Synonymá slova "uči" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • učičíkať p. utíšiť 1


    uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

    2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

    3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    učierniť p. zašpiniť


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    efekt 1. to, čo vzchádza ako žiadané z istej činnosti: liečenie nemalo nijaký efektúčinokvýsledok: pobyt v kúpeľoch mal blahodarné účinky, výsledkyefektivitaefektívnosťúčinnosť: efektivita, efektívnosť, účinnosť preventívnych opatrení je malásubšt. dopad • zastar. účin (Karvaš)

    2. výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: vypočítať niečo na efektdojem: robiť dobrý dojemzdanie: súdiť podľa zdaniakniž. impresia


    účin p. účinok, efekt 1


    účinok výsledok istého pôsobenia: účinok liekuefekt: liečebný efekt prípravkuúčinnosťefektivita: účinnosť, efektivita nových opatreníplatnosť: celé jeho úsilie nemalo nijakú platnosťpôsobnosť: pôsobnosť cvičenia na zdraviezastar. účin (Karvaš)subšt. dopad


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    učiniť p. urobiť 1, 3


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


    platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekomhradiťuhradzovaťuhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravufinancovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firmapreplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovarsubšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval

    2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat

    3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnostimať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosťúčinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje

    4. p. týkať sa 1


    pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

    2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

    3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

    4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


    účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinokvplývaťmať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyvpôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka

    2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokovpracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé rokykniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom životesubšt. serepľovať

    3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiérevystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zborhosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine


    vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegovúčinkovaťmať účinokpôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človekanahováraťnavádzaťnabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky


    účinlivý p. účinný


    účinný majúci žiadaný účinok • efektívnyplatný: účinná, efektívna, platná pomoc; málo platný trestpôsobivýefektný (účinne pôsobiaci obyč. na zmysly): pôsobivé, efektné farby; pôsobivá, efektná scéna divadelnej hrymocnýsilný (veľmi účinný): mocný, silný film, príbeh; mocný, silný liekzastar. účinlivý (Jégé, Vajanský)


    dosah 1. sféra pôsobenia: vymaniť sa z dosahu škodlivínúčinnosťpôsobnosť: okruh účinnosti, pôsobnosti vysielačkyvplyv (trvalejšie pôsobenie): rušivý vplyv prostrediaúčinok (výsledok pôsobenia): blahodarný účinok liekusubšt. dopad

    2. p. význam 2


    pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenieúčinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanicedosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látokvplyv: rušivý vplyv prostrediasubšt. dopad

    2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetenciakompetentnosťprávomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomocioprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti


    účinnosť p. pôsobnosť 1, efekt 1, dosah 1


    efektný ktorý vyvoláva silný dojem (najmä vonkajškom, navonok) • pôsobivýúčinný: efektná, pôsobivá výzdoba; efektné, účinné osvetlenierafinovaný (vypočítaný na efekt): rafinované šaty, rafinovaná eleganciavyumelkovaný: vyumelkovaný účes

    p. aj bombastický


    mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

    2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

    3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


    pôsobivý ktorý vie zapôsobiť na zmysly, city; ktorý vyvoláva (obyč. kladný) dojem • účinný (ktorý má účinok; op. neúčinný): pôsobivý, účinný činiteľefektný (zrakom vnímaný ako pôsobivý): efektná scéna predstavenia, efektné farbysugestívnypodmaňujúcipodmanivý (ktorý má silný vplyv, ktorému nemožno odolať): sugestívny hlas; podmaňujúca, podmanivá hudbaromantickýpoetický: pobudnúť v romantickom, poetickom krajimocnýsilný (veľmi pôsobivý): mocné, silné umenie


    moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

    2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

    3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


    vplyv 1. možnosť trvalejšieho pôsobenia na niekoho, na niečo: vplyv školy na dieťa, mať na niekoho zlý vplyvdosah: vymaniť sa z dosahu škodlivínsugesciasugestivitasugestívnosť (ovládanie vôle, cítenia a konania osoby inou osobou nanucovaním predstáv): podľahnúť sugescii silnej osobnostiúčinok (výsledok vplyvu): mať na niečo blahodarný účinokmoc: vymaniť sa z moci niekohosubšt. dopad: dopad nesprávneho rozhodnutia na hospodárstvo

    2. možnosť rozhodovania: uplatniť svoj vplyv v spoločnostimoc: stratiť nad niekým mocautorita: rodičovská autoritavážnosť: získať si vážnosť


    cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovaťprecvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliachtrénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľkyučiť sazdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie

    2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovaťprecvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmidrezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohybučiťvychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadokhovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti


    hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovaťohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjeliumšíriťrozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobodyučiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšiakázaťapoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrikepropagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu


    učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

    2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

    p. aj cvičiť 2

    3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

    4. p. hlásať


    študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

    p. aj učiť sa 1

    2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

    3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

    4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


    učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

    2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

    p. aj cvičiť 1


    učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tancavyučujúci: povinnosti vyučujúcichprofesorslang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbárrechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantoručko


    vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľompedagógučiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)


    učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje • pedagogička: učiteľka základnej školyprofesorkaslang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka) • štud. slang. učka: máme novú učkuguvernantka (domáca učiteľka)


    vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domoveguvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka) • učiteľka (vychovávateľka v škole)


    učiteľovať hovor. pôsobiť ako učiteľ • hovor. zastar. rechtorovaťrechtorčiť: spisovateľ pôvodne učiteľoval, rechtorčil v Brezne


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    ucítiť p. zacítiť


    zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiťpocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosťzavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhodyzavetriťzvetriťzaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisťzried. začuť: z úst mu začula pálenkuvycítiťvytušiťhovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský)pobadaťzbadaťvybadaťvypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu


    látka 1. základ vecí pozorovateľný zmyslami • hmota: nehorľavá látka, hmotamatériamateriál: izolačná matéria, izolačný materiálkniž. substancia: rastlinné substancie

    2. školské vedomosti • učivo: zopakovať si novú látku, nové učivo

    3. výrobok, ktorý vznikol tkaním • tkanina: šaty sú ušité z lesklej látky, tkaninyhovor. zastar. štof: záplaty na lakťoch boli z rovnakého štofu

    4. p. námet 1


    učivo p. látka 2


Pozri výraz UČI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV