Synonymá slova "tupý" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 10 výsledkov (1 strana)

  • apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch) • ľahostajnýnevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavétupýotupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslárezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnakýstereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná prácamonotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádnynudnýsuchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človeknezaujímavývšedný: nezaujímavý, všedný životnevýraznýbezfarbýbezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýlotupnýexpr.: tupýšedivýsivýsubšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť


    necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

    2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


    obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

    2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

    2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

    3. p. bezočivý


    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


    ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovnýťažkopádnyexpr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojomnemotornýneobratnýexpr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanechranatýneuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohybypomalýexpr.: šuchtavýcápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabanýneogabanýťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapcaexpr. hromotĺcky

    2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádnypomalýnepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľnechápavýnedôvtipnýnedômyselnýnevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipnýtupýexpr. tupohlavýhovor. pejor. ťuťmáckyexpr. zried. ťuťmavý

    p. aj hlúpy

    3. p. kostrbatý 2, nedokonalý


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


Pozri výraz TUPÝ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV