Synonymá slova "tru" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 140 výsledkov (2 strán)

  • šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovaťrozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

    2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovaťhlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriťrozchyrovaťrozhlášaťrozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášaťroztrusovaťtrúsiťroztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiťroztrubovaťvytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

    3. p. vyžarovať 1


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchynirozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodochsypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vrecaroztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvoreroznášaťrozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

    2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    trúsiť sa 1. porov. trúsiť 1 2. p. chodiť 1 3. p. pršať 1


    chrumkavý ktorý pri jedení jemne praská pod zubami • chrupkavýnár. truskavý: chrumkavé, chrupkavé, truskavé čerešne, jahodykrehký (dobre upečený a jemný; o pečive): krehký koláč

    p. aj krehký 1


    truskavý p. chrumkavý


    chrúpať 1. vydávať krátke zvuky ako pri hryzení niečoho tvrdého, pri drvení niečoho krehkého • chrúmať: sneh chrúpe, chrúme pod nohamiexpr.: chrupkaťchrumkať (jemne chrúpať) • vŕzgaťexpr.: vržďaťchrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťexpr.: rupčaťrupkaťtrešťaťtruštiťtrušťaťdružďať (vydávať temné chrúpavé zvuky): ľad chrupčí, truští, druždí

    p. aj praskať 2

    2. p. hrýzť 1


    praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

    2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

    3. iba práskať p. biť 2


    trušťať, truštiť p. praskať 2


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    monštruózny p. strašný 1, hrozný 1, obrovský


    obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromnýnesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnostikolosálnymonumentálnygigantickýgigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budovexpr.: ozrutnýozrutánskyohromitánskyzastar. zrutnýhovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlovexpr.: náramnýprenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľobrovitýexpr. obrovitánskyzastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr)mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetranespočítateľnýnesčítateľnýneprebernýnevyčísliteľnýbezpočetnýkniž.: nesčíselnýnespočetnýexpr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudíenormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečonevyjadriteľnýnevypovedateľnýneopísateľnýnevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastienevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásobaneslýchanýnevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspechnepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkostiexpr.: úžasnýzávratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťouneľudskýnadľudskýkniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahuhovor. expr.: hroznýstrašnýhrozitánskypríšernýšialenýexpr.: obludnýmonštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerovherkulovskýherkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská silaexpr.: velikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škodaexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne suchohovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učeníkniž.: horibilnýhorentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumyexpr.: miliónovýmiliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položkynekonečnýnezmerateľnýkniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslošokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťouexpr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: levílevský: mať na niečom leví, levský podielexpr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komínpren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná slávaexpr.: prenesmiernypreohromnýpreukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

    p. aj veľký


    strašný 1. ktorý vyvoláva strach, vzbudzuje pocit strachu, hrôzy al. zároveň aj odporu • hroznýhrozivý: strašná, hrozná, hrozivá moc; hrozné, hrozivé zvuky nočného lesadesivýdesný (vyvolávajúci veľký strach, des): desivá, desná atmosférastrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelný zámok; vyhýbať sa povestnému hrôzostrašnému, hrôzyplnému miestumátožný (podobný mátohe vytvorenej obyč. bujnou fantáziou): stromy sa v tme menili na mátožné postavypren. apokalyptický (zodpovedajúci apokalypse): apokalyptické výjavypríšernýobludnýmonštruóznyohavnýzverský: morili ju príšerné, obludné sny; zmocnila sa ho zverská hrôzaohromujúciúžasný: ohromujúce, úžasné výkrikydiabolskýdémonickýmefistofelovskýmefistovský (podobný diablovi, démonovi): diabolská tvár, démonické silygorgónsky (podobný Gorgóne z gréckej mytológie) • expr.: hrozitánskystrašlivýpekelnýkniž. infernálny: hrozitánske, strašlivé vidiny; pekelná zbraňpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    menštruácia cyklický fyziologický dej odohrávajúci sa v tele ženy • hovor. menzeshovor. zastaráv. periódaniž. hovor. krámy


    monštruozita veľká negatívna odchýlka od normálnej podoby al. veľkosti vzbudzujúca údiv, ale najmä odpor • monštruóznosť: monštruozita, monštruóznosť stavbyobludnosťnetvornosťohavnosť (zdôrazňuje škaredosť)


    monštruóznosť p. monštruozita


Pozri výraz TRU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: cpi, szj, tiå, mad, ä sad, eaggf, refíž, vzi, kpm, pfa, ä i, pah, stm, rme, tgr
Slovník skratiek: thú, ft, fefana, a17, vzh, nap, veu, tat, daj, e202, n82, lhy, rth, ďov, piy
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV