Synonymá slova "strat" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 46 výsledkov (1 strana)

  • von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

    2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

    3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

    4. p. vonku 5. p. z 1


    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

    p. aj zánik

    2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

    p. aj zánik


    strata 1. zmenšenie čo sa týka množstva, rozsahu; stratenie, ubudnutie niečoho: strata energie, sílúbytok: zaznamenať úbytok na váhe, úbytok zásobškoda (hmotná al. iná strata): vojnové škodyujma: utrpieť finančnú ujmuúhona: prežiť niečo bez úhony

    2. p. smrť 1


    škoda1 hmotné al. iné poškodenie (op. osoh): vojnové škody; škoda na majetku, na zdraví; nahradiť škoduujma: utrpieť finančnú ujmustrata: materiálna, morálna strataneprospech: urobiť niečo na niečí neprospech, na niečiu škodunevýhoda (nepriaznivá okolnosť): z celej veci plynú iba nevýhodyúhona obyč. v spoj.: bez úhony


    stratég p. taktik


    taktik kto je schopný premysleným spôsobom a postupom dosiahnuť svoj cieľ, kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: parlamentný taktikstratég (kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť svoj cieľ): politický stratégdiplomat: vie vychádzať s ľuďmi, je to dobrý diplomatvyčkávačopatrníkpejor. opatrnostkár (kto takticky vyčkáva, dáva pozor, aby sa neunáhlil): bol známy vyčkávač, opatrník – nikdy nepovedal svoj názor


    obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosťzručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácachmajstrovstvobravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilotaumenie: umenie pohybuhovor. fortieľhovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumštrutinacvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

    2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosťdôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéraumeniehovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarilastratégiataktikadiplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvoprefíkanosťprešibanosťľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)


    stratégia p. taktika


    taktika premyslený, zámerný postup pri istej činnosti, v istej situácii: zdržiavacia taktika; zvoliť dobrú taktikustratégia: stratégia bojadiplomacia: ženská diplomacia


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajobahovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plántaktickýstrategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postupcieľavedomýplánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselnýzámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka


    strategický 1. p. dôležitý 1, významný 1 2. p. premyslený


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom miestezapadnutýzastrčenýzatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený krajstratenýzabudnutýexpr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinkapejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)

    2. p. okrajový 1, vedľajší 3


    opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sámsamotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotnýosamelýosamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený stromosirotenýosirelýosirenýpoet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psíkbezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné detizabudnutýnepovšimnutýstratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekoviaexpr.: samučičkýsamunký

    2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2


    premárnený ktorý vyšiel na zmar • stratený: premárnené, stratené rokynevyužitý: premárnená, nevyužitá šanca


    stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratenýpostrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veciroztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvozastaráv. utratený: utratená mladosťexpr. zašantročenýhovor. expr.: zapotrošenýzapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumentyzatúlanýzablúdenýkniž.: zblúdenýzblúdilýkniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našielzmiznutýnezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa

    2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný


    premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškaťzameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatiezastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúťnechať/dať si ujsťprísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťupremárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubunevyužiťstratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdiumvynechaťzanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniufraz. zmeškať vlak


    prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

    p. aj premeniť

    2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


    stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

    2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

    p. aj premárniť


    založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

    2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

    3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

    4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

    5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

    6. p. zahnúť 1


    zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

    2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

    2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

    3. p. vzdať sa


    prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

    2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


    rozplynúť sa 1. pomaly, nenápadne prestať jestvovať • zmiznúťstratiť sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sazaniknúťpominúťpominúť sa: hlas zanikol v diaľke; obavy pominuli, jeho hnev sa pominulroztratiť sa (po častiach): majetok sa rýchlo roztratil

    2. p. rozptýliť sa 1 3. p. nadchnúť sa


    stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z autavytratiť sapotratiť sapostrácať saroztratiť sahovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratiliexpr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadliskapať: zbadal, že mu skapali rukavicepokapať (postupne): príbory z jedálne pokapalizmiznúťpodieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty?hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôckypren. expr. vyšumieť: láska vyšumelazapadnúť: kniha zapadla do zabudnutiapren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok

    2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


    uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného • ujsťutiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecťvyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadomexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť saušmyknúťukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľomexpr.: zmiznúťstratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom

    2. (o plynných al. tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda uniklavyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch

    3. ostať nepovšimnutý • ujsťutiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie

    4. ostať nevyužitý, stratený • ujsťutiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utieklastratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo


    ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť saodkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuťucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa)vyhnúť (sa)vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

    2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiťodstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiťuskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiťpovoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sapoddať sakapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuťucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sazriecť savzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvostrezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

    3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sapominúť sazmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliťpoľaviťpopustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúťutíchnuťstíchnuťutíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť saustať: dážď sa zmiernil, ustal


    vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prvíexpr.: odkradnúť saukradnúť savykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátkehovor.: vykĺznuť (sa)vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa vonzried. odtratiť sastratiť sazmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sapoodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilopovytrácať saexpr.: povykrádať sapoodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

    2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratilavymiznúťzmiznúťzaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizlipominúť saminúť sapren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minulahovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparilaexpr.: zakapaťskapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapalakniž.: odumrieťumrieť: nádej ešte celkom neodumrelapovytrácať sapostrácať sa (postupne)


    zablúdiť 1. stratiť smer, orientáciu • poblúdiťzblúdiť: dávajte pozor, aby ste v hore nez(a)blúdili, nepoblúdilizatúlať saodtúlať sastratiť sa (odísť neznámym, neurčitým smerom): ovca sa zatúlala, odtúlala, nevedno kam; dieťa sa stratilo v davehovor. expr. zatárať sa (náhodne sa dostať): zatárali sa až k rieke

    2. p. zájsť 1 3. p. pomýliť sa


    zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúťpominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa)stratiť sa: nedôvera sa postupne stratilakniž. odumrieťumrieť: nádej už odumrela, umrelaminúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minulprejsťprestaťzmiznúťhovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešlaodpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadlaexpr.: zakapaťskapať: staré zvyky zakapali, skapalikniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka)poet. uvädnúťexpr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumeladoznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznelazapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadlavyjsť nazmarzmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili


    zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

    2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

    3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli


    prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

    2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

    3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    stratový ktorý prináša stratu, škodu; z ktorého vyplýva strata, nie zisk (obyč. v ekonomickej oblasti) • deficitnýschodkový (preukazujúci deficit, schodok): stratová, deficitná firma; schodkové hospodáreniefin. pasívny (pri ktorom sú pasíva vyššie ako aktíva; op. aktívny): pasívne hospodárstvo; stratový, pasívny obchodneziskový (op. ziskový) • neprofitujúci (op. profitujúci) • nevýhodný: nezisková, neprofitujúca výroba; predaj za nevýhodné ceny


Pozri výraz STRAT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zsl, ptx, tps, fi, gev, ľúbiť, cyk, rux, zbc, ye, hpq, pgn, atf, nsh, awp
Slovník skratiek: osb, vhr, pzt, l87, vvt, ianal, j17, zrf, zbg, ano, sza, l98, rge, ze, sap
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV