Synonymá slova "stupeň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • pódium zvýšená plocha na verejné vystúpenie • estráda: pódium, estráda pre hudbutribúna (vyvýšené miesto pre rečníka): vyjsť na tribúnustupeňstupienok (vyvýšené miesto, napr. v škole)


    schod vodorovný výstupok s hranou tvoriaci pravý uhol na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho: drevené schody; za dverami je jeden schodstupeň: stupne vedúce na tribúnustúpadlohovor. stúpačka (plošinka slúžiaca ako schod, napr. na aute, vlaku): viezol sa na najspodnejšom stúpadle vlakustupaj: stupaj kočastupienok: vystúpiť o stupienok vyššiezastaráv. stupka (Šoltésová)


    stupeň 1. obdobie vývinu • štádium: vysoký stupeň, vysoké štádium ťarchavostifáza (stupeň priebehu): fázy vývinového procesuetapa: etapy života

    2. dielec na stupnici ako jednotka miery • hovor. grád: slivovica má 50 stupňov, grádov

    3. p. schod 4. p. úroveň 2


    trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

    2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

    3. p. ročník 4. p. ulica


    úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


    výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau


    škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvoústavinštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitútakadémia (typ školy): obchodná akadémia

    2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova školastúpencinasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúrapokračovatelianasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľovžiaci: Metodovi žiaci

    3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV