Synonymá slova "spolu��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • partner kto koná niečo spoločne s niekým (v hre, v obchode a pod.) • spoločník: politický, obchodný partner, spoločník; byť dobrým partnerom, spoločníkom pri hre, v tancispoluúčastník: spoluúčastník obchodnej transakciespoluhráč (kto sa spolu s niekým zúčastňuje na športovej al. inej hre): vrátiť loptu spoluhráčovihovor. partia (výhodný partner na uzavretie manželstva): to nie je partia pre našu dcérupejor. komplichovor. pejor. pusipajtášsubšt.: kompán • kumpán

    p. aj protivník 2


    podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný • spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na ziskuakcionár


    spoluúčastník 1. p. účastník 2. p. partner 3. p. podielnik


    účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúciespoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravyzúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnenísvedok: očitý svedok zrážkypozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)


    porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopeniezmyselcit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečoúčasťspoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasťcítenie: sociálne cítenie

    2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumenízhodasúladharmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

    p. aj zhoda 1


    spoluúčasť 1. p. účasť 2 2. p. porozumenie 1, súcit


    súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitompoľutovanie: prípad na poľutovanieľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosťsústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalýmľútostivosťzľutovaniezmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovaniemilosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvouznanie: nemá uznaniamilosť: byť odkázaný na niečiu milosťspoluúčasťkniž. spolucíteniekniž. spolucit (Timrava)zastaráv. súcitenie (Jégé)kniž. útrpnosť


    účasť 1. osobné bytie na istom mieste (op. neúčasť): veľká účasť na premiére, účasť na schôdzke bola maláprezencia (op. absencia): zisťovať prezenciuzastúpenie (účasť prostredníctvom zástupcov): hnutie má zastúpenie i v parlamenteprítomnosť (op. neprítomnosť): schôdzka sa konala bez prítomnosti predsedu

    2. aktívne prispenie na niečo: účasť na obrane štátuspoluúčasť (spoločná účasť): spoluúčasť pri rozhodovanípodiel: náš podiel na úspechu je skromnýkniž. participácia: participácia na výsledkoch práce, na zisku

    3. p. porozumenie 1


    s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

    2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

    3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


    spolu s p. s 1


    spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

    2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


    zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasnenarazodrazurazom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razomspoluzarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnýmizastar. zajedno (Tajovský, Figuli)nár. zarovnak (Timrava)

    2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasneokrem tohopritompopritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

    3. p. rovnako 1


    spolupracovať spoločne pracovať s niekým, niečím, spoločne sa zúčastňovať na nejakej činnosti: na diele spolupracovali viaceré organizáciespolupôsobiťspoluúčinkovať (mať spoluúčasť na nejakej činnosti): pri výchove detí spolupôsobí škola a rodina; v programe spoluúčinkuje zbor a sólistikooperovať (pracovať vo vzájomnej súčinnosti; o hospodárskej spolupráci): podniky kooperujú so zahraničnými firmamispoluúčastniť saspoluzúčastňovať sa (mať spoluúčasť s niekým, s niečím na niečom): na výstavbe metra sa spoluúčastnia, spoluzúčastňujú viaceré podnikypejor. kolaborovať (spolupracovať s politickým nepriateľom)


    spoluúčinkovať p. spolupracovať


    spoluúčastniť sa p. spolupracovať


    spolužiak kto spolu s niekým chodí al. chodil do tej istej triedy: stretnúť sa s bývalým spolužiakomzastar.: konškolárkonškolák


    spolužitie spoločný život • spolunažívanie: spolužitie dvoch národov v jednom štáte, dobré spolu(nažívanie) susedovkoexistencia (spoločná existencia rozličných javov, faktov): mierová koexistencia štátovkniž. spolubytie: ľúbostné spolubytie (Jégé)súžitie: manželské súžitiezried. spoluexistenciabiol. symbióza (navzájom prospešné spolužitie dvoch al. viacerých druhov organizmov): symbióza rastlín a mikroorganizmov, pren. symbióza kultúr


Pozri výraz SPOLU�� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: xc, dtt, cti, poh, choã, prq, ã t, usd, tmx, poj, hsd, las, c2, obp, cbmc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV