Synonymá slova "trí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 145 výsledkov (2 strán)

  • tri razy p. trojnásobne


    trojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom tri • trikráttri razy: dosahuje trojnásobne, trikrát, tri razy väčšiu rýchlosťtrojmotrojito: trojmo, trojito poskladaný papier


    cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovaťzalícovaťmieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holubytriafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány

    2. p. smerovať 3


    triafať p. cieliť 1


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

    2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


    triafať sa porov. trafiť sa


    triangel p. trojuholník


    trojuholník geom. rovinný útvar s troma stranami: rovnostranný trojuholníkkniž. triangel (obyč. myslený trojuholník) • zastar. trojuhol (Kukučín)


    trojuholníkovitý majúci tvar trojuholníka, pripomínajúci trojuholník • trojuholníkový: trojuholníkovité, trojuholníkové vzorydeltovitý (majúci tvar delty): deltovité ústie riekytrianglový


    triaška 1. p. zimnica 1 2. p. zimomriavky


    zimnica 1. pocit silného chladu na tele, obyč. spojený s horúčkou: mať zimnicutriaška: chorého zachvátila triaškahovor. zima: drví ju zima

    2. p. zimomriavky


    zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po teletriaška: prebehla ním drobná triaškamráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mrázhovor. zima: preskočila ho zimazimnica (Sever)husacia/husia koža


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasťotriasaťstriasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odporzmietaťklátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľmrviť: triaška ho mrvíexpr.: drviťdrgľovaťhrgľovaťhrkľovaťlomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomímykaťšklbaťtrhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazouexpr.: kmásaťdrmať: kmásal, drmal ho za plecenár. drvoliť


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    natriasať 1. trasením upravovať • čuchraťnačuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechraťnačechrávaťšuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

    2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykaťšklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovaťpohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasťstriasaťlomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgaťdrmaťhegaťdrgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliťstrgáňaťtrlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdaťsepkaťnár.: hegľovaťhontŕľať


    trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlamimykaťšklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostomtriasťpotriasaťhádzať: triasť, hádzať hlavourozhadzovať: rozhadzovať rukami

    p. aj kývať

    2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkaťrozbíjaťroztrepávaťtĺcťexpr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

    3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieťvytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

    4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať


    triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v rukeexpr.: drmaťdrmancovať: drme ho za plecepotriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostommykaťtrhaťhovor. expr.: myksovaťmyksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabátpomykávaťpotrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecamilomcovaťexpr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromuexpr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

    2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasaťotriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

    3. spôsobovať chvenie niekoho • striasaťmrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrvíexpr.: drviťdrgľovať: horúčka ním drví, drgľujelomcovaťexpr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

    2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam : nahlas sŕkal polievkuexpr.: strebaťchlípaťchleptaťchľastaťchlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

    2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske sosŕkaťzosŕkaťzried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolestichvieť satriasť sadrgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

    3. pľuť pomedzi zuby • crkaťcŕkať: srká, crká, cŕka z obloka


    triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejústriasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpaexpr.: klepať sadrgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimyvibrovaťkmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibrujemykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity mykápotriasať sapomykávať sapotrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasalazachvievať saochvievať sa (mierne sa triasť)

    2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení)zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajúdunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

    3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť


    tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpaťkniž. trnúťchvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o násobávať sabáť samať obavustrachovať satriasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodístarostiť samať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

    2. p. brnieť1


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    tríbiť správ. cibriť


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    tribún p. vodca


    vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcoviaveliteľ: veliteľ skupinykapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mestakormidelník: kormidelník štátutribún: tribún revolúcienáčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelníkhist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtmanhist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfejhovor. šéfslang. šerif: šéf, šerif bandyslang. bosvajda (vodca skupiny Rómov)


    hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    pódium zvýšená plocha na verejné vystúpenie • estráda: pódium, estráda pre hudbutribúna (vyvýšené miesto pre rečníka): vyjsť na tribúnustupeňstupienok (vyvýšené miesto, napr. v škole)


    tribúna 1. p. pódium 2. p. hľadisko 2


    súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanieproces: súd s vrahom; prehrať súd, procespráv. pojednávanie: odročiť pojednávaniehovor. zastar. pravota: vyhrať pravotuzastar.: súdnica (Podjavorinská)sedria (J. Kráľ)

    2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radísenát: rozhodnutie senátutribunál: vojenský tribunálporota (súd zložený zo sudcov a porotcov)

    3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2


    tribunál p. súd 2


    daň 1. povinná platba odovzdávaná štátu na krytie verejných potrieb • zastar. porcia: platiť dane, porciekniž. tribút

    2. p. záväzok, dlh 2


    poplatok peňažná hodnota za používanie niečoho, za úkon, službu a pod. • platba: poplatok, platba v hotovostidávka (zákonná peňažná hodnota odvádzaná štátu al. štátom): súdne, nemocenské dávkyinkaso (združené poplatky): zaplatiť inkasotaxa (úradne určený poplatok): základná taxa je 10 korúnmýto (poplatok za používanie ciest, tunelov, mostov): vyberať mýtokniž. tribút


    tribút 1. p. daň 1, poplatok 2. p. záväzok


    záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzkuúväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzokdlhdlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičomdaň (morálny al. iný záväzok): daň mladostipovinnosť: občianska povinnosťkniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúrekniž. zastar. obligopren. kniž. tribút


    trichotómia delenie na troje • trojdielnosťtrojakosť


    tričko priliehavé, obyč. bavlnené oblečenie nosené na hornej časti tela, často ako súčasť spodnej bielizne: námornícke tričkotielko (obyč. s výstrihom a bez rukávov): nosiť tričko, tielko pod košeľouskampolo (pleteninové tričko): pestré, módne skampolotrikottriko (priliehavé oblečenie artistov, tanečníkov): baletky v trikotoch, v trikách


    druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenicesorta: tri sorty vínaodroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakovrasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psovplemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemenohovor. fajta: je z dobrej fajtytrieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilovkategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov

    2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho práškutyp: je typom vedeckého pracovníkakniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typushovor. fajta


    ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľnotriedaslang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

    2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

    3. p. ročník 4. p. ulica


    ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulicetrieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského radbulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulvárycesta: Panónska cesta


    ďalekohľad optický prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov: vojenský ďalekohľadhovor. zastar. kuker: v divadle pozerať kukeromastron. reflektor (zrkadlový ďalekohľad) • fyz. teleskop (hvezdársky ďalekohľad) • opt. triéder (dvojitý ďalekohľad)


    triéder p. ďalekohľad


    preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

    2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

    3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

    4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

    5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2


    triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy • roztrieďovaťklasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií)hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkujehovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocierozdeľovaťusporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologickydeliťzaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akostizoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonupreberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    trieliť p. bežať 1, ponáhľať sa 1


    odpad 1. neupotrebiteľné zvyšky • odpadky: spaľovať odpad, odpadkysmeti (drobný odpad spôsobujúci neporiadok): kôš na smetiodhodky (čo sa odhadzuje) • nedojedky (zvyšky z jedla) • kraj. oprsky (Švantner)šrot (kovový odpad) • trieska (odpad pri obrábaní kovu al. iného materiálu): železné trieskypopolček (jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia)

    2. p. odtok


    trieska tenký kúsok dreva odštiepený pri rúbaní, kresaní a pod.: triesky na podkurovanieíver (menšia, tenšia trieska): ívery odfrkujú spod sekeryštiepka (väčšia trieska): porúbať klát na štiepkykraj. štelina


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchotbuchotaťexpr.: trieskaťtrepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajúplieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňouhrmotaťhrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadurachotaťrachotiť: hrom rachotíexpr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne

    2. p. biť 1, 3 3. p. tárať


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkaťvtĺkaťvbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážaťvrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

    2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviťroztĺkaťrozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskaťtrepaťdrúzgať: v hneve všetko trieska

    3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


    trieskať 1. p. biť 1, 2 2. p. búchať 1 3. p. trepať 2 4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľouexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zemexpr.: prášiťšibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať bleskyzahadzovaťodhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zemmetaťvmietaťmiesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tvárenár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

    2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1


    hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

    2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

    porov. aj knísať sa


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    trieskať sa p. ísť 1


    vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺnskákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krkuexpr.: plieskať satrieskať sa: plieskal sa o zem

    2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1


    trieslovina chem. organická zlúčenina z niektorých častí rastlín • chem.: kyselina trieslovátanín (trieslovina používaná v lekárstve, garbiarstve a pod.)


    drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

    2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


    trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjaťroztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skalydrviťtĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenieštiepať (po vrstvách): štiepať skaly

    2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovaťrozdeľovaťrozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosťkniž. atomizovať


    trhavý 1. ktorý spôsobuje, obyč. pri výbuchu prudké roztrhnutie, rozrušenie zasiahnutého cieľa • trieštivýodb. brizantný: trhavé, trieštivé strely; trhavé, brizantné účinky zbrane

    p. aj výbušný

    2. p. trhaný


    trieštivý p. výbušný 1, trhavý 1


    výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látkytraskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyntrhavý: trhavá strelatrieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušninybrizantný: brizantná trhavinaodb. fulminantný

    2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudkýeruptívnyexplozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahuimpulzívny: impulzívne konanieprchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchkývášnivýtemperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečníkneskrotnýzúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivýhysterický: hysterická učiteľkacholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťasangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

    p. aj vášnivý 2


    miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumommixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťavymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do tortymiesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cestotrieť: trieť maslo s cukromtech. hniesť: remeselník hnetie hlinukuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepkuprimiešavaťvmiešavaťzamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do maltytrepaťšľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukromnár. grieždiť: grieždili sneh so zemounár. expr. trbúľať

    2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3


    škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

    2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

    3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

    4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

    5. p. čarbať 6. p. brať 1


    šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpouexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefoudrhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si rukyexpr.: pošuchávaťpošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

    2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotaťexpr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučamiťahaťvliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

    3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľaťpigať: chlapci šúchali, šúľali guľky


    trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho • šúchaťšuchať: trieť, šúchať si tvár uterákomškriabaťškrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlaveexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbátdrhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky

    p. aj miešať

    2. p. trepať 3


    živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu


    šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať satrieť saotierať saobtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohudrieť saodierať sazadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú


    trieť sa 1. (o rybách) dávať vznik plodu • neresiť saoplodňovať sa: lososy sa trú, neresia

    2. p. šúchať sa, porov. trieť 1


    chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozumtriezvyrozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvahapokojnývyrovnanýstoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojomnevýbušnýzdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav

    2. p. bezcitný, surový 2


    chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

    3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • miernytichýnečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina riekyupokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojenýnerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánokidylickýharmonickýselankovýselankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

    2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojnáupokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánokvyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človekchladnýchladnokrvnýtriezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvyflegmatickýpren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postojnevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušenározvážnyuvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tónkniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

    3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • miernyzdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povahakrotkýtichýnevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osobapokojamilovnýmierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvonenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestoubezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

    4. p. pomalý 1, mierny


    prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

    2. p. holý 4


    reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistickýtriezvyvecný: mať na vec triezvy, vecný pohľadpragmatickýpragmatistickýpraktickýprakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístupuskutočniteľnýrealizovateľnýmožnýdosiahnuteľnýsplniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľnéobjektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti

    2. p. skutočný 1


    rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážnyuvážlivýsúdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človeklogický (založený na logike): uviesť logický dôvodmúdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situáciiinteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvortriezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovaniejasný: jasná myseľzdravý: zdravé názoryzried. rozsudný (Hviezdoslav)poet. jasnoumný (Hviezdoslav)


    rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosťmyšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesyintelektuálnyintelektuálskyduševný: intelektuálna, duševná prácalogickýodb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)

    2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístupchladnýtriezvy: chladné, triezve úvahyodb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)

    p. aj rozumný, triezvy, chladný 2


    rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivýzried. rozvážlivýkniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krokprezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodárrozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna rečtriezvychladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom


    strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeranýchladnýzdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné cityprísnyneprístupnýstrmýrázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna rečostrýpríkryexpr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlasehovor. komisný (úradne strohý)

    2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátkystručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenieúsečnýlakonický: úsečná, lakonická odpoveďexpr. suchý

    3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchýtriezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farbyneosobnýchladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiérholýčistýsuchý: suché fakty


    triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

    3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty


    vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné nákladymajetkový: vznikla majetková škoda

    2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela

    3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumentyreálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že…skutočný: má o umenie skutočný záujemobjektívny: objektívne podmienky neboli priaznivérealistický: realistický pohľad na vectriezvynepredpojatýnestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemikafaktický: uviesť faktické dôvodymeritórny


    lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu • úskoktrikhovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trikpodvodklam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodomokľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    ťah 1. prúdenie vzduchu: ťah komína, kachieľsubšt. cúg: pec nemá dobrý cúg

    2. premyslený spôsob konania: politické ťahypostup: taktický postupkrok: nepremyslený krokhovor. expr. grif: bol to od neho dobrý griftrik (šikovný ťah založený často na klamstve): predvolebný trik


    trik p. úskok, ťah 2, podvod


    úskok zákerné, podvodné konanie s cieľom oklamať niekoho: rafinovaný úskok, získať niečo úskokomlesť: použiť lesťpodvod (pri poškodení iného): dopustiť sa podvodutrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebný trikhovor. kľučka: advokátske kľučkyhovor. fígeľ: ženský fígeľhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. podraz: to bol od teba podrazhovor. finta: dať sa nachytať na fintuexpr. mn. č. spády: pri obchodovaní pozná všetky spádyhovor. expr. podfuk: zmocniť sa niečoho podfukomsubšt. fór: používa osvedčený politický fór


    triko, trikot p. tričko


    trikrát p. trojnásobne


    štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoriašveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseňexpr. ševeliť: vtáča ševelíexpr.: čvikotaťčikotať: lastovičky č(v)ikocúexpr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčiačvirikaťčvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovaťtidlikaťpoet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú


    trilkovať vyludzovať trilky (najmä o husliach a vtákoch) • expr. tidlikať: krásne trilkuje na husliach; vták v korune stromu trilkuje, tidlikápoet. klokotať: slávik klokotáexpr.: tulikaťtudlikať (vyludzovať zvuk na hudobnom, obyč. dychovom nástroji): tu(d)likať na píšťale

    p. aj štebotať


    držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    trímať p. držať 1–3


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    trímať sa p. držať sa 1


    tringelt p. obslužné


    trio 1. hud. súbor troch hlasov • trojspev: dievčenské trio, dievčenský trojspev

    2. p. trojica


    trojica skupina troch osôb al. vecí: trojica priateľov, básnikovtrojka: hrať karty v trojketrio: útočné trio vo futbalekniž. triumvirát


    tripartičný p. trojdielny


    trojdielny rozdelený na tri časti, diely • kniž. tripartičný: trojdielny, tripartičný dokumenttrojkrídlový (majúci tri krídla): trojkrídlová skriňa, trojkrídlový oblok


    tripartitný p. trojstranný


    trojstranný ktorý sa vzťahuje na tri strany, ktorý je záväzný pre tri strany • kniž. tripartitný: trojstranné, tripartitné rozhovory; tripartitná zmluva


    tripeľ p. kvapavka


Pozri výraz TRÍ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV