Synonymá slova "spát" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu) • nazad (op. napred) • vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozaduzried. nazadok (Rázus)späťnaspäťspiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi)


    naspäť 1. na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu • späťnazadkniž. spiatky: cesta ta a naspäť, späť mu trvala veľmi dlho; večer sa vrátila nazad, spiatkynár.: naspiatok (Tatarka)naspátek (Ferko)naspak (Ballek)naspák

    2. p. dozadu


    späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti • naspäťnazadspiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäťdozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu


    zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskouzapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičkypospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíkyzachytiťpozachytávaťstiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmiprepnúťprepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou

    2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieťspojiťzložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukamizakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbtezried. zomknúť: pevne zomknuté prsty


    spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

    2. p. súložiť


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    späť sa p. vzoprieť sa 1


    vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


    ohava pejor. veľmi škaredý človek al. škaredá vec (obyč. v nadávke) • pejor.: obludapríšera: nechcem tú ohavu, obludu, príšeru ani vidieťexpr.: ohavníkohavecohyzdníkohyzda (Kuzmány)špataošklivecškratamrzkáňexpr. zried. škaredník (Urbánek)hovor. expr. škratákkniž. monštrum

    p. aj potvora, netvor 1


    špata p. ohava


    špatiť robiť špatným, škaredým: veľký nos ju špatíhyzdiťzohyzďovaťohyzdiťohyzďovať (robiť veľmi škaredým, odpudzujúcim): špinavé fasády hyzdia, (z)ohyzďujú ulicuohaviťzohavovať (vo veľkej miere): jazva mu ohaví, zohavuje tvárzried. škarediť: účes škaredí jej výzor


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    spätiť sa 1. porov. cúvať, p. vzoprieť sa 1 2. p. zháčiť sa 1


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvaťhovor.: curgaťcurigaťcurukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofaťcofkať: kôň splašene curigá, cofkáexpr.: pätiťspätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitkyexpr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

    2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovaťupúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčeniarobiť ústupky


    spätkovať 1. p. cúvať 1 2. p. zdráhať sa


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    špatne p. zle 1


    špatnieť stávať sa špatným, škaredým • ošpatnievaťoškaredievať: tvár jej rokmi špatnie, ošpatnieva; hora v novembri oškaredieva


    spätný ktorý smeruje späť (v priestore alebo v čase) • spiatočný: spätná, spiatočná platnosťretrospektívny (smerujúci do minulosti): retrospektívne rozprávanie deja v románeodb. vratnýzvratný: vratný, zvratný pohyb; zvratný smer vývinuodb. retrográdny: retrográdny slovníkkniž.: regresívnyregresný (op. progresívny): regresívny postuppren. račí


    škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivýnepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farbamrzkýšpatnýkniž. nevzhľadnýhovor. nevýstavnýhovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom domenesvedčnýnevkusnýneestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenienevábnynepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá ženaodpudivýodpudzujúcinešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabokhnusnýodpornýobludnýohavnýohyzdnýpotvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvorexpr. nemožnýpren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šatynár. pejor. rašmavý

    2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2


    špatný p. škaredý 1


    spätosť p. vzťah


    vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomerznámosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosťrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchspojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkomsúvissúvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosťspätosťzviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životomkniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)


    spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätýzopnutýzried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)

    2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťouspútanýzviazanýkniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutízried. spiaty


    spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätýzried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiatispútanýzviazanýkniž.: zomknutýskĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté silyspoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilímexpr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi


Pozri výraz SPÁT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: tia, x89, t č, w78, grs, zek, dk, txd, zhb, ifa, rwt, w13, å siå, hww, � � arm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV