemocnice • zriadiť • utvoriť • vytvoriť: z poloprázdnej budovy sa podarilo zriadiť, utvoriť laboratórium • postavať (vybudovať viac objektov)

2. uskutočniť výstavbu niečoho, dať niečomu základ existencie • utvoriť • vytvoriť: vybudovanie, utvorenie funkčného súdnictva • vystavať: vystavať školstvo • zriadiť: zriadiť pobočku • založiť • kniž. osnovať (dať základ vzniku): založiť, osnovať nový spolok • ustanoviť • kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, konštituovanie veľvyslanectva

vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboru • admin. slang. menovať: menovanie ministra • nominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov

založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiť • spraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničku • zhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkovisko • zariadiť: na poschodí si zariadila ateliér • utvoriť • konštituovať • ustanoviť • založiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesiel • vybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov

2. p. zbiť 3

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

ustanoviť sa 1. p. prísť 1 2. p. utvoriť sa

utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť sa • vzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odpor • vyvinúť sa • vyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujú • ustanoviť sa • odb. ustaviť sa • kniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno

orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa

ustanovizeň p. orgán 2

zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásť • umiesťovať • umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta • nasadzovať • nasádzať: nasadzuje si okuliare • navliekať • nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň • naťahovať: naťahovať si čiapku na uši • nastavovať (siete)

2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utvárať • vytvárať • tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá • ustanovovať • budovať • konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy • zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská

3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu • stavať • budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi

smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)

strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď

ustaraný, ustarostený p. strápený

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov

popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal • vyčerpať sa • vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí • ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná • poet. znaviť sa • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol • prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný • upracovať sa • zrobiť sa • hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu • hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sa • hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol • hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal • strhať sa • expr. uštvať sa • zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali • umoriť sa • zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili • expr. utrmácať sa • hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze • hovor. expr.: zmordovať sa • umordovať sa • domordovať sa • doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali • expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom

ustať¹ p. unaviť sa

ustať² 1. p. stíchnuť 1, 2, poľaviť 1, ustúpiť 3 2. p. prestať 2, uviaznuť 2

ustáť (v spojení so slovesami dať, nechať) dlhším státím nadobudnúť želateľné vlastnosti • odstáť: roztok treba dať ustáť, odstáť; kávu necháme chvíľu ustáť, odstáť

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste • zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blate • zostať • ostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povraz • zachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasoch • zabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdci • zaryť sa • vryť sa: guľka sa zaryla, vryla do steny • zapadnúť: zapadnúť do snehu

2. prestať prebiehať (o deji) • zaviaznuť • ustať • zastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavila • zadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdle • kniž. ustrnúť: pohyb ustrnul • hovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla

3. p. usadiť sa 1

vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilí • ustať • ukonať sa • unaviť sa • kniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví sa • umoriť sa • zmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o deti • prepracovať sa • zrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa • uštvať sa • ukoňovať sa • zmordovať sa • umordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodoch • strhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domu • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdlenia • expr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľ • zničiť sa: pri deťoch sa celkom zničila • expr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v práci • vyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí

zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)

2. porov. zodrať 1, zničiť

odstáť (sa) dlhším nechaním na pokoji nadobudnúť isté (obyč. očakávané) vlastnosti • ustáť sa: nechať polievku, aby (sa) odstála, aby sa ustála • odležať sa • uležať sa (o potravinách): mäso sa dobre odležalo, uležalo

únava stav organizmu spôsobený dlhotrvajúcou námahou, nepohodlím a pod.: únava po dlhej ceste vlakom, jarná únava • vyčerpanosť: od vyčerpanosti sotva chodí • malátnosť: prišla na mňa malátnosť • ochabnutosť: ochabnutosť svalstva • slabosť: telesná slabosť • úmor: robí do úmoru • vysilenosť • ustatosť • ukonanosť

ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický

2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica

unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)

ustatý p. unavený

vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)

p. aj unavený

zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy

zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom • upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované ruky • vysilený • vyčerpaný • ustatý • unavený • ukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbári • expr. zmorený • hovor. expr.: skapatý • uťahaný • ukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahaný • expr.: zodratý • zotročený • zničený • uhrdlovaný • urobený • narobený • dobitý • vyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlane • zried. zrobotený (Hrušovský)

škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia

2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci

3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium

ústav 1. organizačný útvar slúžiaci na bádateľské al. výskumné ciele; budova tohto útvaru • inštitút: vedecký ústav, inštitút, fyzikálny inštitút

2. p. škola 1

ústava základný zákon štátu • konštitúcia: ústava, konštitúcia SR

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje

slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa

p. aj slabnúť

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

ustávať¹ porov. stíchnuť

ustávať² p. obťažovať 1

viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí

2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

ustávať sa p. namáhať sa

trvalo 1. neprerušovane v čase • trvale • neprestajne • ustavične • stále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnaných • nepretržite • permanentne • hovor. naveky: naveky sedí doma

p. aj ustavične

2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvale • nemenne • stále • definitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostať • natrvalo • nastálo • navždy • hovor. navždycky • fixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždycky • naveky: naveky zostali dobrými priateľmi • fraz. raz (a) navždy

ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse

vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia

neprestajný ktorý prebieha bez prerušenia, bez príznakov skončenia • nepretržitý • neprerušený: neprestajný, nepretržitý chod pracoviska; nepretržitý, neprerušený hukot motorov • ustavičný • jednostajný • kniž. neustály • zried. neustajný: ustavičné, jednostajné zmeny; neustály, neustajný brechot psov; sledoval ustavičný, neustály tok informácií • hovor. nonstop: nonstop premietanie • stály • trvalý • kniž. permanentný (ktorý nesmeruje ku koncu): žil v stálych, trvalých obavách; ich vzťah bol založený na trvalej, permanentnej spolupráci • vytrvalý • úporný (bez zníženia intenzity a pod.): vytrvalý dážď; trápil ho úporný kašeľ • plynulý • súvislý • odb.: kontinuálny • kontinuitný (stále pokračujúci bez zmien, výkyvov, prerušení a pod.): neprestajný, plynulý proces výroby; súvislý, kontinuálny, kontinuitný vývin • sústavný (neprerušený al. stále sa opakujúci): robili naňho sústavný nátlak

pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmena • zákonitý

2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postava • rovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazce • harmonický • súladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanie • rovnomerný • vyvážený • proporčný • proporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanie • rytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenie • periodický • cyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javy • systematický • sústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná príprava • ustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisov • stály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

4. p. bežný, normálny 1, riadny 1

systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskum • systémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy

2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavný • pravidelný: systematická, sústavná, pravidelná príprava • každodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenie • plánovitý • plánovaný • programovitý • programový • cieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celku • ustavičný • opakovaný • stály • kniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupku • neprestajný • jednostajný • nepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak

3. p. poriadny 1

trvalý ktorý nie je prerušený v čase, neprestávajúci, nekončiaci sa; ktorý nepodlieha zmenám, ktorý prejavuje stálosť (op. dočasný) • trváci • trvácny: trvalý, trváci, trvácny vzťah; trvalá, trváca, trvácna hodnota • stály: trvalé, stále bydlisko (op. prechodné); stále vlastnosti materiálu • neprestajný • nepretržitý: žiť v neprestajnom, nepretržitom napätí • ustavičný • permanentný: byť v ustavičnej, permanentnej pohotovosti • jednostajný • kniž. neustály: jednostajné, neustále sneženie • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): definitívna, konečná platnosť rozhodnutia; definitívne, konečné riešenie vzniknutého problému (op. provizórne) • pevný (ktorý odoláva zmenám v čase): pevné puto medzi matkou a dieťaťom • nemenný • kniž. nadčasový (pretrvávajúci v čase, presahujúci významom svoj čas, svoju dobu): nemenné hodnoty; nadčasové posolstvo umeleckého diela • nezabudnuteľný • nezmazateľný • neodstrániteľný • nevykoreniteľný: nezabudnuteľné spomienky; udalosť nechala nezmazateľnú stopu v jeho živote; škvrna je neodstrániteľná; usadila sa v ňom nevykoreniteľná melanchólia • nerozborný • nezničiteľný • pren. nerozbitný: nerozborné, nezničiteľné, nerozbitné priateľstvo, spojenectvo • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj inšpirácie; nehasnúca, nepominuteľná sláva • večný • kniž. nehynúci: večná, nehynúca pamiatka • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • fixný • kniž. utkvelý (trvale sa objavujúci, vynárajúci): fixné idey, utkvelé predstavy • zastaráv. vytrvalý: vytrvalá láska

ustavičný nikdy neprestávajúci, stále prebiehajúci, trvajúci • jednostajný • neprestajný: ustavičné, jednostajné, neprestajné búchanie; ustavičné, jednostajné, neprestajné dobiedzanie • nepretržitý • stály • permanentný • kniž. neustály • hovor. nonstop (neskl.): žiť v nepretržitom, stálom, permanentnom, neustálom zhone, strachu • pravidelný • sústavný • systematický: pravidelné, sústavné, systematické napomínanie

večný 1. stále trvajúci, jestvujúci (op. časný, dočasný) • odveký (trvajúci oddávna): večná, odveká túžba po láske • trvalý (neprerušovaný v čase; op. prechodný): trvalý vzťah • stály • kniž. neustály (ktorý má trvale istú vlastnosť): večné, stále zvady; neustále nariekanie • trváci: trváce puto • kniž. nehynúci (ktorý nezaniká): nehynúca sláva • nemenný: nemenný poriadok vesmíru • ustavičný (stále prebiehajúci): ustavičný pohyb • neprestajný • jednostajný • nepretržitý (ktorý neprestáva): neprestajný, jednostajný strach o život • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): nezmazateľné dojmy • pren. nevysýchavý: nevysýchavý zdroj poučenia • zastaráv. večitý: večité právo človeka na slobodu • kniž. zastar. odvečný (Škultéty) • poet. vekovečný (Jesenská)

2. p. veľký 1

vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatý • neúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilie • neúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovník • zastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský) • tvrdošijný • úporný: klásť tvrdošijný, úporný odpor • nepoddajný • neoblomný • neústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povaha • zastar. nezmarný • pren. mravčí (o práci) • expr.: skalný • verný: skalný, verný fanúšik

2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé dažde • neprestajný • neprestávajúci • nepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolesti • ustavičný: ustavičné nariekanie • zastar. vytrvanlivý

p. aj trvalý

ustaviť sa¹ p. utvoriť sa

ustaviť sa² p. zastaviť sa 2

zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastať • zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastavil • uviaznuť • zaviaznuť • zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na strome • zaseknúť sa • zadrhnúť • zadrhnúť sa • hovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaproval • zaraziť sa • zapätiť sa • zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v reči • pozastavovať sa • popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sa • pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstave • zried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás! • ohlásiť sa • nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičom • zotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tvári • pozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme

nemocničný ktorý patrí k nemocnici, ktorý sa nachádza al. uskutočňuje v nemocnici: nemocničná izba • ústavný (ktorý je, uskutočňuje sa v zdravotnom ústave): nemocničné, ústavné zariadenie; nemocničná, ústavná liečba • klinický (súvisiaci s klinikou): klinické vyšetrenie • zastar. špitálsky

ústavný p. nemocničný

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívania • expr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomu • dodať: Kto vám dodal informácie? • poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretou • udeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolku • umožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzite • kniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia

udeliť 1. poskytnúť bez náhrady, ako dar, odovzdať do vlastníctva • dať: udelili mu podporu • nadeliť • uštedriť (hojne, štedro; často expr. niečo nepríjemné, neželateľné): príroda mu uštedrila nadanie; nadelili, uštedrili im desať gólov

2. poskytnúť právo, oprávnenie na používanie • dať: udelili, dali mu vysoké štátne vyznamenanie • polit. slang. prepožičať (dočasne udeliť)

uštedriť p. poskytnúť, dať 1

zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou • zahrabať • zastaráv. zahriebsť • zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme • zavaliť • privaliť • prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou • expr.: zarúcať • zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo • expr. al. hrub.: zakydať • prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha • poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav) • posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou • pozasýpať • pozasypávať • pozahrabávať • pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť • prihrabať • prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť • obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou • počastovať: počastovali nás nadávkami • obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou • uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

otvor 1. prázdne miesto na konci niečoho pozdĺžneho • ústie: otvor, ústie vysokej pece; ústie plynovodu

2. p. diera 1

sútok miesto, kde sa zlievajú dva al. viaceré toky: pri sútoku Moravy a Dunaja stojí Devín • vodohosp. stok: stok vôd • ústie (kde sa končí vodný tok)

ústie 1. miesto, kde vodný tok vteká do iného vodného toku, do jazera al. do mora: ústie potoka do rieky • vtok: vtok rieky do mora • delta (rozvetvené ústie): delta Dunaja

2. p. otvor 1

uštipačník p. zlomyseľník

zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastik • uštipačník • štipľavec • expr. zloduch

uštipačnosť p. zlomyseľnosť

zlomyseľnosť zlomyseľné zmýšľanie al. konanie: ľudská zlomyseľnosť nepozná hranice • škodoradosť: oči jej svietia škodoradosťou • škodoradostnosť • zlovôľa • zlovoľnosť • zried. zlomyseľ (Urban) • uštipačnosť

ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešný • posmievačný • výsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slová • uštipačný • štipľavý • pren.: pichľavý • bodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okolia • sarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor

posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváre • posmechársky • posmeškársky • posmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriaceho • ironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámka • uštipačný • štipľavý • pren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slová • výsmešný • vysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľady • satirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak) • expr.: mefistofelovský • mefistovský

uštipačný p. ironický, zlomyseľný

výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné reči • posmievačný • ironický • uštipačný • pichľavý • štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky • satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka • sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika • karikatúrny • karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam • parodický • kniž. persiflážny

zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči

poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včela • bodnúť • pichnúť: do ruky ju bodla, pichla osa • uhryznúť (o hadovi) • doštípať • dobodať • dopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)

2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na líci • štipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočka • expr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo

uštipnúť p. poštípať 1, 2

úlomok 1. odlomený kúsok niečoho • odlomok: úlomky kameňa, odlomky ľadu • črep • črepina (úlomok rozbitej veci): črepy, črepiny z taniera, z granátu • odštep (odštiepený kúsok): odštepy kostí • zlomok: zlomok zlata • fragment: fragment sochy • expr. úštipok (odštipnutý kúsok): úštipok chleba • zastar. výlomok: výlomok z kosti • zried. oblomok (Jesenská)

2. p. úryvok, časť

úštipok p. úlomok 1

štipkať 1. po štipke z niečoho odlamovať, odtrhávať • štibrať • expr. ždipkať: štipká, ždipká z chleba mäkkú striedku; poriadne neje, z koláča iba štibre • odštipovať • odštipkávať • odštibrávať • uštipovať: z papiera odštipuje, odštipkáva okraje; odštibráva, uštipuje z jedla • obštipkávať (dookola al. zvrchu): obštipkáva strapce na obruse

2. p. podpichávať

smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do mora • vyúsťovať (prechádzať do iného priestoru al. stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktu • vlievať sa • vtekať • mať ústie (o rieke al. vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka

odostlať, odstlať upraviť lôžko na spanie (op. zastlať) • ustlať • postlať: matka odostlala deťom a uložila ich spať; ustlali, postlali nám v obývačke • hovor. odpraviť: odpraviť posteľ • rozostlať (rozložiť posteľoviny na spanie): rozostlané postele • poodostielať • poustielať • poodprávať • porozostielať (postupne, viac lôžok)