Synonymá slova "umrť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik

úmrtie p. smrť 1

úmrtnosť pomerný počet úmrtí na počet obyvateľstva: vysoká dojčenská úmrtnosť • odb. mortalita: štatistika mortality • odb. letalita (úmrtnosť na jednu chorobu) • smrtnosť: vysoká letalita, smrtnosť na rakovinu

úmrtný súvisiaci s úmrtím • smrtný: úmrtný, smrtný list • smútočný: úmrtné, smútočné oznámenie

necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý film • odumretý • mŕtvy • znecitlivený • umŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele) • nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľný • expr. nečujný • kniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientom • chladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladný • bezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanie • tvrdý • drsný • krutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňami • ľahostajný • tupý • otupený • zastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným

umŕtvený p. necitlivý 1

umŕtviť 1. urobiť necitlivým (časť organizmu) • znecitliviť: umŕtviť, znecitliviť zub pred vytrhnutím; lokálne umŕtvenie nohy • zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu • pren. otupiť: žiaľ mi srdce otupil

2. p. utlmiť 2

utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie stroja • zmierniť • stíšiť • zoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spať • pritlmiť • pridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

p. aj spomaliť

2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiť • udusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačili • umŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vec • expr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali

znecitliviť urobiť necitlivým (voči bolesti) • umŕtviť: injekciou znecitliviť sval, zub; lokálne umŕtvenie • zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu • otupiť • zľahostajniť (urobiť duševne apatickým): žiaľ ho celkom otupil, zľahostajnil (voči okoliu)

umrštený p. zamračený 2

zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)

2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)

p. aj nevľúdny