Synonymá slova "sty" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státiakniž. trnúť: trnúť hrôzoutuhnúťdrevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejúexpr.: drepenieťbrnieťbrňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenáchexpr. mrieť: mrieť strachomkamenieťexpr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachukrehnúťkľavieťmrznúťkniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydlizried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne


    stydnúť p. meravieť


    styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekýmkontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekýmspojenie: byť s niekým v stálom spojeníexpr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolkysúlož (pohlavný styk)

    2. miesto, kde sa niečo stýka • spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojeniedotyk: dotyk plôch


    špáradlo malý tenký predmet, obyč. z dreva so zašpicateným koncom na vyšparovanie, obyč. zubov • šparchadlo: špárať si po jedle zuby špáradlom, šparchadlomzastar.: šparákšparcháč: fajku si vyčistil šparákom, šparcháčomzried. stykáčik (Alexy)


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu • schodiť sastretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oprotistýkať sa (náhodne al. pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavozoskupovať sazdružovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľaexpr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou

    2. p. spájať sa 1


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať saschodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarnistýkať sazastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiouvídať savídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

    2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

    3. ústiť do jedného bodu • zbiehať saspájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajúkrižovať sakrížiť sapretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia


    stýkať sa 1. p. stretať sa 1 2. p. spájať sa 1 3. p. súvisieť 4. p. súložiť


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvisspájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokomvzťahovať satýkať saviazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkýmizastar. stýkať sa


    napichnúť 1. pichnutím zachytiť al. navliecť na ostrý predmet • nastoknúťnabodnúť: napichnúť, nastoknúť slaninu na ražeňstyknúťnastyknúť: styknúť jedlo na vidličkunabrať: nosorožec ho nabral na rohnastýkaťponapichovať (postupne, viac vecí): ponapichovala kolíčky do zemezastar.: stoknúťnatknúť: stokol bajonet na pušku

    2. pichnutím prederaviť • nabodnúťprepichnúť: napichol si pľuzgier; prepichol si kožu nožom


    navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

    2. p. nastrojiť 1


    styknúť p. napichnúť 1


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlusmer (v umení): je to už nový hudobný smer

    2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýlreč: umelecká reč


    štýl 1. p. sloh 1, 2 2. p. ráz


    štylista kto štylizuje, zostavuje text • štylizátor: z rukopisu vidieť, že bol znamenitý štylista, štylizátor


    úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na bytyadaptácia: adaptácia budovyaranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby

    2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látkyregulácia: regulácia potokareforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisuapretúraapretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textunovelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákonaštylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesnekniž. modifikácia: vývinové modifikáciekniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov

    3. p. vzhľad 4. p. smernica


    štylizátor p. štylista


    kvetnatý 1. ktorý má veľké množstvo kvetov • poet. kvetistý: letná kvetnatá, kvetistá lúkazakvitnutýrozkvitnutý: zakvitnuté, rozkvitnuté stráne, stromy

    2. ktorý má veľa príkras, ozdôb, nadnesenosti, štylizovanosti (obyč. o reči) • poet. kvetistý: kvetnatá, kvetistá reč básnikaozdobnývyumelkovanývyšperkovanýexpr. vyčačkaný: ozdobný, vyumelkovaný štýlštylizovanýpatetický: kvetnatá, patetická reč diskutujúcej


    strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


    štylizovaný p. strojený, vyumelkovaný, kvetnatý 2


    vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovanýneprirodzenýstrojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poéziaafektovaný: afektovaný jazykový prejavštylizovanýartistickýzried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná formanútený: nútená veselosťhranýpredstieranýneúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmevnásilnýsilený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plačrafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná eleganciakniž. preciózny: preciózny štýl


    formulovať dať niečomu slovnú podobu • sformulovaťvyjadriť: otázku (s)formuloval, vyjadril veľmi jasnezostaviťpostaviť: dobre zostavený text; vedieť problém dobre postaviťštylizovaťzoštylizovať (jazykovo vhodne, primerane podať): (zo)štylizovať článok, príspevok, pozvanieurčiťkniž. vytýčiť (vopred formulovať): určiť, vytýčiť program, požiadavky


    štylizovať p. formulovať


    strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápenýusužovanýzried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav)ustaranýustarostenýzastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matkasklesnutýkniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciuunavenývyčerpanývysilenýzmorenýumorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťastrhanýhovor. sťahanýexpr.: zničenýzdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľadzúboženýubiedenýzastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)ubolenýexpr. zried.: uboľavenýubolestenýpren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údyexpr.: umučenýzmučenýskatovanýstýranýutýranýzried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď


    stýraný p. strápený


    stýrať p. utrápiť


    utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť)usužovaťusúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila synazried.: zosužovaťstrápiťdotrápiť: starosti ho zosužujúubiťzdeptaťskrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skrušíhovor.: ukrenkovaťusekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovaliumučiťutrýzniťutýraťstrýzniťstýraťskváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznilexpr. zgniaviť: osud ho zgniavilhovor. expr.: umordovaťdotýraťdomučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej cestezmoriťhovor. expr. zmordovaťstrhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorilazdrviťdoraziťzničiťznivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočilaslang.: zvalcovaťprevalcovať: zvesť ho zvalcovalaexpr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás


    štvornásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom štyri • štyrikrátštyri razyštvormo: dosiahli štvornásobne, štyrikrát väčší zisk; štyri razy, štvormo zložený list


    štyrikrát, štyri razy p. štvornásobne


Pozri výraz STY v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: škrabať, prevrhnú, zaslať, drkotať, otrok, kult, sklz, hana, penis, sejba, najsk, závodny, naliepať, utrafiť, zákonitosť
Lekársky slovník: protozoologia, denti, fr, auditio, y73, b76, margo, arm, vin, koe, reactio, lab, e412, area, fant
Ekonomický slovník: ob, kv, gp, ug, tzm, nbg, vvn, ezl, tgw, bbt, puv, sbw, hbr, pby, rma
Slovník skratiek: ol, wu, hg, rm, ctb, a42, cca, skh, okj, skl, sta, rub, dpm, gdt, olc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV