Synonymá slova "stoj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 37 výsledkov (1 strana)

  • isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

    2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

    3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


    všemožne všetkými možnými silami a prostriedkami, každým spôsobom, akýmkoľvek spôsobom • všelijakohovor. všelijak: všemožne, všelijako sa usiluje, aby ho prijalinástojčivo (všetkými silami a dôrazne): nástojčivo sa domáha uznanianasiluexpr.: silou-mocouzubami-nechtamistoj čo stoj: nasilu, silou-mocou, stoj čo stoj by chcel byť prvýfraz. rukami-nohami


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    postojačky (o ľuďoch, zvieratách) v stojacej, zvislej polohe • stojačkystojac: postojačky, stojačky, stojac sa rýchlo najedlistojmov stoji: streľba stojmo, v stoji


    stojačky p. postojačky, stojato


    stojato postaviac do polohy al. stojac v polohe kolmej na vodorovnú os, hore koncom • nastojato, pís. i na stojato: knihy vložil do poličky stojato, nastojatozvislezvislovertikálne: zvislo uložené fľašestojačkypostojačkystojmo: chladničku treba prepravovať stojačky, stojmofraz. hore koncom


    podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje • zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníkapodstava: podstava sochyzried. podstavok (Figuli)zried. stolec: Madona na pozlátenom stolcistatív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístrojapodnožpodnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka strojaodb.: päticapätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosyodb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokelšasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassisstojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan

    p. aj stojan


    stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu doskustatív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparátpodstavec: podstavec s kvetmipult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pultkozakôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie drevaslang. štafľa (maliarsky stojan)


    nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

    p. aj stály


    stojatý 1. p. zvislý 2. p. nehybný


    zvislý smerujúci kolmo na vodorovnú rovinu • kolmývertikálny: zvislá, kolmá priamka; zvislý, vertikálny pohybstojatý (postavený v zvislej polohe): stojaté písmo


    oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera al. o ktorú sa niečo opiera • podpera: podpora, podpera dveríopora: podoprieť konáre oporouopierkastojka (stojatá podpora, napr. v bani)

    2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne al. hmotne • posilapomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomocopora: bol rodičom oporouvýpomoc (finančná podpora): sociálna výpomocsubvenciadotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotáciaštipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendiumkniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov

    p. aj pomoc 1


    stojka p. podpora 1


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    stojme p. hneď 1, rýchlo


    stojmo p. postojačky, stojato


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


    odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti • oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávnaodvždyvždyhovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylievalexpr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamätizastar. odakživa (Hviezdoslav, Timrava)nár. odbohsvetafraz.: čo svet svetom stojíčo svet pamätá


    funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľaúrad: vzdať sa svojho úradupostavenie: mať vysoké postavenieúloha: mať vedúcu úlohumiesto: dostal zodpovedné miestokniž. post: post ministra

    2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umeniaúlohaposlanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školyvýznam: význam tvorivej práce pre spoločnosťplatnosť: ekonomická platnosť mzdykniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

    3. p. chod 2, činnosť 2


    úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohupovinnosť: plniť si svoje povinnostifunkcia: plniť významnú funkciu v politickom životeposlanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školymisia: plniť tajnú misiupovolanie: jeho povolaním bolo zabávaťurčenie: slúžiť svojmu určeniukniž. údel: vznešený údel učiť mládežkniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti

    2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filmediv. slang. part: dobre poznať svoj part

    3. p. práca 1


    zástoj p. úloha 1, funkcia 2


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    nástojčivo 1. p. naliehavo 1, 2 2. p. nasilu 3, všemožne


    naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

    2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

    p. aj aktuálny


    nástojčivý p. naliehavý 1, 2, neodbytný


    neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravýdobiedzavýdolípavýdomŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá muchabezočivýhovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazníknástojčivýnutkavýnaliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť


    netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanienepokojnýnervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacientdychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosťnaliehavýnástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie


    súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladnýbezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutienaliehavýnástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťoukniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenieexpresnýneskl. expresrýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ukisug, cyi, ezk, nad, hte, vzb, sen, snj, vik, hvc, ttz, su, prx, tokã ã ã, peã ë
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV