Synonymá slova "ucel" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 25 výsledkov (1 strana)

  • cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cestyúmyselzámer: mať pevný zámerpredsavzatie: mať životné predsavzatiakniž. méta: klásť si vysoké métyideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideálzacielenie

    2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    účel p. cieľ 1, zámer, zmysel 2, plán 1


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    ucelene 1. porov. ucelený 2. p. súhrnne


    jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednotajednotnosť: jednotnosť školského vzdelávaniazried. jednosť (Stodola)celistvosťucelenosťkompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horninykniž. celostnosť

    2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochzhodazhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosťsúlad: súlad na pracoviskusvornosťsúhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželomjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanípubl. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

    3. p. spoločnosť 2


    súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmotykompaktnosť: kompaktnosť horninycelistvosť: celistvosť rodinyjednota: jednota spoločnostijednotnosť: jednotnosť štátuucelenosť: ucelenosť výkladukonzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia maltyjednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaruodb. kohézia: kohézia molekúlkolegialitakolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegialitysolidaritasolidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnostikniž. spolupatričnosťspolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť


    totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok • celistvosť: totalita, celistvosť životaucelenosťcelosťnečlenenosťúplnosťjednotnosťjednoliatosť

    2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch • totalitarizmustotalizmus


    ucelenosť p. totalita 1, súdržnosť


    celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


    jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celokkniž. súrodý: súrodá spoločnosťcelistvýkniž. celostnýucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúrakniž. monolitný: monolitný útvar, celokjednotnýsúdržnýkniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív


    nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkounerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslonerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetokneoddeliteľnýneodlučiteľnýneodčleniteľnýzried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celkunerozlučiteľnýnerozlučnýpubl. nerozbornýpren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvozried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojicajednotnýcelistvýkniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná sumaucelenýkompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celokpevnýstály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo


    súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvýkompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmotakonzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látkapevnýjednotnýjednoliatyucelenýstmelenýzomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektívsolidárny: organizácia je solidárnaodb. kohézny


    súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušenýneprerušovanýodb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiaraneporušený: súvislá, neporušená vrstva prachujednoliatycelistvýnečlenenýkniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celoknepretržitýhovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzkaplynulý: plynulý chod výrobykniž.: kontinuálnykontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj

    2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušenýplynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetuplynný: plynné vyjadrovanie, čítanieucelenýodb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text


    ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkovýkniž. celostnýúplnýkompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielostmelenýjednotnýjednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektívsúvislýuzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkovkniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný) • praktickýúčelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické daryvhodnýkniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedkyracionálnyhospodárnyekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov

    p. aj cieľavedomý 1


    účelový p. účelný, cieľavedomý 1


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV