Synonymá slova "starší" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 48 výsledkov (1 strana)

  • obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchanýošúchanýobdranýobdratýodratýodraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávystarýstarší: staré, staršie šatstvozánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šatyzodranýzodratýchatrnývetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odevznosenývynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň


    obstarný expr. (o človeku) nie mladý; (o veciach) nie nový; pomerne starý (op. mladý; nový) • expr.: obstarožnýobstarnejšíobstarožnejšístarší: obstarný, obstarožný pán; obstarnejšia, obstarožnejšia dáma; obstarný, starší kabáthovor. postarší (viac starý ako mladý al. nový): postarší človek; postaršia pleťstarnúci (na ktorom sa prejavujú znaky staroby): starnúci donchuan; starnúca tvárnemladý (iba o človeku): nemladá učiteľka

    p. aj starý 1


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    staršina hist. hlava kmeňa al. rodu • náčelníkhist. vladyka


    bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný) • niekdajšívoľakedajšídakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakovpredchádzajúcipredošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracoviskostarý: prešla popri svojom bývalom, starom byte

    p. aj minulý


    dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

    p. aj niekdajší


    dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

    p. aj dlhodobý, dlhý 2


    historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmenadejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúradobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmystarýstarobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miestzried. minulostný

    2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objavepochálnyprevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný činkniž. svetodejinnýzastaráv. svetodejnýzastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť


    manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúcehopredstavený: rešpektovať predstavenéhovrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnostihovor. expr. starýhovor. šéfexpr. šéfkoslang. šerif


    neplatný ktorý stratil platnosť, účinnosť (op. platný) • prepadnutý: neplatný, prepadnutý cestovný lístokstarýzastaraný (v minulosti platný; op. nový): mám iba starý, zastaraný cestovný poriadokneúčinný (op. účinný): to je už dávno neúčinné nariadeniezrušenýkniž. anulovanýpráv. al. kniž. nulitný (vyhlásený za neplatný): zrušená, anulovaná, nulitná zmluvapráv. zastar. zmätočný


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

    2. p. zdravý 1


    ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchanývyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietkaobdranýobdratýodranýodratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košelizodranýzodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberecošarpaný: ošarpané stenyobnosenýošumelýošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúkopotrebovanýzničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťahchatrnývetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavicestarý (op. nový)

    2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovanývšednýbanálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázyklišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazykniž. zvetranýexpr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtiphovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiatomrzenýobohratýobohraný: obohratá pieseň


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    predchádzajúci ktorý predchádza (terajšiemu, súčasnému; op. terajší) • predošlýminulý: predchádzajúci, predošlý, minulý rokkniž. uplynulý (ktorý uplynul): uplynulé obdobiehovor. tamten (op. tento): stalo sa to tamten týždeňposlednýostatný (pred terajším): posledný, ostatný riaditeľstarý (op. nový): starý poriadokdoterajší (ktorý časovo predchádza a trvá doteraz)

    p. aj bývalý, pôvodný 2


    riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavuhovor.: direktoršéf: direktor závodu; mať dobrého šéfasprávca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Maticeguvernér: guvernér bankyhovor. expr. starý: starý zvolal poraduslang.: dirigošerifšéfkobos


    skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovikniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlýexpr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistomremeselnýprofesionálnyrutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelecstarý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľkyhovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študentsvetaskúsenýsvetaznalýzrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá ženakniž. znalý


    starecký ktorý je typický pre starca • dedovskýdedkovský: odkedy si ho pamätám, stále má rovnaký starecký, dedovský, dedkovský výzormatuzalemský: matuzalemská postavazostarnutý: myseľ má už celkom zostarnutú; zostarnutá tvársenilný (telesne aj duševne slabý): niet s ním reči, je načisto senilnýroztrasený (od staroby): pozorovala babkine roztrasené pohybystarý: staré, ale žiariace oči


    starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

    p. aj starý


    staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy • nemodernýstarý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písanianemódny (op. módny) • starodávnypejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľadystarosvetskýexpr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvykyprežitýzastaranýneaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsobykonzervatívnyskostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otecstarožitnýstarinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytoksubšt. fotrovský

    p. aj starý 3


    starý2 1. p. manžel 2. p. nadriadený2, riaditeľ


    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


    zastaraný1 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názorystarýnemodernýnepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy prácenečasovýneaktuálny (op. aktuálny) • anachronickýprežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavyexpr. vyvetraný; starodávnystarosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvykypejor.: predpotopnýplesnivýfosílnyexpr. dedovskýsubšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblekmuzeálny

    2. p. zdĺhavý


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysiprv: predtým, kedysi, prv bolo lepšieskôrskorej: vedela o tom už skôr, skorejzastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1


    prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

    4. p. vopred 1


    dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptovakniž. dedhypok.: dedkodeduškohovor. starký: starký sa hrá s vnukomsubšt. ópapa

    2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Janohovor.: ujosvákostrýcstrýkohypok.: dedkodeduškoujkosváčkostrýčkozastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko

    3. p. starec 4. p. tlačenka


    starký 1. hovor. otcov al. matkin otec • starý otec: starký, starý otec nám rozprával príbehy zo životadedoded: môj dedo, ded bol mlynáromhypok.: dedkodeduškostarý tatastarý tatozastaráv. starý apofam. zastar. starý papasubšt. ópapa

    2. p. starec 3. p. manžel


    manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženuhovor. pani: Ako sa má tvoja pani?fam. moja: moja mi to povedalahypok.: ženičkaženuškažienkahovor. expr. staráfam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je domahypok.: mamamamičkamaminamamkamamulienkamamuľkamamuškamamušenkamamušinkamami (z hľadiska manžela) • hovor. svojafam. žieňa


    stará p. manželka


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    starec starý muž: vyzerať ako starecdeddedo: starý, sivý ded, dedoexpr. starký: Čo porábate, starký?expr.: dedkodeduško: Ako sa máte, dedko?expr. zried. starúch (Švantner)kniž. kmeť: múdry kmeťpejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáňpejor. plesnivec (v nadávkach)


    starúch p. starec


    starejší človek, obyč. starší, poverený vedením svadobnej hostiny • starosvatstarý svat


    starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matkahypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijúhypok.: babkababičkababababenkababinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenkusubšt.: óma • ómama

    2. p. starena 3. p. manželka


    záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletníkexpr. donchuanhovor. expr. frajerhovor. pejor.: sukničkárfrajerkárexpr. (starý) kocúrexpr. zried. zásterkár (Vajanský)iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)


Pozri výraz STARŠÍ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: rek, pvb, pvc, hac, ini, smmb, zi, pas, vs, mum, piä, isu, gva, ous, ã â ã â to
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV