Synonymá slova "udi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


    udiať sa p. stať sa


    lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomestavábničkavnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlozvod: zvody mesta ma nelákajúzried. vábnik: ženský vábniknávnadanástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahyexpr. udicazried. zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    udica p. lákadlo


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

    2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


    údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na morepočudovaniezačudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovaniediv: od divu nevedel nič povedaťpodiv: vzbudiť veľký podivprekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadolpodivenie: pozerať sa na niekoho s podivenímúžasohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromenímpoet. žas (Hviezdoslav)zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie


    prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive • začudovanýudivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľadzarazenýzaskočenýexpr.: vyjavenýomráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvárneskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechuužasnutýohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutázried.: učudovanýpodivenýexpr. al. slang.: vyvalenývygúlenývyhúkanývyoranýexpr.: ovalenýohúrený


    udivený p. prekvapený


    začudovaný svedčiaci o začudovaní, prekvapení, nepochopení • zadivenýudivený: mať začudovaný, zadivený výrazprekvapenýzarazený (začudovaný nad niečím nečakaným): zostal stáť celý zarazenýnechápavý: stretol sa s jeho nechápavým pohľadom


    zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapenýzadivenýudivený: zarazený, prekvapený pohľadohromenýohúrenýomráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčenýexpr.: ohlušenýobarenýovalenývyvalený: sedí ako ohlušenýzačudovanýzmätenýzháčenýzaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciouzmeravenýstŕpnutýšokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadenýchhovor. expr. zmítorenýsubšt. zmagorený


    ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriťomráčiťochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčilaexpr. ovaliť: ovalil ju pravdouhovor.: šokovaťzošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokovaludiviťprekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstvazdesiťvydesiťpodesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesilexpr.: zmraziťzamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomnýchexpr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka


    prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

    2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


    udiviť p. prekvapiť 1


    zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

    2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

    3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    prekvapujúci ktorý prekvapí, zarazí • zarážajúci: prekvapujúce, zarážajúce správanieudivujúciohurujúciexpr. omračujúci: udivujúce schopnosti; ohurujúca, omračujúca krásašokujúci (spôsobujúci šok): šokujúce zisteniekniž. prekvapivý

    p. aj neočakávaný


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    ošudiť p. oklamať 1, 3


    šudiť, šudiariť p. klamať 3


    zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu • zosuť sazosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypalexpr.: zošustnúť sazomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vodyzošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňahovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavyzošuchnúť sazošmyknúť saskĺznuť saspustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavínazrútiť saspadnúťpadnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autázried. zosutiť sa (Rázus)hovor. expr. zošudiť sa (Karvaš)


    zošudiť sa p. zosunúť sa


Pozri výraz UDI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: det, fde, triáž, sgp, å ero, ug, eea, kmeã æ ã ã ã, hzo, wbi, dft, car, jsc, tr č, n
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV