Synonymá slova "tú" v Synonymickom slovníku slovenčiny

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina

odtiaľto ukazuje al. odkazuje na východisko deja v blízkosti hovoriaceho; z tohto miesta • odtadeto • odtadiaľto: odtiaľto, odtadeto, odtadiaľto povedie cesta • stadeto • stadiaľto: stadeto, stadiaľto sa ta nedostanete • hovor. stuodtiaľ: stuodtiaľ musíme čo najskôr zmiznúť • hovor. tuodtiaľ: tuodtiaľ začnú kopať jarok

ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny

ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromý • ochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatina • nehybný • nepohyblivý • kniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalid • meravý • zmeravený • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju

2. p. ochromený 1

opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovanie • starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti • opatrovníctvo • práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo • kniž. kuratela • zastaráv. tútorstvo • práv.: poručníctvo • poručenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu • ošetrovanie (opatera chorého)

opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstva • pestún • zried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátor • práv. poručník • zastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

otužovať robiť otužilým, odolným • tužiť: otužovať, tužiť si telo, organizmus • upevňovať • posilňovať (zdravie, svalstvo)

peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, mince • štátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnoty • päták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: groš • grajciar: nemám ani groš, ani grajciar • zastar. moneta

2. p. peniaze

pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzol • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté pery • stuha: stuha zviazané ruky • fixne: fixne spojené časti • silno • silne • mocne: lepidlo silno, mocne drží • dôkladne • poriadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutky • hovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica

porov. aj pevný 1

2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

plesnieť, plesnivieť stávať sa plesnivým, pokrývať sa plesňou: zaváranina plesnie, plesnivie • tuchnúť (kaziť sa vlhkosťou): steny od vlhkosti tuchnú • prieť (kaziť sa vlhkosťou): zrno pod snehom prie

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom • poručenstvo • zastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým

poručník práv. osoba poverená poručenstvom • zastaráv. tútor

postávať 1. dlhší čas (prerušovane) niekde nečinne stáť al. dlhšie na niečo čakať • obstávať • vystávať: na ulici postávajú, obstávajú, vystávajú hlúčiky chlapcov • expr.: trčať • tvrdnúť • tuchnúť (nedobrovoľne, obyč. pri čakaní): na zastávke sme trčali, tvrdli pol hodiny

2. p. povaľovať sa 1

potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov

potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy • hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po meste • hovor. zried. túlanka (Hviezdoslav) • kniž. túlka (Tajovský) • expr. vandrovka: letná vandrovka po kraji • expr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry

potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá

pravoverný dôsledne sa pridržiavajúci istej viery, učenia • ortodoxný: pravoverný, ortodoxný katolík, žid • fundamentalistický: fundamentalistickí moslimovia • expr.: tuhý • silný • veľký • tvrdý: tuhý, silný, tvrdý marxista, luterán

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávaný • tušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspech • pravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských volieb • predbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratu • hypotetický • odhadovaný • odhadový • odhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cena • údajný • kniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ

predtucha pocit, že sa niečo stane, obyč. zlé • tušenie: má nejasnú predtuchu, nejasné tušenie, že sa to nevydarí • poet. tucha (Krasko) • potucha iba v spoj. nemať ani potuchy

predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin

prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chlad • ostrý • tuhý • zaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silný • výrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasom • pálčivý • zried. pálivý (o bolesti) • piskľavý • pískavý • hvízdavý • piskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivý • sliedivý: jastrivý, sliedivý pohľad • pren.: pichľavý • bodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2

priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostredný • stredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvality • obyčajný • všedný • expr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas

pritužovať tech. utesňovať švy a nity • tužiť • spevňovať • tech. temovať

prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)

2. p. rozhlas

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

ruch 1. rýchly, čulý a hlasný pohyb, čulá činnosť ľudí: stavebný ruch; medzi divákmi nastal ruch • zhon (náhlivé vykonávanie niečoho): odišli vo veľkom zhone • expr. trma-vrma (zmätok spôsobený neusporiadaným pohybom): na ulici nastala trma-vrma • expr. súra (veľké náhlenie): v súre zabudol na svoj sľub • hovor. expr. frmol: v domácnosti je veľký frmol • šum: šum veľkého mesta (Kukučín) • vír (rýchly neusporiadaný pohyb): vír na uliciach • hovor. expr. virvar • hovor. expr. al. zastar. tumult (Kukučín) • kniž. mumraj

2. p. aktivita 1

rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka • trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera • odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu • odb.: vlásočnica • kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)

ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže • bledoružový • svetloružový • slaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipka • lososovoružový • lososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostým • staroružový (ružový so sivým al. žltým odtienkom) • zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľa • cukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový) • tmavoružový • tuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúž • expr.: ružovkavý • ružovastý • ružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik

porov. aj červený

schránka predmet v podobe škatule, do ktorého sa niečo ukladá al. odkladá: poštová schránka • skrinka: vybrať cennosti zo skrinky • kazeta (obyč. ozdobná schránka): kazeta na cigarety • šperkovnica • šperkovnička (schránka na šperky) • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • truhlica: truhlica diamantov • urna (schránka s popolom mŕtveho) • hovor. zastaráv. buksa • hovor. dóza: nasypať niečo do dózy • niž. hovor.: piksľa • piksňa: piksľa, piksňa na cukor

silnieť stávať sa silnejším, silným, mocnejším, mocným (op. slabnúť) • mocnieť: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mládež silnie, mocnie • zosilnievať • zosilňovať sa: dážď zosilnieva, zosilňuje sa • mohutnieť (stávať sa veľmi silným, mohutným): hnev v otcovi mohutnie • narastať • rozmáhať sa (o intenzite, počte niečoho): nezhody v rodine narastajú, rozmáhajú sa • pevnieť • tužieť (stávať sa pevným, tuhým): svaly mu pevnejú, tužejú • mužnieť (stávať sa mužnejším, mužným): chlapec začína mužnieť • dužieť • dužnieť (stávať sa dúžim): stromčeky duž(n)ejú

p. aj tučnieť

silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silne • mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťa • pevne • tuho • stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemi • dotuha • hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzol • veľmi • značne • hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistená • intenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného života • prenikavo • ostro: jasmín prenikavo, ostro vonia • dôrazne • energicky • prudko • rázne • strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dvere • vehementne • razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názory • výdatne: vonku výdatne prší • prisilno • prisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý

sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť

2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

p. aj táranina

3. p. daromnica 1

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať

stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať

2. p. šetriť 2

súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženia • súbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľa • konkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurencii • liga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová liga • divízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divízii • olympiáda: šachová, matematická olympiáda • turnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnaj • preteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické preteky • boj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý boj • pohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale

svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje • svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadí • cestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobie • hovor. expr. vandrovný • túlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život

sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas

škrobiť spevňovať škrobom • hovor. zastar. krochmeliť: posteľnú bielizeň škrobí syntetickým škrobom • tužiť • stužovať: goliere napokon ešte škrobí, tuží, stužuje (škrobom)

štipľavý 1. vyvolávajúci pocit štípania, pálenia, prenikavej bolesti • bodavý: štipľavý, bodavý hmyz; štipľavý, bodavý mráz • korenistý • korenitý: koreni(s)tá chuť • rezavý • pálčivý • pálivý: rezavý vietor; pálčivá, pálivá bolesť • tuhý • ostrý (ktorý pôsobí veľmi intenzívne, najmä na chuťové zmysly): tuhý, ostrý dym štípe oči; štipľavá, tuhá, ostrá paprika, cibuľa • korenený • pikantný (štipľavý v chuťovej zložke): korenené, pikantné jedlá

2. p. ironický, posmešný, ostrý 5, 9

štrngnúť si pri prípitku dotknúť sa pohármi • prištrngnúť si • hovor.: ťuknúť si • priťuknúť si: chytili poháre a srdečne si (pri)štrngli; ťukli si na zdravie • hovor. expr. ďugnúť si • pripiť si • zazdravkať si (vypiť alkoholický nápoj na počesť niekoho, niečoho obyč. so vzájomným dotknutím pohárov): pripili si, zazdravkali si na úspech, na víťazstvo • expr. prihrknúť si: Nech žije! – prihrkli si všetci

tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal

porov. aj zaprieť¹ 1

2. p. obsahovať

ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár

ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovný • ťažkopádny • expr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojom • nemotorný • neobratný • expr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanec • hranatý • neuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohyby • pomalý • expr.: šuchtavý • cápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabaný • neogabaný • ťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapca • expr. hromotĺcky

2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádny • pomalý • nepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľ • nechápavý • nedôvtipný • nedômyselný • nevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipný • tupý • expr. tupohlavý • hovor. pejor. ťuťmácky • expr. zried. ťuťmavý

p. aj hlúpy

3. p. kostrbatý 2, nedokonalý

ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tento • táto • toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu • tento tu • táto tu • toto to • ten tu • tá tu • to tu • tuto ten • tuto tá • tuto to • tento tuto • táto tuto • toto tuto • hovor.: tu ten • tu tá • tu to • tuto tento • tuto táto • tuto toto • expr.: tenhľa • táhľa • tohľa • tentohľa • tátohľa • totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť • nár. toten • totá

2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • on • ona • ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

3. p. tamten

tikať vydávať pravidelný jemný zvuk (o hodinách) • ťukať: hodiny tikajú, ťukajú

tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)

2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa

trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

2. p. chudák 2

trilkovať vyludzovať trilky (najmä o husliach a vtákoch) • expr. tidlikať: krásne trilkuje na husliach; vták v korune stromu trilkuje, tidliká • poet. klokotať: slávik klokotá • expr.: tulikať • tudlikať (vyludzovať zvuk na hudobnom, obyč. dychovom nástroji): tu(d)likať na píšťale

p. aj štebotať

trúbiť 1. vyludzovať zvuky na trúbe: už trúbili na odchod • vytrubovať (opakovane, často): autá na ulici netrpezlivo vytrubovali • expr.: ťukať • tutúkať • húkať: húkať na trúbe

2. p. ručať 1 3. p. hovoriť 1

tuba p. rúrka, schránka

tubera p. tuberkulóza

tuberák p. tuberkulotik

tuberkulotik človek chorý na tuberkulózu • hovor. suchotinár • hovor. expr. tuberák

tuberkulóza nákazlivá choroba zasahujúca obyč. pľúca • suchoty: mať tuberkulózu, suchoty • hovor. suchotiny (tuberkulóza pľúc) • hovor. expr. tubera • zastar. suchá nemoc

tubus p. rúrka

tucet p. množstvo 2

tucetkrát, tucet ráz p. veľakrát

tuctový p. bežný, obyčajný 1, všedný

tučiť sa p. tučnieť

tučko p. brucháč

tučnastý p. tučný 1

tučniak 1. vták žijúci v Antarktíde • pinguin

2. p. brucháč

tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne • guľatieť • guľatiť sa • zaokrúhľovať sa • okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa • expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú • zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí • bruchatieť • expr.: bachratieť • pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa • hrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať • priberať na váhe • hovor. poprávať sa • popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa • zried. správať sa (Kukučín)

tučnosť p. tučnota

tučnota vlastnosť niekoho al. niečoho tučného • tučnosť: sklon k tučnote; tučnota mlieka, tučnosť dobytka • mastnota • telnatosť: telnatosť postavy • tlstota: tlstota tela • korpulencia • korpulentnosť: korpulentnosť postavy • obezita • obéznosť: boj proti obezite, obéznosti • expr.: bachratosť • bruchatosť

tučnučký, tučnunký, tučnulinký p. tučný 1

tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1

tudlikať p. hrať 1, trilkovať

ťuh, ťuha p. ujú

tuha miner. nerast čiernej farby, kovového lesku a malej tvrdosti • grafit

túha p. túžba

ťuhaj, ťuháj, ťuhaja p. ujú

tuhé p. liehovina