Synonymá slova "srd" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 62 výsledkov (1 strana)

  • hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevuzlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosťhovor. jed: dusiť v sebe jedexpr. srd: zmocnil sa ho srdzúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosťbes (Jégé)pren. žlč: rastie v nej žlč

    2. p. nenávisť


    srd p. hnev 1, zloba


    zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobuzlosť: urobiť niečo v zlostihnev: krotiť svoj hnevhovor. jed: je plný jeduexpr. srd: zmocnil sa ho srdnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenenávisť: pociťovať nenávisťnevraživosť: rasová nevraživosťkniž. zášť: vzbudzovať zášť


    cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radostiemócia: kladné emócie

    2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadokpochopenieporozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humorusrdce


    červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líckniž.: rumeňrumenec: rumeň, rumenec na tvárikniž. pýr: pýr hanbypoet.: zábron (Hviezdoslav)broň (Roy)kniž. zried. zápyr (Figuli)

    2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce


    prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriskacentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkakniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiacapolovicapolovička: polovica, polovička týždňa

    3. p. nástroj 1


    srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

    2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1


    stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izbycentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkaodb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazykniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňapolovicapolovička: polovica, polovička storočia

    3. p. stredobod


    bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

    2. p. nepríjemný


    dojímavý pôsobiaci na cit • dojemný: dojímavé, dojemné stretnutie, lúčeniekniž., obyč. iron.: srdcervúcisrdcelomný: herci predviedli srdcervúcu, srdcelomnú scénuzastar. pohnutlivý (Hrušovský)


    ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakalsúcitnýsamaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdcekniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom

    2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostnýrozľútostenýrozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastímužialenýužalostenýbolestnýkniž.: bôľnysrdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdychzarmútenýžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek


    mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivýtýravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienokexpr.: zhrýzavýzhrýzajúcihryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnostiexpr.: žeravýžravýkniž. žieravý: žeravá, žravá bolesťkniž.: srdcelomnýsrdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plačdesivýstrašný: desivé, strašné snykniž. zried.: samotrýznivýsebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť


    srdcelomný p. žalostný 1, bolestný 1, mučivý; dojímavý


    žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestnýsmutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novinažalostivýbolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárekkniž.: žiaľnybôľny: žiaľne, bôľne vzdychyusedavý (veľmi žalostný): usedavý plačkvílivýexpr.: prežalostnýprebolestnýpresmutný: prežalostný vzlykkniž.: srdcervúcisrdcelomnýpoet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny stonzastar.: ťažoblivýžiaľuplnýkormútlivý (Hviezdoslav)zried. žalobnýpoet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič)elegický

    2. p. biedny 2


    srdcervúci p. žalostný 1, bolestný 1; dojímavý


    kardiak lek. človek so srdcovou chorobou • hovor. srdciar


    kardiológ odborník v kardiológii • hovor. srdciar


    srdciar 1. p. kardiológ 2. p. kardiak


    aorta anat. hlavná tepna odvádzajúca krv zo srdca do veľkého krvného obehu • anat. srdcovnica


    srdcovnica p. aorta


    citový 1. týkajúci sa citu, súvisiaci s citom • emocionálnyemočnýemotívny: citový, emocionálny, emotívny svet, zážitok; emočná sila, línia románuodb.: senzitívnysenzibilný: senzibilná reakcia; senzitívny, senzibilný človekodb.: afektívnyafektový: afektívna pamäť; afektívny, afektový prejavlingv. expresívny: citové, expresívne zafarbenie slova; expresívny významlyrický (vyjadrujúci city, nálady): lyrické pasáže básnehovor. pren. srdcový (týkajúci sa ľúbostného citu): srdcová záležitosť

    2. p. citlivý 2


    ľúbostný ktorý sa dotýka citového vzťahu lásky • milenecký: rodičia nevedeli nič o ich ľúbostnom, mileneckom pomerekniž. milostný: film obsahuje milostný príbehzaľúbenýzamilovanýkniž. galantný: recitoval milej zaľúbené, zamilované, galantné veršecitový: mať k dievčaťu citový vzťahhovor. srdcový: zdôverovať sa so svojimi srdcovými záležitosťami


    srdcový p. citový 1


    schuti uspokojujúc potreby, chcenie • s chuťou: schuti, s chuťou sa napil mlieka; schuti, s chuťou si zaplávalchutnechutnoexpr.: chutnučkochutnunkochutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedols radosťou: s radosťou sa pustiť do robotysrdečnefraz. z celého srdca (prejavujúc príjemný pocit): srdečne sa zasmiať


    srdečne 1. porov. srdečný 2. p. schuti


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

    2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

    3. p. milý 1, 2


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatiekniž.: vrelývrúci: vrelý vzťahnefalšovaný: nefalšované priateľstvoopravdivýnaozajstnýozajstnýskutočnýpravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láskaúprimný: úprimný pohľadkniž. plamenný: plamenný pozdravsrdečný: srdečná vďakahlbokýintenzívny: hlboký, intenzívny cit


    hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


    srdiť p. hnevať


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    srdiť sa p. hnevať sa


    hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivýprchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďomdráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditýzried.: srdnatýsrdnýexpr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý mužexpr. durdivý: durdivá povaha

    p. aj zlostný 1

    2. p. nahnevaný


    prchký ktorý je náchylný náhle, prudko sa nahnevať (o človeku); svedčiaci o tom • popudlivýkniž. vznetlivý: prchký, popudlivý, vznetlivý človekhnevlivýhnevnýsrditýzlostný (so sklonom rýchlo sa nahnevať, nazlostiť): hnevlivá, srditá, zlostná povahaimpulzívnyprudkývýbušný (reagujúci prudko pod vplyvom istých nálad, impulzov): impulzívny typ človeka; prudké, výbušné prejavy, správaniepsych. cholerický (typický pre cholerika) • expr. náramný: je trochu náramnýzried. prchlivý


    srditý p. prchký, zlostný 1, hnevlivý 1


    zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditýhnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé rečihnevnýzlobnýjedovatýjedovitýjedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlaseprchkýpopudlivýexpr.: pajedlivýpajedivýpajednýžlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človekexpr. prezlostný: mal prezlostného susedazried. zlostiplnýsrdnatýkniž. srdnýexpr. zried. srdovitýkraj. zázrivýnár.: jedlivýdurnýkniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlasexpr. roziskrený: roziskrené očipren. supí

    2. p. nahnevaný


    smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


    srdnatý 1. p. smelý 2. p. zlostný 1, hnevlivý 1


    srdný p. zlostný 1, hnevlivý 1


    zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostníkzúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďosrdoňsrdošsrďúchjedošpajedošsršozried. hnevlivec (Dobšinský)expr. zried. srdúch (Jesenská)expr. zbesneneckniž. zastaráv. zbesilec


    srďo, srdoň, srdoš p. zlostník


    srdovitý p. zlostný 1, hnevlivý 1


    srďúch p. zlostník


Pozri výraz SRD v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV