Synonymá slova "tieã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

    2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

    3. p. a 1 4. p. áno


    takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľkýpráve takpriam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj inípodobneobdobne: pri práci postupovali podobne, obdobnenie inaknie ináčneinakneináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináčdettokniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiežzastar. takže (Tajovský)

    2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj bratpráve takpriam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatníaj: aj priateľa navštíviltiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiežzastar. itemnár. otobôž (Jesenská)


    tiež p. aj 2, takisto 2


    cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňaťpricláňaťzatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si očizakrývaťzastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľadtieniťtôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia domhádzať/vrhať tieň


    húšťava, húšťavina, húštie p. húština, krovie


    húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťavahúštiehúšťzried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačinakrovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v krovíkrovina: kroviny na medzikraj. kriačina (Hviezdoslav)kraj. kružina (Ondrejov)expr. kroviskozried. kríčie


    krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medziexpr. krovisko: husté kroviskázried. kríčiekraj. kružina (Ondrejov)kraj. kriačina (Hviezdoslav)húštinahúšťavahúštiehúšťzried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačina


    kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľkúria: zemianska kúriazámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky


    palác veľká reprezentatívna budova • zastar. al. expr. palota: honosné paláce, paloty na námestíkúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúriakaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ

    p. aj kaštieľ


    lieštie p. lieština


    lieština lieskový porast, lieskové krovie • lieštie: skryť sa v lieštine, lieštízried. lieskovina


    námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahouúsiliesnaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahuvypätienapätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätiehovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam ničprácarobota: dalo mi to veľa práce, robotyhovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapaštrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapáciaexpr.: hrdlačinadrinalopotaklopotagaleje (veľká námaha)


    napätie 1. zvýšená psychická záťaž • vypätie: prežívať napätie, vypätiestres (nadmerné napätie): stres organizmutréma (napätie pred vystúpením na verejnosti a pod.): mať trému pred skúškou

    2. p. tlak 1


    vypätie p. námaha, napätie 1


    tlak 1. sila pôsobiaca na niečo: tlak vody pretrhol hrádzuodb. tenzia: tenzia plynovnápor (silný tlak): nápor vetranapätie: napätie pary

    2. pôsobenie s použitím sily, moci • nátlak: podľahnúť politickému tlaku, odnárodňovací nátlakútlak (násilné obmedzovanie ľudských a občianskych slobôd a práv): komunistický útlak


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňuchládok: ľahnúť si do chládkuexpr.: tieňavatôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava

    2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulostinegatívumzápormínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy

    3. p. náznak


    nevedecký ktorý nezodpovedá kritériám vedeckosti (op. vedecký): nevedecký výklad pojmupseudovedeckýtiežvedeckýkniž. pejor. pavedecký (budiaci zdanie vedeckosti): pseudovedecký názor, pavedecké teórieneodbornýnekvalifikovanýpejor. diletantskýhovor. pejor. fušerský (nie odborne vzdelaný v istom vednom odbore): neodborná, nekvalifikovaná fušerská štúdia; nekvalifikovaná, diletantská diskusia


    omrštieť p. oškaredieť


    oškaredieť stať sa škaredým, nepekným • ošpatnieťzošpatnieťzried. zoškaredieť: vlasy jej oškaredeli, ošpatneliexpr. omrštieťexpr.: zošklivieťzohavnieť (stať sa veľmi škaredým, ošklivým)


    priehrštie dve spojené hrste; množstvo, ktoré sa do nich vmestí • poet.: priehršťpriehrsť: priehrštie peňazí; priehršť, priehrsť šťastia


    prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik • prútie (prúty) • zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútinylieskovicalieskovec (prút z liesky) • zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľouhúžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch


    prútie, prútina p. prút


    pseudoumenie pejor. nepravé, predstierané umenie • kniž.: kváziumenietiežumeniekniž. pejor. paumenie


    rozpätie 1. vzdialenosť medzi dvoma krajnými bodmi: rozpätie krídel lietadlarozmedzie (miestne al. časové rozpätie): v rozmedzí troch rokov

    2. p. rozvoj 3. p. stupnica


    rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvojarozmachrozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátuprosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závoduvzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovnevzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovnekniž. vzmach: vzmach priemyslukniž.: rozletrozpätievzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzletpoet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jaripoet. rozvin (Kukučín)zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)


    stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnicaškála: škála zvukovrozpätie: platové rozpätietabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľkuhovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcovhovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík


    spanštieť pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným • spanštiť sapopanštiť sa: v meste spyšnel, spanštel, spanštil sa; syn sa rodičom odcudzil, popanštil sapopániť sa


    šúštie suché lístie • šúšie: šúštie, šúšie šuští pod nohami


    tieňava p. tieň 1


    tieňovať p. tónovať


    tónovať dodávať farebný odtieň: tónovanie vlasovtieňovaťodtieňovať (naznačovať tiene, odtiene al. odstupňovať tieňmi): tieňovať mapy, odtieňovať písmo


    tiežodborník pejor. zdanlivý odborník • kniž. kváziodborník


    tiežumelec pejor. zdanlivý umelec • kniž. kváziumelec


    úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatierpäta: päta vrchu


    zbabieť, zbabštieť, zbabiť sa p. zoženštieť


    zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sapoľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sahumanizovať sa: bývanie sa humanizovalohovor. expr. učlovečiť sa


    zoženštieť nadobudnúť vlastnosti typické pre ženu • zženštieťzoženštiť sapoženštiť sa: dievča už zoženštelo; pejor. zoženštený chlappejor.: zbabštieťzbabieťzbabiť sa (o mužoch) • zjemnocitnieťzjemnieť (stať sa jemnocitným, jemným ako žena)


    zženštieť p. zoženštieť


Pozri výraz TIEÃ Ã Ã Ã Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV