Synonymá slova "tro" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 168 výsledkov (2 strán)

  • chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    máločo vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí) al. minimálnej miery; iba málo, len málo, takmer nič • sotvačo: máločo, sotvačo ho vie uspokojiťmálotrochatrochu: je o máločo, málo, trocha mladšia od priateľky


    neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľanepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracoviskuhovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním budenie veľminie prílišpomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situáciemálotrochatrochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili


    niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


    slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutkatrochatrochunepatrnenevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočiechabo: chabo sa brániťskromneposkromnekniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený krajnedostačujúconedostatočneskúpozried. poskúpepodnormálnepodpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené poliajemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblokexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuškochabučkochabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlakuexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosťexpr.: biedneúbohomizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodbaposlabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbeholprislaboprimálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievkanespráv. nevalne

    porov. aj slabý 1, 3

    2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočnenedostačujúconepostačujúconeuspokojivoneuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomostiľahkonaľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečenáchaboexpr.: biedneúbohomizernefraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúškuexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglickychatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izbahovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšieprislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatienespráv. nevalne

    porov. aj slabý 2


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    trocha2 malé množstvo • expr. troškamálo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málomkúsok: kúsok chlebaexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkochštipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soliexpr. štipec: štipec maslaexpr. byľka: byľka šafránupiaď: neustúpiť ani o piaďexpr.: kvapkakvapôčka: vypiť aspoň kvapku mliekahŕstka: hŕstka ľudíodrobinka: odrobinka cituzrnko: zrnko nádejetrocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    trochár p. chudák 2


    živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu


    trochárčiť, trocháriť p. živoriť


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    malicherný 1. pripisujúci príliš veľký význam nepodstatným veciam, maličkostiam; svedčiaci o preceňovaní maličkostí (op. veľkorysý): malicherný človek sa nevie povzniesť nad neúspech; malicherný postup úradníkaúzkoprsý (pozerajúci sa na veci z úzkeho hľadiska): mať úzkoprsý postoj k správaniu sa mládežeúzkostlivýprepiatypedantnýmenej časté pedantskýpejor.: punktičkárskypuntičkársky (úzkostlivo presný, lipnúci na maličkostiach): úzkostlivý, prepiaty byrokrat; pedantný, pedantský, puntičkársky prístup učiteľa k žiakomškrupulóznyškrupulantský (úzkostlivo lipnúci na nepodstatných maličkostiach): mať malicherný, škrupulózny, škrupulantský vzťah k predpisomkniž. žabomyší (o malichernom spore): žabomyšie naťahovačkyexpr.: troškárskytrochársky

    2. p. bezvýznamný


    trochársky p. bezvýznamný, malicherný 1


    trochu 1. p. trocha1 1–3, málo 1, 2, niekoľko, slabo 1 2. p. ľahko 4, zľahka 2 3. p. chvíľu


    dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarísľubovať si: veľa si od toho sľubuještrúfať: už netrúfala, že prídekniž.: nádejať saúfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdravíspoliehať saveriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomocnár. trôfať


    trôfať p. dúfať


    korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisťtrofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofejúlovok (ulovené zviera) • lovkniž. lup (Jégé)pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť


    trofej p. korisť


    trlica 1. nástroj na ručné spracúvanie ľanu al. konopí • trepačka (Gabaj)trojačka (druh trlice) • text. lámačka

    2. p. hlupaňa


    trojačka p. trlica 1


    trichotómia delenie na troje • trojdielnosťtrojakosť


    trojakosť p. trichotómia


    trojčatá, trojčence tri spolu narodené deti jednej matky • hovor. trojičky: narodili sa jej trojčatá, trojčence, trojičky


    trojdielnosť p. trichotómia


    trojdielny rozdelený na tri časti, diely • kniž. tripartičný: trojdielny, tripartičný dokumenttrojkrídlový (majúci tri krídla): trojkrídlová skriňa, trojkrídlový oblok


    trojica skupina troch osôb al. vecí: trojica priateľov, básnikovtrojka: hrať karty v trojketrio: útočné trio vo futbalekniž. triumvirát


    trojičky p. trojčatá


    trojito p. trojnásobne


    trojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom tri • trikráttri razy: dosahuje trojnásobne, trikrát, tri razy väčšiu rýchlosťtrojmotrojito: trojmo, trojito poskladaný papier


    trojitý ktorý pozostáva z troch častí al. celkov; trikrát taký istý • trojnásobný: trojitá, trojnásobná vrstva laku; trojitá, trojnásobná ozvenahovor. zastar. triplovaný (Kukučín)poet. trojmý (Sládkovič)zastar. trojný


    trojka p. trojica


    trojkrídlový p. trojdielny


    trojmo p. trojnásobne


    trojmý p. trojitý


    trojnásobný p. trojitý


    trojný p. trojitý


    plastický 1. ktorý ľahko prijíma al. mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou • tvárnytvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmotaformovateľnýpoddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov

    2. synteticky vyrobený • plastovýumelohmotnýumelýsyntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý)

    3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti • trojrozmernýpriestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné) • reliéfnyreliéfový: reliéfna mapa

    4. p. výstižný


    trojrozmerný majúci tri rozmery (dĺžku, šírku a výšku) • priestorový: trojrozmerný, priestorový útvar; trojrozmerné, priestorové videnie, vzťahy

    p. aj plastický 3


    skok 1. pohyb, ktorý vzniká odrazom nôh od zeme: plavný skok, skok do výškypreskok (skok cez niečo): preskok cez koňavýskok (skok smerom hore): prechod zo stoja do výskokuzoskok (skok smerom dolu): zoskok z náradiadoskok (posledná časť skoku): doskok na nohytrojskok (trojnásobný skok do diaľky) • poskok (krátky skok): bežať poskokmiodskok

    2. p. zmena 1


    trojskok p. skok 1


    trio 1. hud. súbor troch hlasov • trojspev: dievčenské trio, dievčenský trojspev

    2. p. trojica


    trojspev p. trio 1


    trojstranný ktorý sa vzťahuje na tri strany, ktorý je záväzný pre tri strany • kniž. tripartitný: trojstranné, tripartitné rozhovory; tripartitná zmluva


    trojuhol p. trojuholník


    trojuholník geom. rovinný útvar s troma stranami: rovnostranný trojuholníkkniž. triangel (obyč. myslený trojuholník) • zastar. trojuhol (Kukučín)


    trojuholníkovitý majúci tvar trojuholníka, pripomínajúci trojuholník • trojuholníkový: trojuholníkovité, trojuholníkové vzorydeltovitý (majúci tvar delty): deltovité ústie riekytrianglový


    trojuholníkový p. trojuholníkovitý


    pozauna plechový dychový hudobný nástroj s predĺženou trúbkou • trombón


    trombón p. pozauna


    pozaunista kto hrá na pozaune • trombonista


    trombonista p. pozaunista


    trombus p. zrazenina


    zrazenina hmota, ktorá vznikla zrazením krvi • lek. trombus: v rane sa utvorila zrazeninakrvný koláč


    dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečomargument: presvedčivý argumentdôvod: uviesť dôvodykniž. svedectvo: svedectvo úpadkuindícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)

    2. p. doklad 2


    tromf 1. karta, ktorá prebíja ostatné karty • adut: tromf, adut je guľa; prebiť tromfom, adutom

    2. p. dôkaz 1


    prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

    2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


    prevýšiť 1. narásť vyššie ako niekto iný, ako niečo iné • prerásť: chlapec vzrastom už prevýšil otca; prevýšiť, prerásť predpokladaný počet ochorenípresiahnuťprečnieť: strom prerástol, prečnel plot

    2. vyniknúť nad niekoho, získať prevahu • predstihnúť: učni prevýšili, predstihli majstrapredbehnúťprekonaťpredhoniť: vo svedomitosti a usilovnosti predbehnúť, prekonať spolupracovníkov; v blahobyte ťažko predhoníme vyspelé krajinyhovor. expr.: tromfnúťpretromfnúťpretromfovať (prevýšiť dôvtipnosťou, telesnou obratnosťou a pod.): každého pretromfoval, pretromfol v podnikaníprevážiť (prevýšiť váhou, závažnosťou): zlato nepreváži pocit šťastiapremôcť (v zápolení): v skoku do výšky ma nik nepremôže, neprevýšinespis. predčiť


    tromfnúť p. prekonať 2


    zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniťzatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domuzastrieťzakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl stromstemniťzatemniťzatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiťpoet. stieniťzried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár

    2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniťprevýšiťpredstihnúťprekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatnýchpredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkýchzahanbiť: nedať sa zahanbiť inými


    moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

    2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

    3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


    stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličkustolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolecstolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolicakreslohovor.: fotelfotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelkeklubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovkaušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiakutaburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburettrón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trónkniž. prestol: kniežací prestolzastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

    2. p. zub


    trón 1. p. stolička 1 2. p. moc1 1


    čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievaťtýčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechamitrčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len stenyprečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohradydvíhať savypínať sapnieť sapnúť savýšiť savŕšiť sakniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámokdominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hradkniž.: strmieť (sa)strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skaleklenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový mosthovor. expr. tróniť


    panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

    2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


    tróniť 1. p. panovať 1 2. p. vypínať sa 2


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    tróp lit. nepriame obrazné pomenovanie • zástupka


    zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádiopokazenýskazený: pokazený, skazený strojznivočenýspustošený: znivočený, spustošený krajexpr.: zdecimovanýzhumpľovanýzdevastovanýspľundrovanýzruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

    2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočenýutrápenýstrápený: sadla si celkom zničená, utrápenázmorenýumorenýzdrvenýzúboženýubiedenýusužovaný: bol zmorený ťažkou prácouvyčerpanýunavenýukonanýustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonanýzlomenýexpr.: dobitýdokatovanýukatovanýskvárenýzdecimovanýhovor. expr.: skapatýzmordovaný: celý je dobitý, skapatýhovor.: hotovývyradenýhovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy


    horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

    2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


    južný typický pre juh; pochádzajúci z juhu • južanský: južný, južanský naturel; južná, južanská kultúratropický (pochádzajúci z trópov) • teplomilný (uspôsobený znášať teplé podnebie): tropické, teplomilné plody, rastlinyzastar.: poludňajšípoludný: poludňajšia časť mesta (Kalinčiak)


    tropický p. horúci 1; južný


    žeravý 1. veľmi horúci • rozpálenýrozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahrebavriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievkaohnivý: ohnivé letopálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (ako v trópoch): bol tropický deňkniž. žihavý: žihavé lúče, plamene

    2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2


    trošička, trošíčka, trošičku, trošíčku 1. p. trocha1 1–3, málo 1, 2, niekoľko 2. p. zľahka 2 3. p. chvíľu


    trošilinka, trošilinku 1. p. trocha1 1–3, málo 1, 2, niekoľko 2. p. zľahka 2 3. p. chvíľu


Pozri výraz TRO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: vydavky verejnych financií, cfm, ocp, sobã å, lão, doså, daå, ppk, pqk, moz, sop, mob, rvp, fam, tni
Slovník skratiek: cvz, boã, hja, sju, uã s, jap, häť, i, doåˆ, vsp, w70, å uåˆa, å atiå, e218, pt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV