Synonymá slova "túl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 47 výsledkov (1 strana)

  • potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy • hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po mestehovor. zried. túlanka (Hviezdoslav)kniž. túlka (Tajovský)expr. vandrovka: letná vandrovka po krajiexpr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry


    túlačka, túlanka p. potulka


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

    2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


    tulácky p. potulný 1, kočovný, túlavý


    túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pestuláckyhovor. expr.: vandrovnývandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky životkočovnýkočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národyblúdivýbludný: blúdivý, bludný námorník, kocúrpejor. vandráckyhovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháskabezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača

    p. aj potulný, kočovný


    trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanecšklbanošklbanechandrárhandroš (Rázus)tulákvandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

    2. p. chudák 2


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    tuľaľa p. ujú


    ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujúujhauchťajťájťajajťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabaviliťúťuhťuhaťuhajťuhájťuhajaťuhujťujťújtuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radostiihíhihaíhaíhajihájihohóihop: už je náš, iha, iháj, ihohóihúihuhúichúichuchújuchjuchájuchachájujjújjujujjujújhujújhuhuhuhúhahóhujujhujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje • svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadícestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobiehovor. expr. vandrovnýtúlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    trilkovať vyludzovať trilky (najmä o husliach a vtákoch) • expr. tidlikať: krásne trilkuje na husliach; vták v korune stromu trilkuje, tidlikápoet. klokotať: slávik klokotáexpr.: tulikaťtudlikať (vyludzovať zvuk na hudobnom, obyč. dychovom nástroji): tu(d)likať na píšťale

    p. aj štebotať


    tulikať p. hrať 1, trilkovať


    láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťamaznaťtúliťtuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatkoprituľovaťprivíňaťpritískaťvinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe detiexpr.: mojkaťčankať: mojkal šteniatka


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    túliť p. stískať 1


    vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

    2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznalitúliť satuľkať savinúť saprivíňať saprituľovať sapritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebeexpr.: mojkať sacukrovať sahrdličkovať sa: stále sa cukrujúnár. ľuľkať sa (Kálal)obyč. pejor.: milkovať samiliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatamiexpr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)


    tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

    2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

    3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

    4. p. ponúkať sa 1


    túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť saprituľovať saprivíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panejexpr.: tuľkať samojkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlanipritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruďexpr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

    2. p. krčiť sa 3


    vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

    2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

    3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


    túlka p. potulka


    tuľkať p. láskať


    tuľkať sa p. túliť sa 1, láskať sa


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    ťulpas p. hlupák


    chodba pozdĺžny priestor určený na priechod v budovách al. pod zemou: tmavá úzka chodbazastar. gánokkoridor (priestranná dlhá chodba): koridor palácastav. ambit (otvorená stĺpová chodba) • predsieňpredizba (vstupná miestnosť do bytu) • štôlňa (vodorovná banská chodba)


    štôlňa p. chodba


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlusmer (v umení): je to už nový hudobný smer

    2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýlreč: umelecká reč


    štýl 1. p. sloh 1, 2 2. p. ráz


    stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľzastar. staj (Vajanský)nár. štál (Šoltésová)teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravínkraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)


    štál p. stajňa


Pozri výraz TÚL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: gep, pal, mda, stf, kve, ma, anec, orr, ?????? ?????? ata, lp, pgx, bics, , mb, gn
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV