Synonymá slova "svi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 196 výsledkov (2 strán)

  • mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie káznesviatočnýhovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada


    občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelnýnesystematickýnesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochoreniakniž. sporadický: sporadická kontrolaojedinelýzriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situáciapren. sviatočný: sviatočný poľovník, šoférnáhodnýmimoriadnyzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia


    príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostnýspoločenskýsviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

    2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

    3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


    sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšednývýnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľaslávnostnýspoločenskýparádnyexpr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šatynedeľnýnedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabátvoľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni


    sviatok deň venovaný oslave al. pamiatke niekoho, niečoho, keď sa spravidla nepracuje: mariánsky sviatok, svätiť sviatokšábes (sobota ako sviatočný deň židov; pren. hovor. sviatok)


    drieň ker al. nízky strom so strapcami žltých kvietkov a podlhovastými červenými plodmi • svíbdrienka (najmä plod drieňa)


    svíb p. drieň


    švíbalka p. zápalka 1


    zápalka 1. drevená al. kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliekhovor. sirka: zapáliť sirkunár.: švábeľkašvíbalkacintľa

    2. puzdierko s výbušninou • kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa


    hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliamsliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizompľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľchriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriakytrocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľhovor. žart.: sviecasviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečkalek. spútumzried. výpľuvok (Šoltésová)

    2. p. kal 1


    svieca 1. voskový, lojový a pod. valček uprostred s knôtom používaný na svietenie • sviečka: svietiť v pivnici sviecou, sviečkou; dať na hrob sviecu, sviečkuvoskovica (vosková svieca)

    2. p. hlien 1


    svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

    p. aj svetielkovať

    2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


    sviečka 1. p. svieca 1 2. p. hlien 1


    sviečková p. sviečkovica


    sviečkovica najjemnejšia časť hovädzieho mäsa pod chrbtom; pečienka pripravená z tohto al. podobného mäsa • hovor. sviečková: sviečkovica, sviečková na smotane


    svietelnica p. svietidlo


    svietidlo zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso: elektrické svietidlolampa: stolná, pouličná lampa; zapáliť lampuosvetlenie (akýkoľvek zdroj svetla): slnečné osvetlenieluster (visiace, obyč. ozdobné svietidlo): krištáľový lusterlampáš (prenosné svietidlo): vreckový lampášbaterka (vreckové elektrické svietidlo): posvietiť si baterkousvetlo: zahasiť svetlolampión (svietidlo s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom): tanečný parket osvetľujú lampiónyreflektor (osvetľovacie teleso sústreďujúce odrazom svetlo zo zdroja do blízkeho al. vzdialeného bodu): divadelné reflektorysvetlomet: automobilové svetlometyzried. svietelnica (Figuli)


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážaťbyť prekážkoubyť na prekážkubyť v cestestáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariéremenej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veciexpr.: pľantať saplantať sapliesť samotať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohyhovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deňťažiťbyť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    svietiť sa p. blýskať sa 1


    svietivosť schopnosť vydávať svetlo, osvetľovať; miera tejto schopnosti: svietivosť žiarivkysvetelnosť: svetelnosť hviezd


    lesklý ktorý má lesk (op. matný) • ligotavý: lesklý, ligotavý kovblýskavýblyšťavý: blýskavý, blyšťavý laktrblietavýjagavýjagotavý (ktorý vydáva mihotavý lesk): trblietavá, jagavá perla; jagavá, jagotavá látkasvietivýžiarivý (op. mdlý): svietivé, žiarivé farby; mať lesklé, žiarivé očistriebristýstriebristolesklýstriebrolesklýstriebornastýzried. striebornatý (lesklý ako striebro): striebristá, striebrolesklá vodná plocha; striebristolesklá, striebornastá rosakovovolesklý (majúci ostrý lesk ako kov): kovovolesklá konská srsťzrkadlovitý (lesklý ako zrkadlo): zrkadlovitý ľadpren. plamennýplamenistýplamenitý (lesklý od vnútorného nadšenia): plamenný, plamenistý, plamenitý zrakpoet. ligotnýpoet. zried. jagotnýexpr. zried. vyligotaný


    svietivý p. žiarivý 1, 2, trblietavý


    trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče • ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokamjagavýjagotavýiskrivýiskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý snehmihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti) • blýskavýblyšťavývyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne riekypoet. zried.: blyskotný (Jégé)blesknýbleskotnýexpr. bleskotavýperlivýperlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosasvietivýlesklýexpr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kovžiarivý: žiarivé očipoet.: trblietny (Figuli)jagotnýligotnýpoet. zastar. pableskný (Kostra)


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

    2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


    chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

    3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


    mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


    mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

    2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

    3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


    nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

    2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

    3. p. súčasný 1, moderný 1


    osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánokpovzbudzujúcipovzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávysviežičerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra


    rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

    p. aj svižný

    2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


    surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

    2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

    3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


    svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvýčulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľoddýchnutýodpočinutývypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvármladýmladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzorkniž. jarý: starý, ale jarýnestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch

    2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvýosviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosachladný (príjemne): chladné ránoneznečistenýzdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)

    3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1


    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohybynár.: švižnýšvižký (Hviezdoslav, Jégé)čulýživý: čulé, živé dieťa; živý tanecpohyblivývrtkýobratnýšikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastkapružnýohybnýhybkýstrunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postavazastar.: strunovatýstrunovitýzried.: strunatýstrunastý (Hurban, Štúr)expr. šibkýnár. strungastý: šibký, strungastý mládeneckrepkýrezký: krepké, rezké krokysviežirýchlydynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahkýplynulýkniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný


    zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbuzdatnýjadrný (zdravý a mocný): zdatná mládežsvieži (zdravý a čulý): cíti sa svieživ dobrej kondíciiv dobrom stavenormálnyvyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutýhovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fitpráceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné rukyexpr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdcekniž. zemitý: zemitý spánok

    2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduchdobrýneškodnýbezchybnýsubšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

    3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názoryracionálny: správna, racionálna stravarozumnýdobrýželateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života


    rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlobodrobystrovrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulopohyblivosviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižnesvižkohybkokrepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

    porov. aj rezký 1

    2. s rozhodnosťou, s dôrazom: ráznerozhodneenergickyrezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

    3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvosviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

    4. p. zľahka 4


    sviežo 1. porov. svieži 1, 2 2. p. rezko 1, 3


    kolorit 1. vlastnosť hmoty prejavujúca sa prítomnosťou viacerých farieb; farebné vypracovanie umeleckého diela • farebnosťfarbitosťpestrofarebnosťviacfarebnosťrôznofarebnosť: kolorit, farbitosť, pestrofarebnosť rozkvitnutej lúky; kolorit, farbitosť, farebnosť obrazu, skladbyživosťsviežosť

    2. p. charakter 2


    sviežosť p. kolorit 1


    elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťouuhladenosť: prepiata uhladenosťladnosťgráciagraciozitagracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciouvkusvkusnosť: jej vkus v obliekaní je známyšviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihomhovor. šik (Vajanský)hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc


    švác naznačuje úder al. hodenie • praskprásk: švác, prásk kameňom do oblokabácfácpácbach: bác, fác, pác mu jednu po chrbtepleskšuch: plesk, šuch chlapcovi po prstochšupšups: šup(s) s ním rovno do vodyšvih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári


    švih1 p. elegancia


    švih2 p. švác


    šviháctvo p. elegancia


    krásavec pekný, krásny muž: vychýrený krásavechovor.: fešákštramák: za mlada bol veľký fešákhovor.: elegánšvihák (nápadne oblečený muž) • parádnik (muž, ktorý sa rád parádi)


    švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegánahovor.: fešákštramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáčexpr. frčkárpejor.: fičúrseladóntrocha pejor. frajerhovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandyplejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panákpánikpánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)


    korbáč nástroj na bitie upletený z remienkov al. prútov s rukoväťou al. na krátkom držadle: zbiť psa korbáčomžila: dostať žiloušibákšibačka (ozdobený korbáč šibačov) • nár. býkovec (remenný korbáč): zasvišťal býkovec (Rázus)nár. švihár (Krasko)hovor. expr. zastaráv.: virgasvirgáč (Kukučín, Hviezdoslav)zastar.: nahajkanagajka (Jesenská, Jégé)kniž. knuta (korbáč na vykonávanie telesných trestov)


    švihár p. korbáč


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

    2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


    šľahať 1. niečím pružným, ohybným prudko pohybovať a obyč. aj udierať; prudko dopadať: šľahať dobytok korbáčom; dážď šľahal do tvárešvihaťšibať (miernejšie): švihá prútom vo vzduchu; pes šibe chvostom; šibať dievčence šibákomexpr. zried. šľahotať: plamene vysoko šľahocúplieskať (vyvolávať pritom prenikavý zvuk): plieskať korbáčom; vietor plieskal do oblokovbičovať (obyč. šľahať bičom): zajatca dali bičovať; dážď bičuje telokniž. mrskaťnár. šprihať: oheň, blesk šprihal

    p. aj biť

    2. prudkými pohybmi spracúvať, kypriť • trepať: šľahať, trepať bielky na sneh; šľahať, trepať šľahačku, smotanu

    3. p. hádzať 1


    švihať 1. p. šibať 1 2. p. bežať 1


    švihnúť p. udrieť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlakexpr.: pohnúť sahnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včasexpr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načasexpr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehliexpr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský)hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechuexpr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú


    pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotovípoponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvouexpr.: pozvŕtať sapoobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotovýexpr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškaliexpr.: pohnúť sahnúť sa: Pohnite sa konečne!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostávahovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

    2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sapričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiamzaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžilpostarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradilaexpr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže


    švihnúť sa 1. p. poponáhľať sa 2. p. ukázať sa 3


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiťzaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkovzacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej technikyvyučiťvyškoliťvycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičilizabehaťzabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín

    2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady

    3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    švihnutý p. bláznivý 1


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    švihom p. rýchlo


    pleskot vyvolávanie krátkych prenikavých zvukov prudkým pohybom niečím ohybným al. zrazením plochých predmetov • pľaskot: pleskot, pľaskot bičašvihot: švihot lieskovícexpr. ťapottľapot: ťapot piestov


    švihot p. pleskot


    svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, švištíhvižďaťfičaťhvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízdaexpr. švihotať: guľka švihoce pri uchušušťaťexpr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejakexpr.: frndžaťfrngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

    2. p. letieť 1


    švihotať p. svišťať 1


    spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenieševšvík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách

    2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenielinka: letecká linka

    3. p. trať 2


    šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova

    2. p. spoj 1


    švík p. šev 1


    chlipník pejor. chlipný človek • kniž. smilníkhrub.: sviniarsviňaprasa


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    nemravník nemravný človek • zvrhlíkzried.: zvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)kniž. spustlík (Figuli)zried. spustlec (Hviezdoslav)nehanebníknehanblivecpejor.: zhýralecchlipníkkniž.: smilníknecudníknerestníkhrub.: sviňasviniarprasa


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    bravčovina bravčové mäso • prasacina: bravčovinu, prasacinu pokladá za ťažké jedloexpr. sviňacina


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    sviňacina 1. p. bravčovina 2. p. nemravnosť


    svinčík p. špina 1, neporiadok 1


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    švindeľ p. podvod, klam 2, úskok


    úskok zákerné, podvodné konanie s cieľom oklamať niekoho: rafinovaný úskok, získať niečo úskokomlesť: použiť lesťpodvod (pri poškodení iného): dopustiť sa podvodutrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebný trikhovor. kľučka: advokátske kľučkyhovor. fígeľ: ženský fígeľhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. podraz: to bol od teba podrazhovor. finta: dať sa nachytať na fintuexpr. mn. č. spády: pri obchodovaní pozná všetky spádyhovor. expr. podfuk: zmocniť sa niečoho podfukomsubšt. fór: používa osvedčený politický fór


    klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luháraúskočník (kto používa úskoky) • pokrytecfalošníkpejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytcipejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatánapodvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodníkhovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsihovor.: švindleršvindliarhovor. expr. podfukárexpr. šaľbiarhovor. pejor.: šudiaršudierzried. zavádzač (Bodenek)zried. zavádzateľ (Kukučín)hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek)hovor. pejor. zried. ošmekárpren. pejor. eskamotér (obratný klamár)


    podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukáriklamárluhárhovor.: švindliaršvindlerexpr.: šaľbiaršibeničníkhovor. pejor.: šudiaršudierpejor. šarlatánpejor. zried.: ošmekošmekárhovor. pejor.: hochštaplermacherhovor. cigáň

    p. aj klamár

    2. p. dobrodruh


    švindler, švindliar p. podvodník 1, klamár


    ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošnýneúprimnýnečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slováúskočnýúlisnýpokryteckýpejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správaniepodvodníckyexpr. klamárskyhovor.: cigánskyšvindlerskýšvindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v kartyzákernýúkladnýrafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný činexpr.: prefíkanýprešibanýprebitývybitývybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnikfraz. všetkými masťami mastený/mazanýsubšt. mazaný


    švindlerský, švindliarsky p. ľstivý


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    švindľovať p. klamať 3


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    švingať, švirgať p. behať


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    sviniar 1. p. pastier 2. p. nemravník, chlipník


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    sviniarsky p. neslušný


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    sviniť p. špiniť 1, 2


Pozri výraz SVI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: alopat, test, koluzit, ambažúra, no, než, ol, ekd, vel, spe, a e, dent, solenoid, exil, prolegoména
Nárečový slovník: darem e, porfin, db, fen, ner, zvl, nur, vyb, hil, aba, purk, lys, ite, ula, hua
Lekársky slovník: reakcia, thelarche, rn, dextrophobia, b51, c31, z84, q05, z64, v42, e03, c47, gomphosis, t57, a41
Technický slovník: power supply, fs, sq, ja, uar, crs, kms, tap, spe, s s, able, cyan, login, switch, ul
Ekonomický slovník: som, sj, tmc, osn, x, mev, gh, sq, yt, ax, hi, nsl, obc, zkl, nkv
Slovník skratiek: o, eu, pn, re, sf, rom, knn, oej, hpm, sjd, csp, ctg, sjf, poo, ttv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV