Synonymá slova "ste" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 156 výsledkov (2 strán)
-
rezeň odrezaný plochý kus mäsa; pokrm z neho • subšt. šnicľa: teľací rezeň, viedenská šnicľa • steak [vysl. stejk] (upečený rezeň): hovädzí steak
steak p. rezeň
priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľ • zastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríku • stúpadlo • hovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský) • šprusľa • sprušľa (J. Horák) • šteblina (Kukučín)
2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála
3. p. stena 1 4. p. priča
štebeľ, šteblina p. priečka 1
steblo nadzemná dutá časť rastliny, z ktorej vyrastajú klasy al. plody podobné klasu: s. kukurice • byľ • byľa: niekoľko býľ trávy, pšenice
štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebot • švitor • švehol • ševel: švitor, švehol, ševel škovránkov • džavot: džavot lastovičiek • expr. zried. čvirik (Vajanský)
džavotať expr. živo, príjemným hlasom hovoriť (obyč. o deťoch, ženách) • expr.: štebotať • švitoriť: deti na dvore džavotali, štebotali • expr.: šveholiť • ševeliť • hlaholiť • hrkútať: dievčence hrkútali o prázdninových zážitkoch • expr. žibôtkať (Botto; o húsatách)
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkať • repetiť • repentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomí • expr.: trkotať • mrkotať • drkotať • gagotať • ľapotať • mlieť • mrviť • sypať • súkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhým • zjemn.: džavotať • švitoriť • ševeliť • šveholiť • štebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotali • hovor. pejor.: krákoriť • kotkodákať • hovor. expr.: remziť • remzať (Vajanský, Šoltésová)
2. p. rapkať 1
štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoria • šveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseň • expr. ševeliť: vtáča ševelí • expr.: čvikotať • čikotať: lastovičky č(v)ikocú • expr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčia • čvirikať • čvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovať • tidlikať • poet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú
štedrec ker so strapcami žltých kvetov • hovor. zlatý dážď (iné je forzítia)
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatý • častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad • veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo • početný • kniž. nepreberný • expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby • výdatný (hojný a akostný) • štedrý • sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď • úrodný • kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem • expr.: premnohý • prehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)
štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia • hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní • gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky • pohostinný • kniž. generózny • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatý • hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody • úrodný: úrodná zem, úrodný rok • výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam • kniž. požehnaný: požehnaná jeseň • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
steh časť nite medzi dvoma vpichmi ihlou pri šití; pretiahnutie nite ihlou cez látku: rovný steh • hovor. štich: zošiť niečo niekoľkými štichmi • hovor. zastaráv. ferc
stehovať zošívať dlhými stehmi, robiť stehy (obyč. na skúšku, predbežne) • zostehovávať • hovor. zastaráv. fercovať • zastar. heftovať: v ruke narýchlo stehuje, fercuje blúzu, aby ju mohla na druhý deň zošiť • expr. vrbcovať (zašívať, zošívať neodbornými, neobratnými stehmi)
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
kôl hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť kôl do zeme • nár. štek [vysl. -t-] (kôl najmä k viničom)
štek1 p. štekot
štek2 p. kôl, kolík
štekot vydávanie krátkych prudkých zvukov (o psoch a iných psovitých zvieratách) • brechot: štekot, brechot psov, šakalov • zried. štek (Rázus)
brechať 1. vyrážať krátke zvuky charakteristické najmä pre psa • štekať: pes, líška breše, šteká • pobrechávať • poštekávať (chvíľami) • expr.: brechotať • štekotať: tuleň štekoce • expr.: havkať • hafkať • ďavkať • džavkať • havčať (iba o psovi) • nár. bľafkať: kdesi bľafká pes • vybrechávať • vybrechúvať • vyštekávať (ustavične, veľa): u susedov celý deň vybrecháva vlčiak
2. p. kričať 1
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
štekať p. brechať 1
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda
2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík
stekať p. tiecť 1
tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok
2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať
stekať sa porov. zliať sa
štekliť jemnými dotykmi vyvolávať na pokožke dráždivé pocity obyč. spojené s reflexnými pohybmi smiechu; príjemne vzrušovať: štekliť dieťa na päte; vôňa kávy ich šteklila • expr.: laskotať • laskotiť: nežne mu laskoce, laskotí tvár
dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdle • šteklivý • nár.: laskotný • laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenie • vzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazy • ostrý • pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historky • nepríjemný: nepríjemný zápach, dym • provokatívny • podkúšavý • pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé reči • rafinovaný: rafinovaná elegancia • subšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná žena • nár. drážlivý
2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivý • precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť
3. p. hnevlivý 1
svrbľavý vyvolávajúci svrbenie, šteklenie; dráždiaci pokožku • svrbivý • svrabľavý: svrbľavá, svrbivá, svrabľavá vyrážka; svrbľavý, svrabľavý pocit na dlani • šteklivý: svrbľavý, šteklivý sveter; šteklivá vlna
šteklivý p. dráždivý 1, svrbľavý
vzrušujúci ktorý vzrušuje • strhujúci • ohromujúci • uchvacujúci • kniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamih • podmaňujúci • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudba • napínavý • pútavý: napínavý, pútavý dej románu • dobrodružný: dobrodružný film • príťažlivý • atraktívny: príťažlivé, atraktívne dievča • pikantný • šteklivý (zmyselne al. intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky
štekotať p. brechať 1
steľ p. stelivo
stelivo materiál používaný na podstielanie pre dobytok: zásoby steliva • podstielka: slama na podstielku • zried. steľ (Urban)
polica kus nábytku al. jeho časť z vodorovnej dosky slúžiaci na uloženie niečoho • regál: police, regály plné kníh • hovor. zastar.: šteláž • šteláža: ukladať zaváraniny na šteláž • etažér (polica s priehradkami)
šteláž, šteláža p. polica
stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnený • zosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený sen • zviditeľnený: zviditeľnená túžba
2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlo • samý: samá dobrota • kniž. vtelený: vtelená krása • naozajstný • ozajstný • opravdivý • skutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť
stelesniť p. zobraziť, zosobniť
stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románe • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človeka • sformovať • vymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detí • vytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňa • zachytiť • znázorniť • vykresliť • opísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógii • ukázať • predstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zla • kniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy
zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu
zosobniť kniž. pridať niečomu ľudské vlastnosti, ľudskú podobu • kniž. stelesniť: zosobnenie, stelesnenie dobra a krásy • lit. personifikovať: rozprávkar zvieratá personifikoval • kniž. zhmotniť (urobiť hmotným, materiálnym): sochár zhmotnil ideálnu podobu matky • kniž. vteliť (dať konkrétnu podobu v umeleckom diele): svoju ideu básnik vtelil do rozsiahleho eposu
p. aj zobraziť
trieska tenký kúsok dreva odštiepený pri rúbaní, kresaní a pod.: triesky na podkurovanie • íver (menšia, tenšia trieska): ívery odfrkujú spod sekery • štiepka (väčšia trieska): porúbať klát na štiepky • kraj. štelina
stelnatieť p. stučnieť
stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)
štelovať p. chystať
stemnieť 1. stratiť jasnosť, stať sa temným, tmavým • stemniť sa • stmavieť • stmavnúť • otmavieť • otmavnúť: obloha stemnela, stemnila sa, stmav(e)la; vlasy mu otmav(e)li • potemnieť • potmavieť (v menšej miere): hlas mu potemnel, stemnel; vonku potemnelo; vlasy mu potmaveli • zatemniť sa (stať sa temným ako celok): mesiac zašiel, les sa zatemnil • zried. stemravieť • zried.: stmieť sa • stmiť sa: svet sa stmel
p. aj zotmieť sa
2. p. zamračiť sa
zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sa • zachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčením • kniž. zakaboniť sa • spochmúrnieť • zried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľad • zaoblačiť sa • zatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieť • stemniť sa • potemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnel • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zried. zamraštiť sa • zamŕštiť sa • omraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť sa • expr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôli • kniž. zastar. zasmušiť sa
zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieť • stmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavela • zatmiť sa • otmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavela • zried.: otemnieť • ochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrnie • zatiahnuť sa • zamračiť sa • zaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilo • potemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou
tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným • tmavieť • temnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnie • expr. temravieť: mrak temravie • černieť • očernievať: striebro černie, očernieva • kniž. bronieť • expr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieť • kniž.: šerieť • šeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerí • potemnievať • stemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievali • hnednúť • počernievať: pokožka na slnku hnedne, počernieva • zried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene
zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniť • zatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domu • zastrieť • zakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl strom • stemniť • zatemniť • zatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiť • poet. stieniť • zried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár
2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniť • prevýšiť • predstihnúť • prekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatných • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkých • zahanbiť: nedať sa zahanbiť inými
stemniť sa p. stemnieť 1
sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťať • zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva • rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená • stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory
2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky • roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti • odsekávať • odsekúvať • odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová • odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa
3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať
štemovať p. sekať 1
pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text al. značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom • hovor. zastar. al. expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľ • hovor. zastar.: štambilka • štampilka (Jesenská) • pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať
štempeľ p. pečiatka
pečiatkovať dávať na niečo pečiatku • hovor. zastar. al. expr. štempľovať: pečiatkuje, štempľuje spisy
štempľovať p. pečiatkovať
stemravieť p. stemnieť 1
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
šteňa 1. mláďa psa: chovať štence • psíča: skuvíňajúce psíča
2. p. dieťa 1
múr 1. zvislá plošná (murovaná) časť nejakej stavby, najmä zvonka • stena: kopať loptu do múru, steny
2. p. opevnenie
stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do steny • múr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múru • priečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou
2. p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí
p. aj sťažovať sa, plakať
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
stenať, stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť • vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom • expr.: skuhrať • stukať • ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká • expr. zried. hekať • postenávať • postonávať (občas, chvíľami stenať) • expr.: stenkať • stonkať • postenkávať • postonkávať (slabo, chvíľami stenať) • expr.: jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj) • expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och)
p. aj bedákať
plačlivý 1. podobný plaču, pripomínajúci plač • nariekavý • kvílivý • vzlykavý: plačlivý, nariekavý, kvílivý, vzlykavý hlas huslí • stenavý • stonavý: vydávať stenavý, stonavý zvuk • expr.: fňukavý • kňučavý • skuhravý • poet. lkavý
2. ktorý je náchylný plakať, ktorý často plače • uplakaný: plačlivé, uplakané dieťa • precitlivený (ktorý sa ľahko rozruší, rozplače): plačlivé, precitlivené dievčence • expr.: ufňukaný • ufikaný • usmoklený • usmrkaný • umrnčaný • umraučaný • umravčaný: ufňukané, ufikané, usmoklené, usmrkané starenky
stenavý, stonavý p. plačlivý 1
schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela
stenčiť sa 1. p. zmenšiť sa 2. p. schudnúť
zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)
zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úži • zmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať sa • tenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčí • sťahovať sa • zvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje
štengrovať p. podpichávať
zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať • zadierať • zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš? • expr.: podpichovať • podpichávať • hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa • rýpať • vŕtať • pichať • štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého • expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať • provokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať • dotierať • pokúšať
stenkať p. stenať
stenknúť p. schudnúť
chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený
stenknutý p. chudý
stenograf kto stenografuje • rýchlopisec • zastar. tesnopisec
stenografia špeciálny druh úsporného písma na rýchle zapisovanie reči • rýchlopis • zastar. tesnopis
step rozsiahla, málo zavlažovaná rovina zarastená trávou a nízkymi rastlinami: trávnatá step • pusta (maďarská trávnatá step) • pampa (juhoamerická step) • savana (tropická step so stromovitým porastom)
štep p. štepenec
štepenec zaštepený prút al. mladý stromček • štep
spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy
2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik
3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila
4. p. klesnúť 1
steperiť sa 1. p. spadnúť 1 2. p. vstať 2
vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sa • povstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstali • vyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapený • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličky • vzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odíde • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • pozviechať sa • schabrať sa • schápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domu • povstávať • popostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)
2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoro • privstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatej • expr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte! • hovor. expr.: sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postele • vyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne
zísť1 1. dostať sa dolu (chôdzou, na dopravnom prostriedku a pod.) • zostúpiť: zísť, zostúpiť z vyhliadkovej veže; zísť, zostúpiť na lyžiach do doliny; auto zišlo do jarku • zbehnúť (rýchlo, obyč. behom zísť): do doliny zbehol za pol hodiny • expr. zletieť (rýchlo): zletel po schodoch ako strela • zliezť (namáhavo al. lezením zhora zísť): zliezť z vrchu, zo stromu • expr. zvliecť sa (obyč. z ležiacej polohy ťažko zísť): zvliecť sa z lavice • zosadnúť • vysadnúť (zísť z vyvýšeného sedadla, miesta): zosadnúť z koča, z koňa • expr.: steperiť sa • zošmotlať sa • sterigať sa • sťarbať sa • zmechriť sa • zredikať sa • strepať sa (namáhavo, pomaly, nešikovne a pod. zísť): kým sa z kopca zredikali, bola tma; Strep sa už z tej povaly! • expr. zošuchtať sa (šuchtavo zísť): ledva sa po schodoch zošuchtala do pivnice • expr. zošiplať sa (pomaly zísť) • poschádzať • poschodiť (postupne)
2. p. odbočiť 1 3. p. zmiznúť 3, zlieniť sa 2 4. p. minúť sa 2
zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť sa • vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávu • zrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážku • padnúť • spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličky • klesnúť: klesnúť ako podťatý • zložiť sa • zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zem • sklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zem • expr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gauč • expr.: skydnúť sa • skydať sa • sterigať sa • steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečený • zavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalila • expr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechy • poľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo
p. aj spadnúť
2. porov. zvaliť 2
očkovať 1. dávať ochrannú látku do tela • štepiť: očkovať, štepiť deti proti osýpkam • lek. vakcinovať
2. hovor. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka • štepiť (prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu vôbec): očkovať, štepiť ruže • vrúbľovať (pomocou vrúbľa): vrúbľovať ovocné stromy
štepiť 1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu: štepiť ruže • očkovať (štepiť očkom) • vrúbľovať (štepiť vrúbľom): očkovať, vrúbľovať ovocné stromy
2. p. očkovať 1, 2
otepliť sa stať sa teplejším, teplým • oteplieť • steplieť • stepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil sa • ohriať sa • zohriať sa • zhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohriali • oletnieť • pritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnela • roztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplil • vyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru) • prehriať sa (naskrze al. nad normálnu mieru): motor sa prehrial • rozohriať sa: radiátory sa rozohriali
steplieť p. otepliť sa
stepliť p. zohriať
zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohni • zhriať • zahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údy • otepliť • stepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlas • pretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbu • odb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytu • prihriať (trocha zohriať): prihriať si večeru • nahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranie • vyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pec • prehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motor • rozohriať: beh ma rozohrial, zohrial • rozhorúčiť • rozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduch • pozohrievať • poohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda
stepliť sa p. otepliť sa
pestovaný vedome sadený, siaty a ošetrovaný, zošľachťovaný (op. divý, divoký) • šľachtený • odb. kultúrny (op. nekultúrny): pestovaný, šľachtený ovocný sad; pestované, kultúrne rastliny • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti nadobudnuté šľachtením): ušľachtilé odrody • úžitkový (pestovaný pre úžitok): úžitkové rastliny • štepný: štepná záhrada
štepný p. pestovaný
prešívať stehmi (obyč. na lícovej strane) viackrát spevniť al. ozdobiť • štepovať: golier prešíva, štepuje zlatou niťou
štepovať p. prešívať
stereotyp p. stereotypnosť