Synonymá slova "uši" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličkustolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolecstolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolicakreslohovor.: fotelfotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelkeklubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovkaušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiakutaburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburettrón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trónkniž. prestol: kniežací prestolzastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

    2. p. zub


    ušiak 1. p. zajac 1 2. p. stolička 1


    zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajacehovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiakdet. zajo

    2. p. zajačina 3. p. začiatočník


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    ušianať p. ušetriť 2


    čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapicabaretkabaretzastar.: rádiovkarádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišakzastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)


    ušianka p. čiapka


    usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo • usadlík: mestskí usídlenci, usadlícistarousadlík (kto sa v mieste dávno usadil)


    ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v mestezložiť sa: zatiaľ sa zložil v školeexpr. usalašiť sa: usalašili sa u bratausídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomnícinasťahovať saexpr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmuzastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín)usadiť saosadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidiekuutáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

    p. aj usadiť sa


    udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajochaklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovaliskrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotladomestikovať sa: zvieratá sa už domestikovalinaturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovaliexpr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukaťprivyknúť sizvyknúť si (na domáce podmienky)

    2. nájsť, založiť si domov • usadiť sausídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centraubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý časzabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

    3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužívalzdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnelarozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogyexpr. usalašiť sazried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť


    usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

    p. aj ubytovať sa

    2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

    3. p. sadnúť (si) 1


    usídliť sa p. usadiť sa 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch) • uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bocianyusadiť sausídliť saudomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičkyexpr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany

    2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom) • zakoreniť sakniž. vkoreniť sazapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké koreneudomácniť sausadiť sausídliť saujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskáchrozbujniť sarozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelopejor.: rozprasiť sazaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia


    námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahouúsiliesnaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahuvypätienapätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätiehovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam ničprácarobota: dalo mi to veľa práce, robotyhovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapaštrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapáciaexpr.: hrdlačinadrinalopotaklopotagaleje (veľká námaha)


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendenciezámer: politické zámerycieľ: všeľudský cieľúsiliesnaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

    2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmunáklonnosťnáchylnosťdispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečokniž. trend: vývinový trend


    úsilie veľké vypätie telesných al. duševných síl na vykonanie, dosiahnutie, prekonanie niečoho • snaha: dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, snahou; snaha o dokončenie prácenámaha (veľké úsilie): stálo ho to veľa námahypričineniepríčinlivosťagilnosť: bez vlastného pričinenia nič nezískašusilovaniesnaženie: literárne snaženiekniž. ašpirácia (úsilie spojené s nárokmi získať niečo): vedecké ašpirácie


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    úsilne p. naliehavo 1


    namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažkýneľahkýobťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasuvyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníkaúnavnýunavujúciúmornýzastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová)úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zranenéhoprácnyexpr.: lopotnýkrvopotnýmozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná prácakniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o sloboduexpr. zried.: znojnýpotnýzried. potutvárny


    úsilný p. namáhavý


    usilovanie p. práca 4


    ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesorareflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníkakniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúrurobiť si nároknárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postaveniečakať: čaká na funkciu zástupcuusilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho


    dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


    usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

    2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)


    tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

    porov. aj tuhý 3


    usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazykypríčinlivoagilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiáltuho: tuho sa pripravovať na skúškuexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovaniafraz. o milých päťnespis. pilne

    porov. aj usilovný


    pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovianelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povahausilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak


    usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživýnelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudípríčinlivýpracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osobahorlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentkaintenzívnyvytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce


    ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchomsluch: mať dobré uši, dobrý sluchexpr.: ucháľušisko: chytil ho za uchále, ušiskáexpr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)

    2. p. začiatočník 3. p. držadlo


    ušisko p. ucho 1


    ušiť šitím zhotoviť: dať si ušiť kabáthovor. expr. spichnúť (rýchlo a obyč. povrchne): šaty spichne za deňsubšt. zbodnúť: narýchlo si niečo zbodnem na sebapošiť (postupne viac vecí): nekupuje hotové, deťom všetko pošije sama


Pozri výraz UŠI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV