Synonymá slova "sto" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 225 výsledkov (2 strán)
-
obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad
p. aj veľký
stonásobný p. obrovský, veľký 1
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
viacnásobný 1. násobený al. opakovaný viac ráz • niekoľkonásobný: viacnásobná, niekoľkonásobná ozvena • veľký • obrovský • ohromný • mnohonásobný • veľanásobný (obyč. pri porovnaní): viacnásobný, veľký zisk; niekoľkonásobná, obrovská presila • expr.: stonásobný • tisícnásobný: stonásobné napomenutie • sériový (obyč. o viacnásobnom vrahovi)
2. p. mnohostranný
bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí
p. aj sťažovať sa, plakať
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
stonať, stonkať p. stenať
plačlivý 1. podobný plaču, pripomínajúci plač • nariekavý • kvílivý • vzlykavý: plačlivý, nariekavý, kvílivý, vzlykavý hlas huslí • stenavý • stonavý: vydávať stenavý, stonavý zvuk • expr.: fňukavý • kňučavý • skuhravý • poet. lkavý
2. ktorý je náchylný plakať, ktorý často plače • uplakaný: plačlivé, uplakané dieťa • precitlivený (ktorý sa ľahko rozruší, rozplače): plačlivé, precitlivené dievčence • expr.: ufňukaný • ufikaný • usmoklený • usmrkaný • umrnčaný • umraučaný • umravčaný: ufňukané, ufikané, usmoklené, usmrkané starenky
stonka p. stopka
stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkami • stonka: stonky listov slivák • byľ • byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy • kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú • stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu • dúčeľ • dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele
stenať, stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť • vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom • expr.: skuhrať • stukať • ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká • expr. zried. hekať • postenávať • postonávať (občas, chvíľami stenať) • expr.: stenkať • stonkať • postenkávať • postonkávať (slabo, chvíľami stenať) • expr.: jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj) • expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och)
p. aj bedákať
dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžava • ráňava (vysoký človek) • výšava • expr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafa • hovor. expr. cepáň • hovor. štiap
stonoha 1. p. dlháň 2. p. šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
autostop spôsob cestovania, pri ktorom sa využíva zastavené auto • hovor. stop: prišiel domov (auto)stopom
stop p. autostop
stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti
2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!
3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje
4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami
5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove
6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2
stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy • stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem • šľapaj: zanechávať šľapaje v blate • šľapa: robiť šľapy mokrými nohami • tlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročaj • hovor. zastaráv. šľak
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári • znak • známka: v očiach má znaky, známky bolesti • znamenie • kniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)
3. p. zvyšok
zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva • zostatok: zostatok materiálu, večere • ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína • stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe • troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia • hovor. rest • kniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy • zastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský) • poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)
stopár kto niekoho al. niečo stopuje; stopovací pes: zviesť stopárov na scestie • pátrač • zried. stopovateľ; stopovač (pes na vyhľadávanie poľovnej zveri)
chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)
2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom
3. p. živiť 1
kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
štopať 1. p. štuchať 2. p. kŕmiť
štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
štopeľ 1. p. zátka 2. p. dieťa 1
zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkou • hovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunt • hovor.: štopeľ • štupeľ: korkový štopeľ, štupeľ • čap (drevená zátka do suda): vyraziť čap
celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl
2. p. vôbec 1
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázne • energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvinenia • pevne • odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich práv • prudko • ostro • rezko • strmo • tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názory • rezolútne • kategoricky • nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravu • radikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti
2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • iste • isto • istotne • naisto • dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil on • naozaj • určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiť • bezpochyby • nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre darí • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • subšt.: stopro • nastopro
stopercentne 1. porov. absolútny, dokonalý 2. p. isto 3, rozhodne 2 3. p. celkom 1, úplne
úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu
porov. aj úplný 1, 2
absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda
číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlato • čistý • neskalený: čistý roztok, vzduch • priezračný • priehľadný: priezračná voda, priehľadné sklo • pravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistý • číročíry: číročistý, číročíry diamant • stopercentný: stopercentný lieh
2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodou • čistý • skutočný • naozajstný • ozajstný • opravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosť • pravý • expr.: číročíry • číročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvo • prostý • samý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej lásky • neskalený: neskalený cit • holý: opierať sa o holé fakty
čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký
2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký
3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)
4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný
dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybný • perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť • dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola • vzorný • ukážkový • výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár • dobrý • ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo • vynikajúci • znamenitý • majstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo • bravúrny • brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza • prvotriedny • suverénny: prvotriedny, suverénny odborník • pravý • naozajstný • skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen • hovor.: celý • hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž • ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary • expr. stopercentný • subšt. bezvadný • slang. klasa
2. p. absolútny, úplný 2
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladný • dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný • spoľahlivý • hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník • kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!
2. bezchybne fungujúci • bezchybný • dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj • kniž. precízny: precízny mechanizmus • spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky • jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika
3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladný • kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu • dokonalý • perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška • pedantský • pedantný • puntičkársky • punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota • bezchybný • správny • dobrý • náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok • expr. stopercentný
4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalý • úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca • výstižný • priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie • verný: verné zobrazenie • doslovný • expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)
5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasný • konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje • striktný • prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie • odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy
stopercentný p. absolútny, dokonalý 1, úplný 2
úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet
2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel
3. p. skutočný 2
vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia
rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť • rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy
2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu • stopiť • vytopiť: vytopila masť, stopila maslo • roztaviť • rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ • vyškvariť • rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu • porozpúšťať (postupne)
3. p. roztiahnuť 1
stopiť p. rozpustiť 2
pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač
2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia
3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila
štopkať látať dieru niťou na spôsob mriežky • zried.: mriežkovať • mriežkať: štopkať, mriežkať pätu na ponožke; nerada štopká, mriežkuje
hodinky náramkové al. vreckové hodiny: kúpiť si zlaté hodinky • hovor. expr. cibule: mám nové cibule • stopky (hodinky s osobitným zariadením na presné meranie krátkych časových úsekov) • hovor. digitálky
stopky p. hodinky
štoplcíger p. vývrtka
drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku
2. porov. mykať
stopovač p. stopár
stopovací p. výzvedný
výzvedný určený na získanie (tajných) informácií: výzvedná služba • pátrací (určený na pátranie): pátracia hliadka • stopovací (určený na vyhľadávanie): stopovacia skupina • špionážny: špionážna činnosť • expr. špehúnsky • priezvedný • prezvedný: priezvedné, prezvedné lietadlá
hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)
merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šaty • rozmeriavať • premeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhradu • hovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi
2. merať cestu p. ísť
3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1
sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt
2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)
3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2
sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť
stopovať1 p. merať 1
stopovať2 p. sledovať 1
stopovateľ p. stopár
stopro p. isto 3, rozhodne 2
rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť
storako p. rozlične
pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)
2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest
rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrý • mnohoraký • všelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary váz • rozličný • rôzny • rôznorodý • nesúrodý • nerovnorodý • nerovnaký • nejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhy • niekoľkoraký • dakoľkoraký • viaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formy • mnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajina • kadejaký • kdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzla • miešaný • hovor. všakovaký • expr. všakový • expr.: storaký • tisícoraký • tisícerý • tristoraký • strakatý: storaké, tisícoraké podoby krásy • zastar. onakvý
p. aj pestrý, rôznorodý
2. p. odlišný, rozdielny
storaký p. rozmanitý 1, pestrý 1
štorcovať sa p. odporovať 1
odvolať vyhlásiť za neplatné • zrušiť • anulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasu • kniž. revokovať: revokovať uznesenie • odb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu) • odrieknuť • odriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutí • poodvolávať • pozrušovať • poodriekať (postupne, viac vecí al. viacerých)
stornovať p. zrušiť
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
storočie obdobie trvajúce sto rokov: stalo sa to v druhej polovici deviateho storočia • kniž. zastar. stoletie (Kukučín) • zastar. vek: desať vekov trvalo…
starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný
p. aj starecký
2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty
3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy
4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený
storočný p. starý1 1, 2
príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!
story p. príhoda
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
stôs niečo naukladané do hranolovitého tvaru; hromada niečoho naukladaného, zoradeného • hovor.: štôs • štós: stôs, štôs, štós dreva, kníh, dosák • hranica (do výšky nakladené drevo na zapálenie): zapáliť hranicu
p. aj kopa 1
štós, štôs p. stôs
bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohou • klať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do boka • štuchať: štuchať, pichať palicou do pahreby • štípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajú • hovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do boka • nár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)
2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očí • klať: neos. kole ho v boku
3. p. podpichávať
stôsať p. bodať 1
rota najmenšia vojenská taktická jednotka: strelecká rota • stotina (v minulosti rota): stotina vojska • nár. sotňa (Patarák)
stotina p. rota
identifikovať zistiť totožnosť • zidentifikovať: mŕtvolu treba (z)identifikovať • stotožniť (urobiť totožným, identickým): stotožniť si sen so skutočnosťou
stotožniť p. identifikovať
stotožňovať sa p. súhlasiť 1
súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)
2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí
dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)
2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný
stoveký 1. p. dlhý 2 2. p. starý1 1
stokorunáčka stokorunová bankovka • stovka • hovor. stokoruna • stokorunák (stokorunová minca): platiť stokorunáčkou, stovkou, stokorunou, stokorunákom
stovka p. stokorunáčka
stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)
2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty
3. p. opora 2
stožiar p. stĺp 1
drístoš p. tárač
tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlo • trepaj • trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj • expr.: meľhuba (Vajanský) • rapotáč • rapoták (Bendová) • frázista • šepleta (Zúbek) • expr. zried.: taran • tliapaj • hovor. pejor. búchač (Hviezdoslav) • pejor. tlčhuba • nár.: ľapták (Hviezdoslav) • ľaptoš (Skalka) • ľabdoš • hrub. drístoš • subšt. kecoš
sústo p. hlt