Synonymá slova "stratiã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodiny • nechať • zanechať • odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detí • trocha hrub.: okašlať • okašľať: okašlať rodinu • poopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť sa • minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminie • expr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizla • zastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechala • poopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

rozplynúť sa 1. pomaly, nenápadne prestať jestvovať • zmiznúť • stratiť sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sa • zaniknúť • pominúť • pominúť sa: hlas zanikol v diaľke; obavy pominuli, jeho hnev sa pominul • roztratiť sa (po častiach): majetok sa rýchlo roztratil

2. p. rozptýliť sa 1 3. p. nadchnúť sa

stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta • vytratiť sa • potratiť sa • postrácať sa • roztratiť sa • hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili • expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli • skapať: zbadal, že mu skapali rukavice • pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali • zmiznúť • podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty? • hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky • pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela • zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia • pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok

2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného • ujsť • utiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecť • vyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadom • expr.: vyšmyknúť sa • vykĺznuť sa • ušmyknúť • ukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľom • expr.: zmiznúť • stratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom

2. (o plynných al. tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda unikla • vyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch

3. ostať nepovšimnutý • ujsť • utiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie

4. ostať nevyužitý, stratený • ujsť • utiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utiekla • stratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)

zablúdiť 1. stratiť smer, orientáciu • poblúdiť • zblúdiť: dávajte pozor, aby ste v hore nez(a)blúdili, nepoblúdili • zatúlať sa • odtúlať sa • stratiť sa (odísť neznámym, neurčitým smerom): ovca sa zatúlala, odtúlala, nevedno kam; dieťa sa stratilo v dave • hovor. expr. zatárať sa (náhodne sa dostať): zatárali sa až k rieke

2. p. zájsť 1 3. p. pomýliť sa

zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškať • zameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatie • zastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúť • nechať/dať si ujsť • prísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťu • premárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubu • nevyužiť • stratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdium • vynechať • zanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniu • fraz. zmeškať vlak

prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal

stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

p. aj premárniť

založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravím • dať sa do reči • nadviazať rozhovor • nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekom • nár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvala • nár. pritrizniť sa (Kukučín) • osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviem • ohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany ulice • prehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumie • kniž. privetiť sa (J. Horák) • priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť sa • osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikum • zaujať: dielo zaujalo najmä mladých • zapôsobiť • zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej veci • fraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho syna • urobiť protekciu • nedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi

zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuť • umĺknuť • stíchnuť • zatíchnuť • utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli • odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala • expr.: onemieť • znemieť • zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy • zried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín) • fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka • zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor • stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti