Synonymá slova "tva" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 77 výsledkov (1 strana)

  • človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvarforma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvartvárnosť: tvárnosť krajinyrázcharakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakterkniž. tvár: zimná tvár dedinyfazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiatformát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

    p. aj tvar

    2. súhrn vlastností • výzorvzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľadkniž. vid: človek pekného viduzastar. parsúnimidžsubšt. vizáž

    p. aj vzhľad

    3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencovobdobaparalelaanalógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmiparalelnosťanalogickosť

    4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    tvar vonkajšia zostava základných prvkov niečoho • forma: okrúhly tvar chleba, dávať niečomu tvar, formu; gramatický tvar, gramatická formapodoba: liek v podobe tabletiekformát: normalizovaný formát papierafazónastrih (tvar ušitia oblečenia a pod.): fazóna klobúka, zvonový strih šiat


    tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvárkniž. obličaj: vráskavý obličajhovor. pejor. pofa (Rázus)subšt. ksicht: hlúpy ksicht

    2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2


    predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


    tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážnehovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborníkstavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarátpredstieraťpretvarovať sapretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretváraťafektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)


    plastický 1. ktorý ľahko prijíma al. mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou • tvárnytvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmotaformovateľnýpoddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov

    2. synteticky vyrobený • plastovýumelohmotnýumelýsyntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý)

    3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti • trojrozmernýpriestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné) • reliéfnyreliéfový: reliéfna mapa

    4. p. výstižný


    poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

    2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


    tvárlivý p. tvárny


    tvárny ktorý je schopný prijať určitý tvar; ktorý možno tvarovať, formovať • formovateľnýtvárlivý: tvárny, formovateľný, tvárlivý kovpoddajnýmäkký (ľahko sa podvoľujúci fyzickému tlaku): poddajná hlina, mäkký materiálplastický: plastická modelovacia hmotaobrábateľný (ktorý možno opracúvať na potrebný tvar; o materiáloch, kovoch a pod.)


    tvárnica p. tvarovka


    tvarovka kusový stavebný materiál rozličného tvaru • tvárnica: šamotová tvárnicaformovka


    formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochutvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklomiesiť: miesi z hliny figúrkyupravovaťtvoriťutvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes

    2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť


    tvárniť p. formovať 1


    tvárnosť 1. p. podoba 1, vzhľad 2. p. charakter 2


    vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomúprava: vzorná úprava písomných prác žiakovpodoba: nebo nadobudlo hrozivú podobuforma: dávať niečomu formudizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajntvárnosť: tvárnosť krajinyvonkajšokkniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšokkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habitushovor. náter: dať niečomu slávnostný náterzastar. vzozrenie (Rázus)kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav)subšt. vizáž


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlinamäkký: mäkká kožušinatvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiálformovateľný (schopný formovania): formovateľná hmotaťahavý: ťahavé cesto

    2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohybyplynulý: plynulý krokpružný: pružné pohybyohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo


    tvarohovník tvarohový koláč • tvarožník: misa tvarohovníkov, tvarožníkov


    morfológia stavba a tvarové usporiadanie nejakého objektu; náuka o tom • tvaroslovie: morfológia, tvaroslovie výtvarného diela; morfológia, tvaroslovie slovenského jazyka


    tvaroslovie lingv. časť gramatiky skúmajúca tvary slov a ich význam • morfológia


    modelovať plasticky upravovať do istého tvaru • tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkovstvárňovaťformovať: výchovou stvárňovať, formovať človekatvoriťutváraťvytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát


    tvarovať p. modelovať


    tvarožník p. tvarohovník


    dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

    p. aj dobiedzať

    2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


    duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

    2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


    mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovaťskľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiťsúžiťsužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievaťpomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieťzarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieťomínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    štvať 1. p. prenasledovať 1 2. p. podpichávať 3. p. hnevať


    hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

    2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

    3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    štvať sa 1. p. hnať sa 2 2. p. hnevať sa


    nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


    naštvať 1. p. nahnevať 2. p. popudiť 1


    pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať


    popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevaťpobúriťrozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúlipodráždiťvydráždiťexpr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomnýchexpr.: podpichnúťpopichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňomexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinukniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovaloexpr.: nahuckaťpohuckaťpodhuckaťnaštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

    2. p. podnietiť 1


    rozoštvať p. nahnevať


    znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevaťrozvadiťznesváriťrozoštvaťexpr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalopohnevať: vedúceho si nehodno pohnevaťodpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    naštvať sa p. nahnevať sa


    rozoštvať sa p. nahnevať sa


    pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

    p. aj nahnevať

    2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


    poštvať p. popudiť 1


    prehnať 1. hnaním, donútením na rýchlejší pohyb unaviť • popreháňaťponaháňať: prehnať, popreháňať cvičencov; pes prehnal, ponaháňal črieduexpr.: vyobracaťvyexecírovať: v robote nás poriadne vyobracaliexpr.: pozvŕtaťvyzvŕtať: učiteľka deti od rána pozvŕtalaexpr.: uštvaťuťahať: súpera poriadne s loptou uštvať, uťahať; uťahať niekoho s ťažkým kufrom pešo až na stanicuhovor. expr. vysekírovať (ustavičným sekírovaním popreháňať): na vojenčine ich dobre vysekírovali

    2. urobiť nad únosnú al. primeranú mieru: prehnať pochvaluhovor.: prepäťprepnúť (preceniť sily): s robotou si to prepäl, prepolpreexponovať: preexponovať tréningexpr. prestreliť: zdá sa, že v bezočivosti až prestrelilexpr.: prekoreniťpresoliť: reč prekorenil, presolil iróniouhovor. expr. prešvihnúť: už to zasa prešviholzveličiťnadniesťexpr. nafúknuťsubšt. nadsadiť (prehnať v reči; neprimerane zväčšiť význam niečoho): celú udalosť zveličili, nadnieslikniž. hyperbolizovať: básnik skutočnosť hyperbolizujekniž. predimenzovať (veľmi prehnať)


    uštvať 1. prenasledovaním, naháňaním zbaviť síl • uhnať: psy uštvali, uhnali svoju obeťuduriť (stálym durením): uduriť zveruhoniť (honením): uhoniť niekoho na smrťvysiliť: vtáča už nevládalo, prenasledovanie ho vysililopopreháňať (na istý čas prinútiť do intenzívneho pohybu): učiteľ žiakov na telocviku vždy popreháňa; pes popreháňal sliepky

    2. p. vyčerpať 3


    vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivniceodčerpať: odčerpanie benzínu z nádrževyťahať: vyťahať vodu zo studne

    2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúťspotrebovaťvypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úsporyhovor. stroviť: výplatu strovila do posledného halieravymíňaťpomíňaťhovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

    3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmusukonaťunaviťumoriťzmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmoríhovor. expr.: uťahaťuštvaťsťahaťukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovalizried. usocaťexpr.: umolestovaťumordovaťzmordovaťusužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovalistrhaťuhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnalvyťahaťexpr.: vyžmýkaťvycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky silyoslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súperaexpr. zničiť: neistota ho celkom zničí


    unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustalvyčerpať savysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilíukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukonápoet. znaviť sakniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdleniahovor.: prepäťprepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepolprepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovanýupracovať sazrobiť sahovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaníhovor. expr.: uťahať sasťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domuhovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sahovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiaholhovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapalstrhať saexpr. uštvať sazodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodraliumoriť sazmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umoriliexpr. utrmácať sahovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládzehovor. expr.: zmordovať saumordovať sadomordovať sadoťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahaliexpr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom


    uštvať sa p. unaviť sa


    vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilíustaťukonať saunaviť sakniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví saumoriť sazmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o detiprepracovať sazrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sasťahať sauštvať saukoňovať sazmordovať saumordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodochstrhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domukniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdleniaexpr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľzničiť sa: pri deťoch sa celkom zničilaexpr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v prácivyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí


    zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať saudrieť sauhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnalazničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničenýhovor. expr.: zhumpľovať sastrhať saexpr.: uštvať sauhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdlovalunaviť saukonať saustaťpoet. znaviť sahovor. expr.: uťahať sasťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť saumoriť sa (najmä duševne) • napracovať saupracovať sazrobiť sanarobiť sanadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)

    2. porov. zodrať 1, zničiť


    vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnaťnahnaťzahnať: vohnal, nahnal statok do ohradyexpr. vduriť: vduril ovce do košiaravoštvať (štvaním): voštvali ich do bojapovháňaťpozaháňať (postupne vohnať)

    2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnaťdohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastiavrhnúťuvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy


    voštvať p. vohnať 1


    vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

    2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

    3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


    vyštvať p. vyhnať 1


Pozri výraz TVA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: abare, tgc, bib, hev, krk, btt, vxs, ddz, corine, tvj, ryb, uzi, pšk, šuô, ldl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV