Synonymá slova "ukl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 31 výsledkov (1 strana)

  • kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladaťzastaráv.: narúčaťporúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebourozkazovaťprikazovaťnakazovaťdávať rozkazdávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať!nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť

    2. p. hlásať


    klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


    rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiťnakazovaťnariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projektukladaťnakladaťdávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učilnarúčaťexpr. komandovať: Nekomanduj toľko!pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkovaldiktovaťoktrojovaťdekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    ukladať 1. p. klásť 2. p. šetriť 2 3. porov. prikázať


    vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do ústvpravovaťpchať (vkladať tlačením): pchal knihy do taškyvsúvaťstrkaťvstrkovaťvstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vreckaexpr.: vpašovávaťvpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríkaexpr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

    2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladaťodkladaťuschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

    3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovaťvynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobuexpr. vrážať


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v dušisadaťusádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kalstlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliachvrstviť sanavrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe riekyhromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

    2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať siklásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín


    ukladateľ kto dáva nejakú vec do úschovy • deponent


    ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošnýneúprimnýnečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slováúskočnýúlisnýpokryteckýpejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správaniepodvodníckyexpr. klamárskyhovor.: cigánskyšvindlerskýšvindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v kartyzákernýúkladnýrafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný činexpr.: prefíkanýprešibanýprebitývybitývybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnikfraz. všetkými masťami mastený/mazanýsubšt. mazaný


    úkladný p. zákerný


    zákerný spôsobujúci nečakané zlo • úkladný: zákerná, úkladná vraždaúskočnýľstivývierolomný: úskočný manéver, vierolomný útok bývalého spojencazradnýpodlý: podlý človekkniž. perfídny: perfídne spôsobypren. hadí: hadia úlisnosťfalošný (dopúšťajúci sa podvodu): falošný hráč


    úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomunástrahy: nepriateľské nástrahykniž. osídla: dostať sa do osídel zlobypascaklepec: nastaviť niekomu pascuintrigy: zákulisné intrigypejor.: machináciečachremachremachle: finančné machinácie, politické čachre, machrehovor. pletky: špinavé pletkysubšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle


    klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomnýmpozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúcehozastar. uklonkovať sa (Vansová)

    2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvuuctiť (si)vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu krásecirk. adorovaťvzývať: adorovanie, vzývanie Bohaohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťoufraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfomexpr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti


    pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďalekamenej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravilklaňať saukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutísalutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

    2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidentamenej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu


    ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetreohýbať sazohýbať saohýnať sazohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem

    2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klaniapozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstavenéhozastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)


    uvariť 1. varením pripraviť al. upraviť (obyč. jedlo, nápoj): uvariť chutný obed; uvariť vodu na čajhovor. expr. ukuchtiť (jedlo): narýchlo niečo ukuchtilatrocha pejor.: uklochniťuklochtiť: uklochní, uklochtí hocičo, len aby bol pokojnavariťhovor. expr. nakuchtiťtrocha pejor.: naklochniťnaklochtiť (obyč. v dostačujúcej miere): navariť na dva dni; naklochnili, naklochtili pre celú rodinuprevariť (zohriať na bod varu, obyč. tekutinu): mlieko treba hneď prevariť, uvariťexpr. navyvárať (uvariť viac druhov jedál)

    2. p. presvedčiť, prehovoriť 1, uhovoriť


    uklochtiť, uklochniť p. uvariť 1


    poklona 1. sklonenie hlavy al. hornej časti tela na vyjadrenie pozdravu, úcty • úklon: urobiť hlbokú poklonu, hlboký úklon

    2. p. lichôtka


    sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemkugeol. úklon: úklon vrstievstúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanieklesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty

    2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklonytendencia: tendencia po stálostináklonnosťnáchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na chorobydispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spevnábeh: nábeh na tučnotukniž. inklinácia

    3. p. koniec 1


    úklon 1. p. poklona 1 2. p. sklon 1


    pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdraviliexpr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať

    pokloniť saukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasompokývaťpokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutovalhovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi

    2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítaťuvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskomzvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom


    ukloniť sa p. pozdraviť 1


    uklonkovať sa p. ukláňať sa 2, klaňať sa 1


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


    ukĺznuť p. vykĺznuť (sa) 1


    uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného • ujsťutiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecťvyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadomexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť saušmyknúťukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľomexpr.: zmiznúťstratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom

    2. (o plynných al. tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda uniklavyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch

    3. ostať nepovšimnutý • ujsťutiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie

    4. ostať nevyužitý, stratený • ujsťutiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utieklastratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo


    vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z ústukĺznuťušmyknúťšmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stolaprekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávkaexpr. umyknúť: vtáčik umykol z klietkyexpr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnostivykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatiavymknúť savymyknúť savytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúkvypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

    2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť


Pozri výraz UKL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kosã ë, čž, vlm, pgk, hge, pjm, orh, prvã ë ã, ant, ceep, dco, vet, opã å, pta, ft
Slovník skratiek: cie, zvz, muď, lpp, � la, ruå, o84, for, phuã â, miriam, hgg, ba, spy, eot, oto
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV