Synonymá slova "syp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • kiahne nákazlivé vírusové ochorenie prejavujúce sa hnisavými vyrážkami al. pľuzgierikmi • zastar. sypanice (Kukučín)


    sypanice p. kiahne


    sypáreň p. sýpka


    sýpka budova al. miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov: voziť zrno do sýpokzastaráv. sypáreňsilo (zásobník obilia) • zastaráv. obilnica (obilná sýpka)


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    chrliť vydávať zo seba vo veľkom množstve; expr. búrlivo prejavovať • sypať: stroj chrlí, sype piesok; expr. chrliť, sypať chvály, urážky na niekohosoptiť: sopka soptí plyny a lávu; expr. soptiť nadávky, soptiť hnevomvaliť: sopka valí zo seba lávu


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    sypať p. hovoriť 1


    trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchynirozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodochsypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vrecaroztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvoreroznášaťrozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

    2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

    2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


    množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

    2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    snežiť neos. klesať z oblakov na zem (o snehu) • padať: sneží, padá celú noc; padá ťažký snehexpr.: sypať sakydať savaliť sa (husto snežiť): neos. sype sa, kydá sa už druhý deň; valí sa mokrý snehexpr. prášiť sa (poletovať v prachových čiastočkách): neos. vonku sa práši


    sypať sa 1. p. padať 1, hrnúť sa 1, 2 2. p. snežiť 3. p. bežať 1


    šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sasypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých stránliať saexpr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

    2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhaťmetať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očíšpliechaťstriekaťprskaťexpr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

    p. aj špliechať, hádzať

    3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať


    tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

    2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


    kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieťľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý činnáb. robiť/činiť pokániefraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví


    kyprý 1. pozostávajúci z čiastočiek, ktoré nedržia pevne pokope; ktorý sa ľahko sype, oddeľuje • sypkýzried. sypkavý: pozorovať hru vetra s kyprým, sypkým snehom; sypkavé snehové páperieľahký: sadiť do ľahkej pôdy (prevzdušnenej, drobivej); opatrne spracúvať ľahké cesto (riedke a dobre vykysnuté) • jemnýmäkký: zahryznúť do jemného, mäkkého koláča

    2. p. tučný 1


    sypkavý p. sypký, kyprý 1


    sypký ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, rozpadáva na malé čiastočky • kyprý: deťom sa sypký, kyprý sneh rozpadával v rukáchľahký: lopatkou naberala sypkú, ľahkú hlinu (prevzdušnenú, drobivú) • nesúdržnýnekompaktný (op. súdržný, kompaktný): nesúdržná, nekompaktná hmotazried. sypkavýrozsýpavýsuchý (obyč. o plodoch, ktoré sú málo šťavnaté, ktoré sa rozsýpajú): sypkavé, suché jablká, zemiakymúčnatý (ako múka) • expr.: sypučkýsypunký: sypučké, sypunké biele páperie


    priesyp spodný obal na perinách al. na vankúšoch • hovor. sovok: oprať priesyp, sovoksypkovina (hustá tkanina, v ktorej je perie perín al. vankúšov) • angín: nasypať perie do sypkoviny, do angínu


    sypkovina p. priesyp


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    sypučký, sypunký p. sypký


    násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy • hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádzaval (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou) • šianecšanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anecmohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly


    púder jemný škrobový prášok na vonkajšie použitie v kozmetike, lekárstve a pod.: púder na tvárzásyp (prášok na zasýpanie častí tela, rán): detský, dezinfekčný zásyp


    zásyp p. púder


    vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)


    výsyp p. vyrážka


Pozri výraz SYP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: memo, from, wl, b, noname, mpr i, ã re, p??, bitma, preliminary, fm, nã ã, isdn, instant, versio
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV