Synonymá slova "uro" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 77 výsledkov (1 strana)

  • hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončenýdokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončenýukončenýzakončenýdovŕšenýzavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšenéurobenýdorobenýdohotovenývyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stoličkaprichystanýpripravenýnachystaný: obed je už prichystaný, nachystanýdoštudovanývyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

    2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravenýprichystanýnachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

    3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1


    urobený 1. p. hotový 1 2. p. zrobený


    zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom • upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované rukyvysilenývyčerpanýustatýunavenýukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbáriexpr. zmorenýhovor. expr.: skapatýuťahanýukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahanýexpr.: zodratýzotročenýzničenýuhrdlovanýurobenýnarobenýdobitývyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlanezried. zrobotený (Hrušovský)


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovaťvyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnaťpopraviťdať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávaťpoupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

    2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiťuspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovaťprerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniťobmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

    3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiťpripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

    4. p. usmerniť 1


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiťvykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


    utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniťzobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiťskomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

    2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriťzaložiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiťurobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutváraťpovytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviťzhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciurozpracovaťprehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadeniaurobiťzostrojiťskonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plánzostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programuprepracovať (znova, dôkladnejšie)

    2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastkyurobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobkuzhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdobyvyrobiťgarb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná kožavymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiťspraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničkuzhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkoviskozariadiť: na poschodí si zariadila ateliérutvoriťkonštituovaťustanoviťzaložiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesielvybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov

    2. p. zbiť 3


    rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístrojrozmontovaťdemontovať (niečo zmontované): demontovali lešeniepren. expr.: rozpitvaťzanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítačporozoberaťporozberaťporozkladať (postupne)

    2. po častiach vziať z celku • rozobrať sipobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevyrozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásobyexpr.: rozchytaťrozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľkurozkradnúťpokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiálporozoberaťporozberaťporoznášaťexpr. porozchytávať (postupne)

    3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácieurobiť analýzuzanalyzovaťrozanalyzovať: rozanalyzovali problémexpr.: rozpitvaťdetailizovaťzanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

    4. p. rozptýliť 3


    zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


    prerieknuť sa, preriecť sa 1. neúmyselne v reči povedať niečo nechcené, zakrývané • podrieknuť sapodriecť sa: komusi sa preriekla, podriekla o dcérinej svadbeprezradiťvyzradiť (nechtiac): dávajte si na jazyk pozor, aby ste niečo neprezradili, nevyzradili, aby ste sa nepreriekli

    2. náhodne, neúmyselne zle vysloviť slovo • urobiť brbtzabrbtať (sa): hlásateľ sa dvakrát preriekol, dvakrát (sa) zabrbtal

    p. aj prezradiť


    pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


    navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrhurobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmenyproponovať: proponovaný plán sme neprijaliodporučiťporadiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydaniezastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie


    obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod. • zastaviťzadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržaliurobiť obstávkupráv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok

    2. p. obklopiť 2


    vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

    2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

    3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

    p. aj vyskúšať


    prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

    2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

    3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    urobiť sa p. vzniknúť


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

    2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


    utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žarturobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakovexpr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúťhovor. expr.: vystreliť sistreliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého aprílapouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok


    ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť saodkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuťucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa)vyhnúť (sa)vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

    2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiťodstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiťuskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiťpovoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sapoddať sakapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuťucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sazriecť savzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvostrezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

    3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sapominúť sazmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliťpoľaviťpopustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúťutíchnuťstíchnuťutíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť saustať: dážď sa zmiernil, ustal


    uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť al. upraviť do istého tvaru • zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľuurobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatupouväzovaťpozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov

    2. viazaním pevne pripojiť • priviazať: uviazať, priviazať dobytokpripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺppouväzovaťpopriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu

    3. p. zviazať 1


    vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javyurobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskumpreskúmaťpreštudovaťprebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechuodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénuvysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovaťvyspýtať (Kukučín)

    p. aj preskúmať


    uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

    2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

    3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


    zakročiť urobiť isté opatrenie v prospech al. neprospech niekoho, niečoho • urobiť zákrokzasiahnuť: rozhodol sa zakročiť, zasiahnuť, aby zabránil nešťastiu; zakročiť, urobiť zákrok proti vzbúrencomhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťpricviknúť (urobiť opatrenie v neprospech niekoho, dostať niekoho do neželaného položenia): treba mladých privrznúť, priškripnúť, aby nerobili hanbu


    spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúťspomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnelzmieniť saurobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienkudotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témyhovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o školepripomenúťnapomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípadypospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínalipoznamenaťpodotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času


    dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

    2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

    3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


    previesť2 správ. urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať


    zjednať2, obyč. v spoj. zjednať nápravu, zjednať poriadok správ. urobiť, zaistiť, zabezpečiť: urobiť nápravu; urobiť, zaistiť, zabezpečiť poriadok


    úrokovať poskytovať al. platiť úroky • úročiť: úrokovať, úročiť vklad, kapitál


    úroda p. žatva 2


    žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia)zvoz: zvoz úrodykosba (kosenie obyč. sena, mládze)

    2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úrodaziskkniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá


    urodiť vydať plody (o zemi) • priniesť úrodu: dobre obrobený vinohrad bohato urodí, prinesie úroduzarodiť: pole dobre zarodilo


    zarodiť vydať plody • priniesť úroduobrodiť: strom zarodil, priniesol úrodu; orech obrodil zdravým ovocímurodiť (o zemi): pozemok dobre urodil


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatýčastý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípadveľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvopočetnýkniž. neprebernýexpr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásobyvýdatný (hojný a akostný) • štedrýsporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážďúrodnýkniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zemexpr.: premnohýprehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičiahovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuznígavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavalierskypohostinnýkniž. generóznyexpr. preštedrý (veľmi štedrý)

    2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatýhojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrodyúrodný: úrodná zem, úrodný rokvýdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliamkniž. požehnaný: požehnaná jeseňexpr. preštedrý (veľmi štedrý)


    úrodný prinášajúci dobrú, veľkú úrodu (op. neúrodný) • žírny: úrodné, žírne nížiny; úrodný, žírny krajplodný (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodný strom, plodná zembohatýhojnýkniž. požehnaný: bohatý, hojný, požehnaný rokexpr. preúrodnýexpr. al. poet.: zlatorodýzlatorodný


    osvietený 1. v minulosti súčasť titulu vyššieho cirkevného hodnostára al. súčasť oslovenia feudála: náš pán osvietený (t. j. biskup, kanonik a pod.); osvietený pán grófurodzenýveľaváženýveľactený (súčasť oslovenia): urodzená, veľavážená pani (grófka); veľactené knieža

    2. p. vzdelaný, múdry


    panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetkyšľachtickýaristokratický: šľachtické, aristokratické kruhyurodzenývznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

    2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský


    urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtickýaristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvámpanskývznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosťnoblesnýneskl. nóbl


    vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

    2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

    3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    uroniť1 p. vyroniť


    uroniť2 p. zraziť 1


    vyroniť vypustiť slzy • uroniť: nevyronil, neuronil ani slzuvyliaťpreliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužomvyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa


    zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiťstrhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zemzvaliťpovaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zemzrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepastizmietnuťzmiesť: zmietol pohár zo stolakniž. sklátiť: úder ma sklátil na zempren. expr. podťať: spadnúť ako podťatýzroniťpoet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvetodraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptupozrážaťpozráňaťpozhadzovaťpováľať (postupne, viac vecí)

    2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuťstrhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platuodrátaťodpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy


    úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


    výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau


    narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnaťvystrieťnapriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil rukuvzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbátzarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamyponarovnávaťpovyrovnávaťpovystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátnonár. naprostiť

    2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnaťvyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukniupraviť (narovnať a upratať): upravili terén


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


    urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodníkvyrovnaťzarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť strojeuhladiťzahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zempourovnávaťpovyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný listzrovnaťhovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozéromupraviť (dorovna): upraviť svah

    2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadaťdať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninouvyrovnaťzarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkostizrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodnepoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope

    3. zmierlivo vyriešiť • uhladiťzahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojempourovnávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičminapraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumeniahovor. vyžehliť


    usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesťdoniesťdať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnaťzrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnaťzarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovaťpousporadúvaťpoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

    2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovaťsystemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

    3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniťzrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiťvychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovaťzrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavaťvydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť


    vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

    2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

    3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

    4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

    p. aj zaplatiť 1


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    zarovnať urobiť rovným, hladkým (obyč. niečo, čo má nerovný, hrboľatý povrch) • vyrovnaťurovnať: zarovnať, vyrovnať rad, knihy; urovnať si rozstrapatené vlasyzrovnať: zarovnať, zrovnať kopec hliny; zrovnať mesto s povrchomzvalcovaťzried. zvalchaťvyvalcovať (zarovnať valcom): zvalcovať ihriskohovor. splanírovať (upraviť terén do rovnej plochy): splanírovať pláňzahladiťvyhladiť (urobiť hladkým): zahladí, vyhladí si pokrčenú sukňupozarovnávaťpovyrovnávaťpourovnávať (postupne, viac vecí zarovnať) • sklepať (klepaním zarovnať): sklepať hárkyzaokrúhliť (upraviť na jednoduchšiu hodnotu): zaokrúhliť sumu, účet


    zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie • priviesť/dať do súladuzharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovaťkniž. vyladiť: vyladiť časti celkumenej vhodné zosúladiťadmin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiekkoordinovaťskoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinovanékniž. al. odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojovurovnaťzrovnaťusporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy


    vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať saurovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať savystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sapozarovnávať sapourovnávať saponarovnávať sapovystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

    2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúťdohoniťdobehnúťdohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

    3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovaťporátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sazmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa


    rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávaťnarovnávaťvystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papierzrovnávaťzarovnávaťurovnávaťupravovaťhovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

    2. p. radiť2


Pozri výraz URO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: s, supé, win16, no, mer, sda, , čad, fifo, an, tã ã a, receipt, ej, tower, finis
Ekonomický slovník: pq, nof, tluã, aty, ad n, sgc, zn, ck, mqs, hou, pra, mtz, zrs, rvd, kai
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV