Synonymá slova "sur" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 96 výsledkov (1 strana)

  • ruch 1. rýchly, čulý a hlasný pohyb, čulá činnosť ľudí: stavebný ruch; medzi divákmi nastal ruchzhon (náhlivé vykonávanie niečoho): odišli vo veľkom zhoneexpr. trma-vrma (zmätok spôsobený neusporiadaným pohybom): na ulici nastala trma-vrmaexpr. súra (veľké náhlenie): v súre zabudol na svoj sľubhovor. expr. frmol: v domácnosti je veľký frmolšum: šum veľkého mesta (Kukučín)vír (rýchly neusporiadaný pohyb): vír na uliciachhovor. expr. virvarhovor. expr. al. zastar. tumult (Kukučín)kniž. mumraj

    2. p. aktivita 1


    starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiachťažkosť: finančné, zdravotné ťažkostitrápeniesúženieexpr. súžobapoet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžbahovor. problém: mať problémy so zdravímbremenozáťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťažťarcha: striasť sa ťarchytieseň: finančná tieseňtvŕdza: tvŕdza o robotubieda: po biede chodíútrapy: vojnové útrapykniž. protivenstvonepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemnostíexpr. klopota: denné klopotyexpr. súra: pomáhať tomu, kto je v súreexpr.: peklokalváriaoštara: s autom je len oštarahovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampotyexpr.: hryzoviskozhryzovisko: jeho život je stále hryzoviskohovor. expr. kríž: so ženou mal krížkniž. strasť: životné strastisubšt. trable

    2. p. starostlivosť


    súra 1. p. zhon 2. p. starosť1 1


    zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhonechvat: v chvate stratil kľúčeruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbounáhlivosťvír (neusporiadaný sled): vír veľkomestahovor.: pohonnaháňačka: od rána máme pohon, naháňačkuhovor. behačkaexpr. súra: v súre na to celkom zabudolexpr. kolotoč: každodenný kolotočexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrmahovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodochhovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračkahovor. expr. harmataneckniž. mumraj (Zúbek)kniž. zastar. spech (J. Horák)kniž. zastaráv.: surmasurmia: okolo šatní nastala surmazastar. surmita: bojová surmita (Zúbek)hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín)zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

    p. aj zháňačka


    súradnica odb. číslo, sústava čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore • odb. koordináta


    rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


    súradný p. rovnaký


    sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhéhostrkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráčaštuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgaťexpr.: džugaťdurkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokojnár. súrať


    súrať p. sácať


    zástera oblečenie (obyč. pracovné) chrániace prednú časť šiat al. nosené ako ozdoba • zásterka: uviazať si zásteru, naškrobená zásterkahovor. zastaráv. fertuchahovor. zastar.: šurc (Rázus)šurca (Šoltésová)nár. zápona (Tatarka)


    šurc, šurca p. zástera


    syčať 1. vydávať zvuk ako pri vyslovovaní predĺženého ssipieťsykať: hus, had syčí, sipí; sykal, syčal od bolestiexpr.: sykotaťsipotať: z hrnca sykoce, sipoce parasupieť (vydávať piskľavý zvuk ako pri prudkom unikaní pary): vedľa v kuchyni supí kávovar; stará lokomotíva do vrchu ťažko supízried. sskať: kládol si na ústa prst a sskal, aby deti utíšilexpr. šurdžať: mušt šurdží (Hviezdoslav)

    2. p. hovoriť 1 3. p. striekať 1


    šurdžať p. syčať 1


    windsurfing jachting na plavidle tvorenom špeciálnou doskou s plachtou; takéto plavidlo • hovor.: surfingsurf


    surf, surfing p. windsurfing


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

    2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

    3. p. ponáhľať sa 2


    halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňaširica: chlap v halene, huni, širici po pätynár. gubazastar.: surovica (Dobšinský)surka (Vajanský)


    surka p. halena


    surma 1. p. trúbka 2. p. zhon, zmätok 2


    trúbka jednoduchý plechový nástroj používaný najmä na signalizáciu: poľná, hasičská trúbkapoľnica (v minulosti vojenská signálna trúbka): poľnice zatrúbili do útokusurmasurmita (starý hudobný dychový nástroj)


    zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätkunepokojnepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosťneistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistotazmäteniezmätenosť: ovládlo ma zmätenietréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trémuexpr. mítor (Hviezdoslav)

    2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätokchaos: spôsobiť chaos v dopravezmätenosť: zmätenosť pomerovzhon: odísť vo veľkom zhonepoplach (náhly zmätok): vyvolať poplachrozruch: spôsobiť rozruchneporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovanínesúlad: nesúlad v manželstvedezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizáciadezorientáciadezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosťanarchia: anarchia vo výrobepanika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikaexpr. kucapaca: nastala kucapacaexpr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrmaexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr.: balamutagalamutamotanicamotaninamotaniskomrvenica: motanica ľudí, motanina problémovexpr.: hurhajhuriavk: robiť hurhajexpr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinechovor. expr. babylon: veľkomestský babylonhovor. expr. džungľahovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. rodeohovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovaťexpr. bengálhovor. expr.: meľamela: v krčme bola včera meľa, melahovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiášhovor. expr. mišmaškniž.: mätežmätenicamätenina: mätež jazykovkniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák)kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopakzastar. surmia (Vajanský)zastar. surmita (Zúbek)kniž. konfúzia: myšlienková konfúziazastar. zmuta (Vajanský)kniž. mumraj (Zúbek)zastaráv. zmätenie (Vajanský)hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordelsubšt. herberg: má doma herbergsubšt. paseka: bola tam hotová pasekasubšt. magľajz


    surmia p. zhon, zmätok 2


    surmita 1. p. trúbka 2. p. zhon, zmätok 2


    búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovaťznepokojovať: búri, znepokojuje verejnosťmobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odporhovor. expr.: buntošiťbuntovaťexpr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiťburcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

    2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2


    hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


    surmovať 1. p. hrmotať 2. p. búriť 1


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrnoneodkladnebezodkladnenaliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomocrýchlourýchlenenaskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniazenarýchlonapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekárakniž. urgentne: urgentne mu doručili listpošt. urgent


    naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

    2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

    p. aj aktuálny


    súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladnýbezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutienaliehavýnástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťoukniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenieexpresnýneskl. expresrýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka


    krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žilinyzastaráv. spolurodákzastar. zemko (Jesenská)zastar. súrodák (Hurban)kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)


    súrodák p. krajan


    jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celokkniž. súrodý: súrodá spoločnosťcelistvýkniž. celostnýucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúrakniž. monolitný: monolitný útvar, celokjednotnýsúdržnýkniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív


    jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

    2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


    rovnorodý ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti (op. rôznorodý) • kniž.: homogénny (op. heterogénny) • súrodý (op. nesúrodý): rovnorodá, homogénna spoločnosť; rovnorodé, homogénne, súrodé elementyjednoliatyjednotný (op. nejednoliaty, zmiešaný, nejednotný): jednoliaty, jednotný celok, kolektív


    súrodý p. rovnorodý, jednoliaty


    náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenieodškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodnékompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôdúhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trovdiéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diétyhovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplatyreparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

    2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávyprotéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogátodb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

    3. p. zástupca 1


    surogát p. náhrada 2


    krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraznerovnošikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabátabokomnabok: klobúk nosí bokom, nabokpokrivenepokrivenoskrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zemeexpr. krivolako: cestička krivolako pretína lúkunár. šúrom (Kukučín)

    porov. aj krivý 1

    2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdomnepravdivoklamneskreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážkykrivoprísažne


    šúrom p. krivo 1


    násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijansurovecukrutníkkniž. hrubec (Tatarka)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbarrabiátrabiátniksubšt. hulvát


    suroň p. surovec


    surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijanukrutníknásilníknemilosrdníkkniž. hrubec (Tatarka)kniž. zastar. hrubian (Kukučín)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)expr. šarhapejor.: odľudbarbarrabiátrabiátnikbeštiaupíršelmazverzvierahyenanetvorsubšt. hulvát


    šúrovať p. čistiť 1


    surovica p. halena


    hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody • matéria: živá, neživá hmota, matéria

    2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa • látkamateriál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiálstavebninastavivo (stavebný materiál) • masa: čokoládová masasurovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina


    surovina p. hmota 2


    surovo 1. porov. surový 1 2. p. tvrdo 3, porov. aj surový 2


    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho


    beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákrokusurovosťneľudskosťukrutnosťkrutosťbrutalitabrutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosťbezcitnosťnásilníctvonásilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvokrvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosťobludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnostidrastickosťpríšernosťohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísaťexpr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev


    surovosť surový čin • hrubosť: dopustiť sa surovosti, hrubostiukrutnosťbrutalitabrutálnosťexpr. grobianstvo: svojím grobianstvom ubližoval ľuďomexpr.: zverstvozverskosťpejor.: beštialitabeštiálnosťbarbarstvobarbarskosťhyenizmusrabiátstvosubšt. hulvátstvo • faul (nedovolený zákrok v športovej hre)


    bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


    bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

    p. aj bezcitný


    čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

    2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

    3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


    krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

    2. p. tuhý 3, veľký 1


    násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahuhrubýtvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzaniesurovýkrutýbrutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcupejor.: rabiátnyzried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

    2. p. násilný 1


    násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky činnútenýnedobrovoľnývynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovaniekrutýsurovýneľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polícieexpr.: zverskýbeštiálnybrutálnybrachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

    2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2


    nedokonalý ktorému niečo chýba do (úplnej) dokonalosti (op. dokonalý): nedokonalý športový výkonchybnýporuchový (o strojoch, výrobkoch a pod.; op. bezchybný, prvotriedny, perfektný): vyrobiť nedokonalý, chybný výrobok; reklamovať chybný, poruchový televízornedostatočný (ktorý neuspokojuje potreby): rodičia boli preňho nedokonalý, nedostatočný vzorpovrchnýnedôkladnýzbežnýhrubýpren. surový (ktorému chýba presnosť a pod.): povrchná, nedôkladná, hrubá kontrola; nedôkladné, zbežné lekárske vyšetrenieneodbornýneškolenýdiletantský (ktorému chýba odbornosť): obraz bol namaľovaný nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspievať neškoleným hlasomneúplný (ktorému chýba isté štádium al. zakončenie; op. úplný): nedokonalá, neúplná látková premena; otrava spôsobená neúplným spaľovanímnevybrúsenýnevycibrenýnedorobenýnedonosený: nevybrúsený, nevycibrený literárny štýl; všetko to bolo akési nedorobené, nedonosenékostrbatýexpr.: ťarbavýťažkopádnykniž. toporný (svedčiaci o malej zrelosti, zručnosti): kostrbatý, ťarbavý rečnícky prejav; ťažkopádny, toporný prekladexpr.: hranatýpren. štrbavý (bez dôkladnej vypracovanosti): hranatý, štrbavý rým


    nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    netaktný ktorý nemá potrebný takt; svedčiaci o tom (op. taktný) • indiskrétny (porušujúci dôvernosť, mlčanlivosť): netaktná, indiskrétna osoba; indiskrétna otázkanešetrnýnecitlivý (op. šetrný, citlivý): nešetrný, necitlivý spôsob upozorneniahrubý: netaktný, hrubý človek; netaktné, hrubé zaobchádzanie s niekýmsurovýgrobianskynevychovaný (vo veľkej miere bez taktu): surové, grobianske správanie; netaktné, nevychované obecenstvo

    p. aj neslušný


    neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazeredivýneregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky

    2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená ženahovor.: neobriadenýneoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdináexpr. neohrabanýhovor. expr.: neogabanýrozgajdanýrozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané detistrapatýneučesanýpostrapatenýrozkuštranýrozkuštrenýrozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená bradanár. rozdrchlaný


    nevychovaný ktorý nemá dobrú výchovu; ktorý svedčí o zlej výchove (op. vychovaný, slušný) • neslušný: nevychované, neslušné deti; má nevychované, neslušné spôsobykniž. nespôsobnýhovor. expr. nemóresný: nespôsobný, nemóresný človekexpr.: nepodarenýnevydarenýzastar. nezdarný: nepodarený, nevydarený syn; nezdarné detinezdvorilýneúctivý (op. zdvorilý, úctivý): nezdvorilá, neúctivá mládežhrubýsurovýexpr. grobianskypejor. chrapúnsky (bez uhladenosti, bez jemných spôsobov, mravov): hrubý, surový chlap; grobianske správaniehovor. expr.: neokresanýneotesanýneogabanýneokrôchaný (bez potrebnej spoločenskej výchovy): neokresaný, neokrôchaný mladík; mať neokresané, neotesané vystupovanie


    surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

    2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

    3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


    vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

    2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

    3. p. primitívny 2


    zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudskýbrutálnysurovýbarbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačnýsadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčenýzvlčilýzvrhlýzvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodpornýhnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšernýohavnýobludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

    2. p. hrozný 1


    surrealista stúpenec surrealizmu • nadrealista: slovenskí nadrealisti


    surrealizmus umelecký smer po r. 1920 vychádzajúci z javov podvedomia, predstáv, snov a pod. • nadrealizmus (umelecký smer na Slovensku nadväzujúci na francúzsky surrealizmus)


    solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosťsúdržnosť: prejav súdržnostikniž. solidarizmusspolunáležitosťspolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národovkniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvokniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti


    súručenstvo p. solidarita


    súručmo tel. oboma rukami naraz • súručnesúpažmosúpažne: bočné švihy súručmo, súpažmo


    súručne p. súručmo


Pozri výraz SUR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV