Synonymá slova "tã æ ã ã ã ã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ablegát p. zástupca 2

zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)

2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy

absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)

mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok

p. aj morálny 1

2. p. duchovný¹ 1

nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý

2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž

3. p. neškodný

posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmety • kultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, texty • obradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálny • sakramentálny • svätý: posvätné, sväté mesto • hieratický • expr. presvätý

2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätý • expr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúcho • nedotknuteľný • neskl. tabu • tabuový • tabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmet • neporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľub • drahý: drahé relikvie • expr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivom • kniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka

slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry

spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenie • nestranný • nezaujatý • nepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritika • pravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek

2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnený • oprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trest • opodstatnený • správny • primeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané ocenenie • dobrý: bojovať za dobrú vec • expr.: svätý • presvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom

3. p. pravý 1

svätec človek vyhlásený cirkvou za svätého • svätý: úcta k svätcom; obrazy svätých

svätý¹ 1. p. bezúhonný, mravný 1 2. p. drahý 2, posvätný 1, 2 3. p. slávnostný, vznešený 1 4. p. spravodlivý 2 5. p. absolútny, úplný 2

svätý² p. svätec

úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

3. p. skutočný 2

vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie

2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin

3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod

advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)

obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)

právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál

2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista

aglomerát p. zhluk

zhluk nepravidelné, neštruktúrne nahromadenie niečoho: zhluk molekúl • aglomerát

akurát 1. p. práve 1, 2, priam 2, 3, už 2 2. p. načas 1 3. p. nie 1

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

načas 1. vo vhodnom al. určenom čase • včas • včasne: autobus prišiel načas, včas; včasne som mu povedal, čo má urobiť • presne • hovor. akurát: prišiel si presne, akurát, predstavenie sa práve začína • kniž. dochvíľne: každú prácu urobí načas, dochvíľne

2. p. dočasne, zatiaľ 4

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priam • teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli • už • už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón • hovor.: akurát • akurátne • direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil • zastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia • priamo • rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa • hovor.: akurát • akurátne • just: akurát(ne), just tebe to prezradí • presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel • zastar. zrovna

priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď • ihneď • zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve • už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršať • hovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech • až • veru: také reči počúvať je až, veru hriech • práve • rovno • hovor.: akurát • direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúť • doslova • doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1

priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabát • hovor.: pasentný • vypasovaný • hovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akurát • tesný • úzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice

2. p. výstižný, primeraný

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3

aluminát p. hlinitan

hlinitan chem. soľ hydroxidu hlinitého • aluminát

anachorét, anachoréta p. pustovník 1

aparát 1. p. prístroj, zariadenie 1, stroj 2. p. orgán 2, správa² 2

orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa

prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparát • hovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná sprava • automat (automatický prístroj): hrací automat • hovor. zastaráv. al. expr. mašina

p. aj stroj

správa² 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu

2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)

stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmy • prístroj • aparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparát • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašina • pejor. zastar.: verk • verkeľ • vergeľ

zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus • hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov • prístroj • aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie • vybavenosť: technická vybavenosť továrne • vybavenie: vybavenie kúpeľne • vystrojenie: vystrojenie miestnosti • nábytok (zariadenie bytu, miestnosti)

apetít p. chuť 1

chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chuti • hovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítom • hovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuť • hovor. zastar. šmak: slaný šmak • príchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vína • pachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni

árešt p. väznica

väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)

asignát p. poukázanec

poukázanec peňaž. osoba, ktorá je povinná vyplatiť peňažnú al. platobnú poukážku • peňaž. asignát

atentát p. útok 2

útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)

2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy

atest, atestát p. vysvedčenie 1

atlét p. silák

silák človek vyznačujúci sa silou • atlét • expr.: valibuk • valihora • valivrch • miesiželezo • obor • herkules: z chlapca vyrástol valibuk, obor • expr., obyč. iron. svalovec

atribút 1. p. znak 1 2. p. prívlastok 1

prívlastok 1. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno • gram. atribút

2. štyl. slovo al. skupina slov vyjadrujúca vlastnosť, vzťah niekoho, niečoho k inému • označenie: dať niečomu hanlivý prívlastok, hanlivé označenie • štyl. epiteton (básnický prívlastok)

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

brnieť¹ mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňať • tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno • meravieť • tuhnúť • drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka • zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach

meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia • kniž. trnúť: trnúť hrôzou • tuhnúť • drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú • expr.: drepenieť • brnieť • brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách • expr. mrieť: mrieť strachom • kamenieť • expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu • krehnúť • kľavieť • mrznúť • kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli • zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne

tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpať • kniž. trnúť • chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás • obávať sa • báť sa • mať obavu • strachovať sa • triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí • starostiť sa • mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

2. p. brnieť¹

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať • vtĺkať • vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme • zarážať • vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť • roztĺkať • rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní • expr.: trieskať • trepať • drúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjať • roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skaly • drviť • tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenie • štiepať (po vrstvách): štiepať skaly

2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovať • rozdeľovať • rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosť • kniž. atomizovať

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

tĺcť sa 1. p. túlať sa 1 2. p. biť sa 1

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik

násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát

surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát

blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.) • behať • pobiehať • kniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehali • tápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach

2. p. túlať sa 1 3. p. mýliť sa

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskať • tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčom • šľahať • lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkom • expr. lipkať: vo vetre lipká zástava

2. udierať dlaňou • fliaskať • flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlava • fackať • zauškovať • expr.: čapcovať • oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanie • expr.: ťapkať • ťapať • tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krku • nár. fácať

3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotať • špliechať • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člne • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať • čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokov • tlieskať

4. p. hádzať 1 5. p. tárať

tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tme • expr. šmátrať sa: šmátra sa potme

2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote

ťapať p. plieskať 2

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohou • klať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do boka • štuchať: štuchať, pichať palicou do pahreby • štípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajú • hovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do boka • nár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)

2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očí • klať: neos. kole ho v boku

3. p. podpichávať

hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť

páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožom • štuchať • štúrať • štárať • šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda • ďubať • ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny • stokať • stokýnať: stokať červíka na udicu • žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

p. aj strkať 2

2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči • štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe • klať: po dlhom behu ma začne klať v boku • lúpať • lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene • kniž. obádať: strnisko obáda nohy

3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikať • subšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

4. p. strkať 1 5. p. podpichávať

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať

bodavý spôsobujúci ostrú, krátku bolesť, bodnutie, pichnutie • pichavý • štípavý: bodavé, pichavé, štípavé sršne, komáre • štipľavý • pichľavý • ostrý: štipľavý mráz; pichľavá bolesť v očiach; pichľavé, ostré svetlo; pichľavý, ostrý severák • bodľavý: bodľavé strnisko doráňalo nohy

boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč

magnát 1. p. šľachtic 1 2. p. boháč

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti

bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá rana • kniž. bôľny • trpký • horký • smutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmev • kniž.: strastiplný • strastný • zried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychy • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekanie • kniž.: srdcervúci • srdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plač • expr., často pejor.: bolestínsky • trpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvári • zraňujúci • kniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvo • kniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútok • poet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav) • sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra) • expr. prebolestný: prebolestná matka • pren.: tŕnitý • tŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

2. p. nepríjemný

ostnatý ktorý má ostne • pichľavý: ostnatý drôt; ostnaté, pichľavé listy; ostnatý, pichľavý jež • tŕnitý • tŕnistý • tŕňový: tŕni(s)tý kaktus; tŕňová, ostnatá koruna (na hlave) • ježatý • ježovitý (posiaty pichliačmi ako jež): ježatý bodliak

pichľavý ktorý má pichliače, ostne, ostrý hrot; na ktorom sa možno popichať; vyvolávajúci pocit nepríjemného (bolestivého) pichania • bodavý • bodľavý: pichľavý, bodavý, bodľavý drôt; bodavá, bodľavá bolesť v oku • ostnatý: ostnatý kaktus • tŕnitý • tŕnistý: pichľavý, tŕnitý, tŕnistý ker • hrotitý • hrotistý • zahrotený • ostrý: hrotitý, hrotistý, zahrotený kamienok; zacítila na ruke pichľavý, ostrý predmet; pichľavý, ostrý vietor • pichavý: pichavé svetlo

p. aj drsný 1

ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny¹ 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

tŕnistý ktorý má tŕne, ostne • tŕnitý • tŕňový: tŕnistý, tŕnitý, tŕňový ker • pichľavý • ostnatý: pichľavý, ostnatý porast; pichľavý, ostnatý kvet

brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora • dvercia • dvierka • dverce (menšia brána): záhradné dvercia • expr. vrzgút

2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť

vrzgút p. brána 1

bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosť • brilantnosť • majstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miesto • umenie • zručnosť • obratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľné • virtuozita • virtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby

2. p. odvaha

kumšt 1. p. umenie 1 2. p. bravúra 1

obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)

umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umenia • hovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštu • zastar. umelectvo (Hviezdoslav) • kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)

2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umenie • zručnosť: remeselnícka zručnosť • obratnosť: obratnosť futbalového brankára • majstrovstvo: rečnícke majstrovstvo • bravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúra • hovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť

buchnát p. úder 1

úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa

2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2

bútľavieť p. práchnivieť

práchnivieť za sucha a za súčinnosti vzduchu sa rozpadať • trúchnivieť • trúchnatieť • trúchnavieť: nábytok na povale práchnivie, trúchnivie; huby v starobe trúchnatejú, práchnivejú • bútľavieť (o stromoch) • hranieť (rozpadať sa od prestátia): látky na skladoch hranejú • tlieť (biologicky sa rozkladať): suché lístie tlie

bútľavina spráchnivené, bútľavé drevo • práchnivina: les bol samá bútľavina, práchnivina a chytro zhorel

bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivý • spráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromy • zried. bútly: bútly peň • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotletá hruška • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň

deravý 1. ktorý má dieru, diery; poškodený dierami • prederavený: deravý, prederavený hrniec • expr.: rozderavený • rozdrapený: rozderavené, rozdrapené handry • roztrhaný • expr. zried. rozdierčený: roztrhané vrece • nár. expr. randavý: randavá sukňa • zodratý • zničený (ktorý sa používaním prederavil, zničil): nosiť deravé, zodraté, zničené topánky • bútľavý (o strome al. zube)

2. p. slabý 2

práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)

certifikát p. doklad 1

doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka

2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti

vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie • potvrdenie: vydať potvrdenie • certifikát • zastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy) • atest • atestát

2. p. doklad 1

cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestu • púť: dlhá púť nehostinnou krajinou • túra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túru • turné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné

2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskej • hovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostráda • diaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)

3. p. metóda

túra p. cesta 1

citát doslovne uvedený cudzí výrok • citácia: práca plná citátov, citácií

cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň

tôniť p. cloniť

cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmi • byť clivo • byť otupno • byť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutno • túžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať

lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1