Synonymá slova "tipnúť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 24 výsledkov (1 strana)
-
odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedle • expr.: odčesnúť • sčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechy • odvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žuly • odštiepiť • odraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche ruku • odmrviť • odštipnúť • štipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chleba • odtrhnúť • expr. oddrapiť: oddrapiť roh stola • expr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojiny • odbiť (úderom oddeliť): odbil roh múru • poodlamovať • poulamovať • expr. poodčesávať • poodvaľovať • poodrážať • poodštipovať • poodbíjať (postupne, viac vecí)
odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsa • useknúť • uťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavu • expr. odfiknúť: odfikol si prst • hovor. expr.: odfakliť • odšmyknúť • odšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bič • odrezať (jedným rezom) • odštiknúť • odštipnúť (z rastlín): odštikla výhonok • poodsekávať • poodtínať • poutínať • poodrezávať (postupne, viac vecí)
2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba! • expr.: odvrknúť • odfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovať • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (zlostne)
odštipnúť štipnutím oddeliť časť z niečoho • odmrviť • odštibrať: odštipol, odmrvil si kúsok chleba; z koláča iba odštibral • zaštipnúť: zaštipnúť púčiky
p. aj odtrhnúť, odseknúť
odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho • expr.: odkmasnúť • odšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáve • expr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvané • hovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hrozna • odštiknúť • odštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egreša • oddrapiť (driapaním): oddrapiť z novín • zried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúť • poodtŕhať • poodtrhávať • pooddrapovať • pooddrapúvať (postupne, viac vecí)
2. p. oddeliť 1 3. p. odtiahnuť 1
zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť • zaštiknúť • zaseknúť • zavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palec • hovor. zacviknúť • nár. zaštiepiť • expr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do seba • prištipnúť • prištiknúť • priškripnúť • privrznúť (sčasti al. mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákom • privrieť (dvermi): privrieť si nohu • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby
2. štipnutím odstrániť, oddeliť • odštipnúť • odštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča
poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včela • bodnúť • pichnúť: do ruky ju bodla, pichla osa • uhryznúť (o hadovi) • doštípať • dobodať • dopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)
2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na líci • štipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočka • expr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo
štipnúť 1. p. poštípať 2 2. porov. štípať
privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalnice • prichýliť: dvere sú iba prichýlené • hovor.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kufor • pribuchnúť • priraziť • expr.: pričapiť • pričapnúť • pricapiť • pricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicu • prižmúriť (oči)
p. aj zatvoriť 1
2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúť • zavrznúť • priseknúť • zaseknúť • priprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohu • pricviknúť • zacviknúť • pricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídlo • prištipnúť • zaštipnúť • prištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca
3. p. prinútiť
zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekať • zarúbať • zaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestu • zatarasiť • zahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármi • pren.: zaraziť • znemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky
2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečo • zaštipnúť • zaštiknúť • hovor.: zacviknúť • pricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabát • expr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasov • hovor. zapasovať: noha zapasovaná v jame • stisnúť • pritisnúť • zavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľuste • zadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo
3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť
uštipnúť p. poštípať 1, 2
preseknúť 1. seknutím, ostrým predmetom rozdeliť na dve časti • pretnúť • preťať • rozseknúť • rozťať: preseknúť, preťať povraz, reťaz; rozseknúť kosť, rozťať brvno • hovor. expr. prešvacnúť: haluz prešvacol napoly • preštiknúť • preštipnúť (stisnutím prstov, klieští a pod.): preštiknutie, preštipnutie šnúry • subšt.: precviknúť • cviknúť: (pre)cviknúť drôt
p. aj presekať 1
2. p. prerušiť 1
preštipnúť p. preseknúť 1
prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržať • podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli • zachytiť • zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von
2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniť • upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom • hovor. expr.: pricviknúť • pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami
3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiť • hovor. expr.: nalapať • nachytať: nachytať syna pri klamstve • pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde • dostriehnuť • vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli • dolapiť • dostihnúť • zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku • polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť • zried. zastihnúť • prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí • expr.: prichlopiť • prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho • nár. dopáčiť (Dobšinský) • fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych • usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva • subšt.: načapať • čapnúť
prištipnúť 1. p. privrieť 2, pritisnúť 2 2. p. prichytiť 3
pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múr • expr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čela • privaliť • expr.: primliaždiť • pripučiť • prikvačiť • pridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil strom • expr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavi • priľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiť • pristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobáka • prikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta ho • priklopnúť • priklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepol • priprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domu • popritískať • popritláčať (postupne, viac vecí, osôb)
2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiť • priprieť: osud ho pritisol, priprel • hovor. expr.: priseknúť • privrznúť • privrieť • prištipnúť • priškripnúť • priškrieť: bieda ich prisekla, priškripla
3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1
umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušať • učuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkom • zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníka • expr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal! • hovor. expr. usadiť • hovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďou • expr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali
p. aj utíšiť
vyštipnúť p. vytrhnúť 1
vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)
2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti
3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)
4. p. vyrušiť