Synonymá slova "tô" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1029 výsledkov (9 strán)
-
spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenie • nestranný • nezaujatý • nepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritika • pravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek
2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnený • oprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trest • opodstatnený • správny • primeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané ocenenie • dobrý: bojovať za dobrú vec • expr.: svätý • presvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom
3. p. pravý 1
poštátniť p. znárodniť
znárodniť urobiť majetkom štátu • poštátniť • zoštátniť: znárodniť, poštátniť dopravu, obchod, zoštátniť školstvo, priemysel • znacionalizovať: znacionalizovanie pôdy
p. aj zospoločenštiť
poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včela • bodnúť • pichnúť: do ruky ju bodla, pichla osa • uhryznúť (o hadovi) • doštípať • dobodať • dopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)
2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na líci • štipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočka • expr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo
potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy • hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po meste • hovor. zried. túlanka (Hviezdoslav) • kniž. túlka (Tajovský) • expr. vandrovka: letná vandrovka po kraji • expr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry
túlka p. potulka
predikát 1. šľachtický titul • prídomok
2. p. prísudok
prísudok gram. základný vetný člen tvoriaci s podmetom gramatické jadro dvojčlennej vety • gram. predikát
prehľadať chodením, pozeraním a pod. usilovať sa niečo nájsť, niečo zistiť • expr. predulovať: prehľadala, predulovala všetky zásuvky, ale nič nenašla • expr. prekutať: polícia prekutala celý byt • expr. prekutrať: prekutrať tajný úkryt • expr.: prehrabať • poprehrabávať • poprehrabúvať (pri hľadaní poprehadzovať): prehrabať aktovku, poprehrabávať celý dom • prezrieť: prezrieť skrýšu • poprehľadávať • poprehľadúvať • poprezerať • poprehliadať • expr. poprekutávať (postupne, viac miest al. vecí): poprezerať, poprehľadávať niekomu vrecká • pren. prečesať (dôkladne, systematicky): prečesať les, porast • presnoriť • prestopovať • prepátrať • presliediť (snorením, pátraním, sliedením): pri lapaní zlodeja presnoriť, prepátrať, presliediť celé okolie • expr.: preštúrať • preštárať (dôkladne): preštúrať, preštárať pivnicu aj povalu • expr.: preňúrať • prelašovať: deti preňúrali, prelašovali stodolu
p. aj preskúmať
prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuť • obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici • obhliadnuť • hovor.: obkuknúť • okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou • pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku • zmerať • premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty • fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných • preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných • preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy • skontrolovať • prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté • prešetriť • vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva • revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty • prehľadať • presnoriť • hovor. expr.: preštúrať • preštárať • prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla • pohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke • poprezerať • poprehliadať • poohliadať • poobhliadať • poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi • hovor.: poobkúkať • poobkukávať • poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar
2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán • odhaliť • spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho • expr. prekuknúť: prekuknúť podvod
prehoz správ. pléd, štóla
prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať sa • prehrabúvať sa • prehrabovať sa • prekutávať sa • prekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciach • expr.: premŕvať sa • mrviť sa • hrabať • hrabať sa • hriebsť • hriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkoch • prehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrine • expr.: kutať (sa) • kutrať sa • núrať sa • ňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkách • preberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocí • hovor. expr.: štárať sa • špárať sa • špárať • šparchať sa • šparchať • štúrať • štúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciach • expr.: bŕľať sa • paprať sa • babrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať sa • ryť sa • rýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole? • snoriť: snorí v maminých veciach
2. p. jesť
štárať sa p. prehŕňať sa 1
štúrať sa p. prehŕňať sa 1
preparát p. prípravok
prepárať p. prepichnúť
prepichnúť pichnutím poškodiť; pichnutím urobiť dierku do niečoho: prepichnúť pneumatiku; dať si prepichnúť uši • prebiť • preraziť (prudkým úderom): klincom prebiť, preraziť plech • prebodnúť • preklať (ostrým predmetom prepichnúť živý organizmus): prebodnúť, preklať niekomu hruď nožom; vojaka prebodli, preklali bajonetom • expr. prepárať (viacnásobným pichnutím poškodiť, usmrtiť): prepáral srncovi brucho • poprepichovať • poprepichávať (postupne, na viacerých miestach): poprepichovať si pľuzgiere na nohách • prestýkať (postupne, na viacerých miestach): mäso prestýkať ihlou a prešpikovať • zried., obyč. pren. pretknúť: zloba mu pretkla srdce
prípravok výrobok pripravený na použitie • preparát: chemický, syntetický, kozmetický prípravok, preparát; prípravok, preparát na striekanie stromov
prepätý p. preťažený
preťažený ktorý je vystavený nadmernej fyzickej al. psychickej záťaži; svedčiaci o tom • prepätý: preťažený, prepätý organizmus; starosťami, nervove preťažený, prepätý človek • presilený: prácou presilená ruka • prepracovaný (o človeku)
preštárať, preštúrať p. prehľadať
preštíkať, preštikávať, preštikovať p. dierkovať
privát p. súkromie 2
súkromie 1. osobné, súkromné veci, intímny život • intimita • intímnosť: vzbudzovať atmosféru súkromia, intimity • familiárnosť: familiárnosť prostredia
2. súkromný byt • hovor. privát: bývať na súkromí, na priváte
3. p. samota
príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač
2. p. cudzopasník 2
proféta, profét p. prorok 1, veštec
prorok 1. náb. hlásateľ budúcnosti riadenej Božou vôľou • kniž. proféta • kniž. zried. profét: starozákonní proroci, proféti
2. p. veštec
veštec kto predpovedá bez odborného základu • prorok: ľudoví veštci, proroci • hádač: hádač budúcnosti • kniž.: proféta • profét: starozákonní proféti • prognostik (kto sa zaoberá podmienenou predpoveďou možnej budúcnosti na základe vedeckého poznania) • jasnovidec (kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti)
prskavka drôtik obalený horľavou látkou, ktorá po zapálení iskrí • hovor. zastaráv.: rachétľa • rakétľa: vianočný stromček s prskavkami, s rachétľami, s rakétľami
rachétľa p. prskavka
rakétľa p. prskavka
prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik • prútie (prúty) • zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútiny • lieskovica • lieskovec (prút z liesky) • zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľou • húžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch
purpur sýtočervená farba s fialovým odtieňom; látka takejto farby • šarlát • kniž. nach: kniežací purpur, nach; kráľovský plášť z purpuru, zo šarlátu
šarlát p. purpur
pustovník 1. kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom • kniž.: eremita • anachorét • anachoréta
2. p. samotár
rabiát, rabiátnik 1. p. surovec 2. p. bitkár
rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)
2. p. rozhlas
rádioaparát p. rádio 1
sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer
2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč
štýl 1. p. sloh 1, 2 2. p. ráz
rezultát p. výsledok
výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia • kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu • efekt: liečebný efekt • záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady • koniec: mať dobrý koniec • výslednica: výslednica úsilia • kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce
sedemdňový 1. ktorý trvá sedem dní • sedemdenný: sedemdňový, sedemdenný pobyt v inom prostredí • týždenný • týždňový: požiadať o týždenné, týždňové voľno
2. ktorý je sedem dní starý • týždňový: sedemdňové, týždňové mláďa; týždňový chlieb
týždenný p. týždňový 1
týždňový 1. trvajúci týždeň • týždenný • sedemdňový • sedemdenný: týždňový, týždenný pobyt; sedemdňový, sedemdenný zájazd
2. týždeň starý • sedemdňový: týždňové, sedemdňové mláďa
sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami • výlučok: sekréty, výlučky slinných žliaz • výtok: hnisavý výtok • výpotok: pľúcny výpotok • lek. exsudát
senát p. súd 2
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
tábor 1. hromadné väzenie v provizórnych ubytovniach: koncentračný tábor • hovor. koncentrák (koncentračný tábor) • subšt. láger: zajatecký láger
2. p. schôdzka 1
schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela
zoštíhlieť p. schudnúť
sídlo 1. miesto, kde sa býva, sídli • sídlisko: praveké sídla, sídliská; sídliská starých Slovanov • archeol. táborisko (prechodné sídlo ľudí v praveku): diluviálne táborisko
2. miesto, kde sídli význačná osobnosť, inštitúcia: kráľovské sídlo • rezidencia (sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára): letná arcibiskupská rezidencia
3. miesto pôsobenia: sídlo kultúry • kniž. stánok: výchovný stánok
táborisko p. sídlo 1
síran chem. soľ kyseliny sírovej • sulfát
sulfát p. síran
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
štáb p. skupina 2
skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiat • test (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test
2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúške • test (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematiky • maturita • matúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitou • hovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicu • hovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen
3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúška • hovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka
4. p. trápenie 5. p. pokus
štátnica p. skúška 2
slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda
tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa
p. aj slabnúť
sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt
2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)
3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2
spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätý • zopnutý • zried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)
2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťou • spútaný • zviazaný • kniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutí • zried. spiaty
spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätý • zried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiati • spútaný • zviazaný • kniž.: zomknutý • skĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté sily • spoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilím • expr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi
spis 1. písomný záznam niečoho • písomnosť: hŕba spisov; vybavovať spisy, písomnosti • listina (oficiálny, úradný spis): poverovacia listina, výplatná listina • akty, star. aktá (úradné spisy) • traktát (stredoveký vedecký spis): náboženský traktát • prameň • doklad: historické pramene, doklady
2. p. dielo
traktát p. spis 1, úvaha
úvaha slovesný útvar založený na uvažovaní, premýšľaní: národohospodárska úvaha • rozprava: napísať úvahu, rozpravu o sociálnych otázkach • kniž. reflexia: básnické reflexie o svete • pejor. traktát (nezaujímavá, zdĺhavá úvaha): písať siahodlhé traktáty
spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák
spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodina • pejor.: banda • bagáž • čvarga • háveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveď • pejor.: zberba • zgerba • svoloč • cháska • polit. slang. lumpenproletariát • subšt. luza
syndikát p. spoločnosť 2
spráchnivieť rozpadnúť sa, podľahnúť rozkladu pôsobením sucha a vzduchu, stať sa práchnivým (o organických látkach) • strúchnivieť • zastaráv. strúchnatieť: staré pne v hore spráchniveli, strúchniveli; zle odložené semeno spráchnivie, strúchnivie • zbútľavieť (znútra) • nár. zdúpnieť (Jesenská): strom po rokoch zbútľavel • zotlieť • stlieť • pretlieť (tlením sa biologicky rozložiť): lístie zotlelo; pretlená kosť • zhranieť (zničiť sa, pokaziť sa dlhým státím, bez prístupu vzduchu, vlhkosťou a pod.): oblek v truhlici zhranel • sprieť: nenosená bielizeň môže po čase sprieť • prehniť (podľahnúť hnilobe): drevený kryt prehnil, zhranel • zried. zrešetieť (o dreve; nadobudnúť redšiu konzistenciu): zruby zrešeteli • nár. sprhnúť (vlhkom sa skaziť)
zbútľavieť p. spráchnivieť
stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľ • zastar. staj (Vajanský) • nár. štál (Šoltésová) • teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravín • kraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)
štál p. stajňa
stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanica • žel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávke • hovor. zastar. štácia (Plávka)
štácia p. stanica
sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat
p. aj bedákať
túžiť sa p. sťažovať sa
stokrát p. stonásobne 1, veľakrát
stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto • stokrát • sto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk
2. p. veľakrát
strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha
p. aj vopchať
2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)
štúriť 1. p. strčiť 2 2. p. vopchať
vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky
vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)
2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu
zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchať • strčiť • vstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvy • hovor. zastrknúť: zastrkol kolík • zasunúť • vsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverí • zastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasov • votknúť • expr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáru • vtlačiť • vtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzku • tech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkať • postrkať • pozastrkovať • pozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)
substitút p. zástupca 1
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
substrát p. základ 2
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec
štadiálne, štádiovo p. postupne 1
štádiový, štadiálny p. postupný
štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica
štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzu • odťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej roboty • hnusiť sa • protiviť sa • oškliviť sa • hudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka
štítnik hist. nosič štítu • hist. štítonosec
štítonosec p. štítnik
štós, štôs p. stôs
štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničí • hovor. škola: poslať syna do škôl
štvornásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom štyri • štyrikrát • štyri razy • štvormo: dosiahli štvornásobne, štyrikrát väčší zisk; štyri razy, štvormo zložený list
štyrikrát, štyri razy p. štvornásobne
t ť
taák, táák p. áno
táboriť prechodne bývať vo voľnej prírode (pod provizórnym prístreším): skauti táborili pri rieke • stanovať (táboriť v stane): cez dovolenku šli stanovať • bivakovať (táboriť pod holým nebom)
táborník p. výletník
výletník účastník výletu: školskí výletníci • táborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanári • tramp • subšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)
tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami
tácňa, tácka plochá podložka na roznášanie a podávanie pokrmov: podlhovastá, strieborná tácňa, tácka • podnos: roznášať poháriky na podnosoch
táčky p. vozík