Synonymá slova "spu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 119 výsledkov (1 strana)

  • puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchaťspúchaťzapúchaťopúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej robotypripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sanabiehaťnavieraťnalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    oduť sa 1. stať sa vypuklým, zväčšiť svoj objem (najmä o tele al. jeho častiach) • nabehnúťnapuchnúťspuchnúťopuchnúť: odula sa, nabehla mu tvár od liekovexpr.: oliať saoduriť sa: celé telo sa mu olialo, odurilonafúknuť sa: nafúknuté brucho, vreckovypučiť saodškeriť sa (o povrchovej vrstve): stena sa vypučila, koža sa odškerila

    2. p. nahnevať sa


    opuchnúť puchnutím (chorobne) zväčšiť svoj objem (o tele a jeho častiach) • napuchnúťspuchnúťzapuchnúť: po uštipnutí mu líce opuchlo, napuchlo, spuchlo; zapuchla mu nohapripuchnúť (trocha opuchnúť): vstala s pripuchnutou tvárounabehnúťnaliať sanavrieť (zväčšiť objem telesných dutín naplnením tekutinou): žily mu nabehli, navreli krvou; pupence sa mu nalialiexpr. oliať sa: tvár sa mu olialaoduť sanaduť sa: brucho sa mu odulozduriť sazdurieť: štítna žľaza mu zdurela, zdurila sa muoduriť sa: koža sa mu od popálenia odurilapoopúchaťpoopuchať (postupne opuchnúť): prsty jej od roboty poopúchali


    spuchnúť p. opuchnúť


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivýspráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromyzried. bútly: bútly peňzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotletá hruškakniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň


    práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivenýbútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peňzried. bútly: bútly stromzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotleté lístie, zotleté kostizastar.: trúchlytrúchnivýstrúchnatenýstrúchnivenýkniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpnypoet. zried. práchny (Žáry)


    spuchrený p. práchnivý, bútľavý


    spucovať 1. p. vyhrešiť 2. p. zjesť


    prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    spuknúť p. zastreliť


    zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


    špúliť zaokrúhľovať pery, ústa a vysúvať dopredu • zošpuľovaťvyšpuľovaťnašpuľovaťsťahovať: špúlil, našpuľoval ústa do plačlivej grimasy; vyšpuľovala, našpuľovala, sťahovala pery do bozku


    špuľka p. cievka


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    špunt 1. p. zátka 2. p. dieťa 1


    zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkouhovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunthovor.: štopeľštupeľ: korkový štopeľ, štupeľčap (drevená zátka do suda): vyraziť čap


    spupkatieť p. stučnieť


    stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstlapribraťnabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabralahovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviťexpr.: rozkysnúť savykŕmiť savypásť savytučiť savyžrať sarozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieťzbruchatieťzbachratieťspupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatelexpr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sazaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatilazhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrublazosilnieťzmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieťzosadlovieťosadlovieť (obrásť tukom)


    povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšeneckypohŕdavozvysokazvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchunamyslenenadutosebavedomepyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechochkniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po plecipejor.: veľkopanskyvelikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdravarogantnekniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

    porov. aj povýšený


    spupne p. povýšene, porov. aj pyšný


    povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosťnamyslenosťpovznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosťpýchamárnomyseľnosťsamoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvoobyč. pejor.: suverenitasuverénnosťhovor. pejor. panštinaaroganciakniž. spupnosťexpr. bohorovnosť


    povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


    pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

    2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

    3. p. nádherný 1, veľkolepý


    spupný p. pyšný 1, povýšený


    priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom • vzdorovitývzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovospurný: spurné zviera, spurný duchškriepnyzried. škrieplivýškriepivý: priečna, škriepna povahazastar. priekorný: priekorná žena

    2. idúci, ležiaci naprieč, krížom • krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stenakolmý (o reze vedenom kolmo) • šikmýuhlopriečnydiagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke)


    spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečnyzastaráv. priekorný: spurná, priečna povahavzdorovitývzdornýhovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťomsvojhlavýhlavatýzaťatýtvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanieexpr. hlavajský


    tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatýzaťatýtvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povahazanovitýzatvrdnutýzastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapeckniž.: uvzatýzavzatýzastar. zatvrdilýzried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilýzarytý: zaryté odmietanieneústupnýneústupčivýnepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoruneoblomnýnepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povahasvojhlavýsvojvoľnýsamovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné detivzdorovitývzdornýspurnýexpr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčaniehovor. kapricióznyhovor. zastaráv. krutohlavýexpr. zried. kotrbnatý


    vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdornýspurnýpriečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tvárehlavatýtvrdohlavýsvojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutiezanovitýzaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postojhovor. trucovitý: trucovitý vnukneústupnýneústupčivý: neústupný, neústupčivý manželtvrdošijný: tvrdošijná povahaneoblomnýnepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakterodb. renitentný


    zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadkutvrdohlavýzaťatýzarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odporspurnýhlavatýneústupnýneústupčivýnepovoľnýsvojhlavývzdorovitývzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťatvrdýtvrdošijný: tvrdošijná povahakniž.: uvzatýzavzatýexpr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt


    začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať


    špurtovať bežať al. ísť zvýšenou rýchlosťou na konci istého úseku pretekov: pretekári špurtovalifinišovať (pri športových pretekoch)


    jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamujamina (plytšia jama): roľa je plná jamínpriehlbeňprehĺbeninapriehlbinavyhĺbeninapreliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v terénevhĺbenina (Kukučín)zried. výhlbeň (Figuli)prepadlinaprepadliskopriepadlisko: spadnúť do prepadlinyvýtlkrigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigolyvýmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľovpriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastirokľaroklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklinastrž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do stržespust (Laskomerský)výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkopšachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

    2. p. údolie 1


    spust 1. p. západ 2 2. p. svah


    svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


    západ 1. svetová strana v smere zapadajúceho slnka (op. východ): na západ od mestakniž. okcident

    2. otočenie kľúča v zámke • zápačspust: zamknúť dvere na dva západy, spusty


    katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


    skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyzmarkonieczánik (koniec jestvovania): zánik rodupád: pád absolutizmupohroma: odvrátiť pohromurozkladrozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodinyrozpad: rozpad štátukniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšťzastar. spusta (Vajanský)


    spúšť p. skaza


    spusta p. skaza


    spústa1 p. kopa 2, kus 3, dav, zástup 2


    spústa2 p. veľa


    spúšťač tech. zariadenie, ktorým sa uvádza do činnosti istý mechanizmus: elektrický spúšťačspúšťadlo: samočinné spúšťadloštartér (spúšťač motora): zapnúť štartér


    spúšťadlo 1. žľab na spúšťanie dreva • šmyksmyk: drevené spúšťadlo, drevený šmyk, smykhovor. rizňa: rubači postavili rizne

    2. p. spúšťač


    štartovať 1. dávať do pohybu, dávať do chodu • spúšťaťhovor. rozbiehať: štartovať, spúšťať, rozbiehať motoryzapínať

    2. dávať sa do pohybu (o strojoch) • naštartúvať: motor dobre štartuje, naštartúvarozbiehať sa: auto sa rozbiehavzlietať (o lietadle)


    jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťaťhovor. zastar. ródlovať sa


    schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovaťzriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjdazbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dedinyspúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy

    2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmevmiznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal


    spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosťhovor.: znechávať sanechávať sa: rád sa (z)necháva na náhoduzverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Bohaopierať sastavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudkuhovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátovzastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu


    spúšťať sa p. sánkovať sa


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. al. pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení al. skľúčenosti (op. vztýčený) • zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosomspustenýsklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlavazvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústahovor. opadnutýzried. zvisnutý

    2. p. nepružný 1, ochabnutý 2


    skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

    p. aj pokazený 1, 2, zlý

    2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

    3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

    4. p. pokazený 2


    spustený p. zanedbaný 1; skazený 3


    zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlapopustenýspustenýupadnutýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troskahovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška

    2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cestaopustenýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: schátraný domošumelýošarpaný: ošarpaný múrupadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

    2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


    pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicuuvoľniťpopustiťpovoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opratyupustiť: schválne upustila vreckovku

    2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustkuuvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deňvypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

    3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzincapripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

    4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístrojotvoriťhovor.: zapáliťzažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízorspustiť: spustiť stroj

    5. p. prdnúť


    pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

    2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

    3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


    spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

    2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

    3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

    4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabátzopnúťzopäťupnúťupäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krkupripnúťpripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierkodopnúťdopäť (celkom zapnúť) • pozapínaťpozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachtyhovor.: zaháčiťzaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicuzagombičkovaťzagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

    2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do choduzapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do sietespustiťpustiť: spustiť magnetofónprepnúťprepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motorpozapínaťpozapájať (postupne zapnúť)


    zapojiť 1. uviesť do činnosti, do chodu zapojením na zdroj energie (op. odpojiť) • zapnúťzapäť: zapojiť, zapnúť prístroj na elektrickú sieťprepojiť (telefonicky) • spustiť: spustiť motorpripojiť: pripojiť elektromotor na sieť

    2. prijať al. získať ako účastníka na niečom • začleniťvčleniťzaradiťvradiť: zapojiť, začleniť, zaradiť do projektu všetkých; včleniť, vradiť do kolektívu aj detikniž. vpojiť: revolučné udalosti nás vpojili do histórie; zaangažovať, zainteresovať (získať pre spoluprácu): zaangažovali, zainteresovali nás na svojom pláne


    zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňaťzosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiakahovor. skvačiťzložiť (dať dolu): zložiť si okuliarezried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov)zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

    2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavuspustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lonaskloniť: skloniť šiju, hlavunachýliťschýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavustiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    pristáť skončiť cestu (o dopravných prostriedkoch na vode al. vo vzduchu) • priraziťpriplávaťkniž. priplaviť sa (k brehu; o plavidle): loď pristála, prirazila, priplavila sa načaszakotviť (o plavidle): čln zakotvil pri mólezosadnúťspustiť sa (o lietadle, rakete a pod.): lietadlo pristálo, zosadlo na núdzovom letisku; helikoptéra sa spustila na trávnikzletieťzlietnuť (letom sa spustiť dolu)


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    zniesť sa 1. pomaly, letom sa dostať dolu • spustiť sa: z výšky sa zniesol, spustil vták; náhle sa zniesla, spustila hmlaklesnúť: lietadlo kleslo veľmi nízko

    2. žiť, byť v súlade • zhodnúť sapohodnúť sa: s nikým sa neznesie, nezhodne, nepohodnevyjsť: s každým dobre vyjde, s každým sa znesieexpr. ráčiť sa (nedok.): s rodinou sa v ostatnom čase príliš neráčiavydržať (s kým): nemôže so susedmi vydržaťpomestiť sazmestiť sa: dobrých ľudí sa veľa pomestí, zmestí


    zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu • zosuť sazosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypalexpr.: zošustnúť sazomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vodyzošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňahovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavyzošuchnúť sazošmyknúť saskĺznuť saspustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavínazrútiť saspadnúťpadnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autázried. zosutiť sa (Rázus)hovor. expr. zošudiť sa (Karvaš)


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


    nemravník nemravný človek • zvrhlíkzried.: zvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)kniž. spustlík (Figuli)zried. spustlec (Hviezdoslav)nehanebníknehanblivecpejor.: zhýralecchlipníkkniž.: smilníknecudníknerestníkhrub.: sviňasviniarprasa


    zvrhlík zvrhlý človek • nemravníkpejor. zhýraleckniž. spustlík (Figuli)kniž. zried.: spustleczvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)


    spustlý p. správ. pustý 2, skazený 3


    osamieť 1. ostať sám • zried. osamotnieť: keď rodina odišla, osamel, osamotnel

    2. ostať opustený, osamotený; ostať prázdny, pustý • osihotieť: dom osamel, osihotel; v starobe celkom osamelosirieť: sála po koncerte osirelaspustnúťvymrieťzmŕtvieť: večer ulice spustli, vymreli, zmŕtveli


    spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlokniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajúzanedbať saopustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť!zried. zapustnúť (Vajanský)vymrieťzmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

    2. p. spustiť sa 3


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutýošumelýošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu)zanedbanýupadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovykniž.: schátranýschátralý: schátrané, schátralé schodišteopotrebovanýošúchanýobšúchanýobdratýodratýzodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufornár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)

    2. p. otrhaný 1


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

    2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

    3. p. bezočivý


    spustnutý p. pustý 1, zanedbaný 1, 2; skazený 3


    spustošený p. zničený 1


    zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádiopokazenýskazený: pokazený, skazený strojznivočenýspustošený: znivočený, spustošený krajexpr.: zdecimovanýzhumpľovanýzdevastovanýspľundrovanýzruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

    2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočenýutrápenýstrápený: sadla si celkom zničená, utrápenázmorenýumorenýzdrvenýzúboženýubiedenýusužovaný: bol zmorený ťažkou prácouvyčerpanýunavenýukonanýustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonanýzlomenýexpr.: dobitýdokatovanýukatovanýskvárenýzdecimovanýhovor. expr.: skapatýzmordovaný: celý je dobitý, skapatýhovor.: hotovývyradenýhovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody • zničiťznivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinuexpr.: spľundrovaťzhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú parkdevastovaťzdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesademolovaťzdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovyvydrancovaťvyplieniťexpr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili krajpopustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človekpodriadenýpodrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajinaporobenýpodmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štátpoddanýnevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľudzotročenýbezprávnykniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štátzávislýpren.: spútanýzviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenieobmedzenýviazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovanípubl. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný


    spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätýzopnutýzried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)

    2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťouspútanýzviazanýkniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutízried. spiaty


    spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätýzried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiatispútanýzviazanýkniž.: zomknutýskĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté silyspoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilímexpr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi


    spútaný 1. p. neslobodný 2. p. spätý 2, spojený


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli prečzviazaťpoviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazaťzaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj rukypoputnaťposputnávať (postupne) • opútaťoputnať (ruky, nohy)

    2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    viazať 1. uzlom spájať • zaväzovaťzväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľukosíliť: kosílil roztrhnutý povrázokzauzľovaťzried. uzliť

    2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovaťzväzovaťsťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkovšnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánkyhovor. zastar. gurtovať

    3. pevne pripájať k niečomu • priväzovaťpripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

    4. obmedzovať v konaní • zaväzovaťzväzovať: viaže ho prísahakniž.: spútavaťsputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

    5. p. pútať 2


    družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička

    2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelityobežnicaplanéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnkasputnik (sovietska umelá družica Zeme)


    sputnik p. družica 2


    hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliamsliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizompľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľchriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriakytrocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľhovor. žart.: sviecasviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečkalek. spútumzried. výpľuvok (Šoltésová)

    2. p. kal 1


    spútum p. hlien 1


Pozri výraz SPU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV