Synonymá slova "uli" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 58 výsledkov (1 strana)

  • uliahnuť sa 1. prísť na svet (o mláďatách živočíchov, expr. aj o dieťati): Ryšani sa uliahlo pekné teliatko; baranča sa uliahlo jednooké; expr.: Kde si sa uliahol?vyliahnuť sazried. zliahnuť sa (najmä o mláďatách vtákov): kuriatka sa vyliahnu o týždeňvykotiť sa: nedávno vykotené mačavykotúliť savykľuť sa (z vajca): húsatká sa už vykotúlili, vykľulivyďobať sa (z vajca, vajíčka) • vykukliť sa (vyliahnuť sa z kukly): motýľ sa vykuklilnarodiť sa (o ľudských mláďatách)

    2. p. vzniknúť


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    cvrknúť expr. naliať malé množstvo • expr.: crknúťčrpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávyexpr.: čapnúťčľapnúťuliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára


    ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulicetrieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského radbulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulvárycesta: Panónska cesta


    neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne detisamopašnýnezbednýnezbedníckynedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiacineviazanýnespútanýnespratnýroztopašnýrozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiacinevychovanýzastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobnýnaničhodnýzlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéraexpr.: lapajskýuličnícky

    p. aj svojvoľný 1


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    uličnícky p. neposlušný


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    uličníctvo p. výtržníctvo


    výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctvauličníctvopejor. chuligánstvo

    p. aj výtržnosť


    výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnostivýstup: robiť výstupyškandál: vyvolať škandál na uliciincident: incident na hraniciachneprístojnosťexces: alkoholický excesuličníctvopejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvohovor. scéna: vyvolať scénuhovor. expr. garazda: stvárať garazduhovor. alotria


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    uličník p. samopašník


    odletieť letom opustiť miesto • odlietnuťuletieťzried. ulietnuť: vrabce odleteli, uleteli; lietadlo odlietlo načas, lopta mu uletelaexpr.: odfrknúťodprsknúť (prudko padnúť, vzdialiť sa): odfrkol mu klobúk z hlavy; slina mu odprsklaexpr.: ubrnknúťzried. zbrnknúťufrnknúťufrngnúťufrknúťufrndžaťubziknúť (letom sa prudko vzdialiť): vtáčik ubrnkol, ufr(n)kol, ubzikol z klietkypoodletúvaťpoodlietať (postupne odletieť)


    ulietnuť p. odletieť


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    ulievač, ulievak p. lenivec


    záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľkazaháľačstvopovaľačstvopostávačstvoexpr. darebáctvoničnerobeniehovor. expr.: ulievačstvoulievačkaulievaninaslang. veget


    ulievačka, ulievačstvo p. záhaľka


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákaťpostávaťobstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujúzaháľaťleňošiťexpr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hliviefraz.: ruky si plekaťpostávať so založenými rukami


    ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sapripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kuspadnúť: žreb padol na susedazvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušloprísťdôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukuriceexpr.: uliezť sadoliezť sauleznúť sadoleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezloexpr.: ukvapnúťkvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne


    uliezť sa p. ujsť sa


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúťkniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobkunalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehuprichytiť sachytiť sachytiť: farba sa dobre prichytila, chytilapriglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejilaprimrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahupricicať saprisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matkepopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvárexpr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť vozaexpr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradáchexpr. ulipnúť: prach ulipol na topánkachexpr. priškrieť: krv priškrela na rukyexpr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu

    2. p. prilipnúť 1


    prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím • priľahnúťkniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej plocheprilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistotanachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riadprimrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameňkniž. uľpieťexpr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej plochepoet. primrieť: pery primreli k ústamprichytiť sachytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytilpricicať saprisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníkupopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viacero miest)

    2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami • kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matkepripútať saprimknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou


    ulipnúť p. prilipnúť 1, prilepiť sa 1


    úlipný p. dotieravý


    falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytecexpr. potmehúdpejor. farizejexpr.: potrimiskárpotuteľníkošemetníkpren. expr. had: never tomu hadoviúskočníkúlisníkzákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)


    úlisník p. falošník


    faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • falošnosťpretvárkapokrytectvoneúprimnosť: spoločenská faloš, byť plný falošnosti, neúprimnostiobojakosť: obojakosť politikovklamľstivosťzákernosťúskočnosťúlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo) • pejor. farizejstvopren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo


    úlisnosť p. faloš


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    klzký 1. ktorý má hladký, obyč. aj vlhký povrch; spôsobujúci kĺzanie • šmykľavýkĺzavý: klzký, šmykľavý blatistý chodník; klzká, kĺzavá plochaslizký (vlhký a klzký od slizu): slizké rybie telo

    2. ktorý je prehnane, ale neúprimne milý, zdvorilý (o človeku a jeho prejavoch) • úlisnýpejor. slizký: tvár prezrádzala klzkého, úlisného človekavtieravýpodlízavý (ktorý sa nasilu vnucuje, podlizuje): podlízavá, vtieravá povahapejor. servilný: servilný pochlebovač

    3. p. neslušný, hrubý 2


    ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošnýneúprimnýnečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slováúskočnýúlisnýpokryteckýpejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správaniepodvodníckyexpr. klamárskyhovor.: cigánskyšvindlerskýšvindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v kartyzákernýúkladnýrafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný činexpr.: prefíkanýprešibanýprebitývybitývybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnikfraz. všetkými masťami mastený/mazanýsubšt. mazaný


    neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


    podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavýlíškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé rečipejor.: podkladačnýpodkladavýslužbičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadenípoklonkujúcipoklonkárskykniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavoupejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povahaúlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmevpejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnostinár. pejor. podliezavý


    servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


    úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzkýpejor.: slizkýhladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slovápodlízavýzaliečavýpejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné rečifalošnýľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosťpejor.: sladkýsladkavýsladkastýpren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

    p. aj neúprimný


    lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov • mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušleulita: ulita s prekrásnym prírodným vzoromškľabkakorýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtkazastar. škebľa


    škrupina 1. vápenatá schránka niektorých mäkkýšov: škrupina sépieulita: slimačia ulitalastúramušľa: zbierať mušlehovor. korýtko

    2. p. šupa1


    ulita p. lastúra, škrupina 1


    hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

    2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

    3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

    4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


    uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušnýzdvorilýdvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanieúslužnýúctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osobakniž. spôsobný: spôsobné detidistingvovanýkultivovanýjemnýzastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsobyvycibrenývybrúsenýkniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovníkhovor.: fajnýfajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

    2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravenýelegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhonyexpr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazistaúhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

    3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízanýexpr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkoviahladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom


    ulízaný 1. p. hladký 2, uhladený 3 2. p. uhladený 2


    vyčesaný česaním upravený: dohora vyčesané fúzyexpr.: vylízanýulízaný


    učesať česaním (hrebeňom al. kefou) upraviť vlasy, srsť • začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdolauhladiťzahladiť: uhladiť si fúzypričesaťprihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasovvyčesať (starostlivo učesať al. učesať dohora): pekne vyčesané dievčanačesať (učesať do bohatého účesu) • očesať (obyč. zviera): očesať koneexpr.: prihrabaťprihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticuexpr.: ulízaťvylízať (nahladko učesať): ulízaná hlavaexpr. priliznúť: prilizne si pútec


    ulízať p. učesať


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    ulizkaný p. hladký 2, uhladený 3


    ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

    2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


    uliznúť (si) p. ochutnať 2


Pozri výraz ULI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV