Synonymá slova "spolu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 87 výsledkov (1 strana)

  • spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

    2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


    zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasnenarazodrazurazom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razomspoluzarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnýmizastar. zajedno (Tajovský, Figuli)nár. zarovnak (Timrava)

    2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasneokrem tohopritompopritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

    3. p. rovnako 1


    s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

    2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

    3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


    spolu s p. s 1


    spoluautor jeden z autorov nejakého diela • spolutvorca: spoluautor, spolutvorca zborníka, spolutvorcovia filmu


    spolubesedník účastník spoločného rozhovoru: pozorne počúvať spolubesedníkazried. súbesedník (Vajanský)


    spolubytie p. spolužitie


    spolužitie spoločný život • spolunažívanie: spolužitie dvoch národov v jednom štáte, dobré spolu(nažívanie) susedovkoexistencia (spoločná existencia rozličných javov, faktov): mierová koexistencia štátovkniž. spolubytie: ľúbostné spolubytie (Jégé)súžitie: manželské súžitiezried. spoluexistenciabiol. symbióza (navzájom prospešné spolužitie dvoch al. viacerých druhov organizmov): symbióza rastlín a mikroorganizmov, pren. symbióza kultúr


    spolucestovateľ p. spolucestujúci


    spolucestujúci kto cestuje spolu s niekým v jednom dopravnom prostriedku, kto koná tú istú cestu spolu s niekým: osloviť spolucestujúcehospolucestovateľ: spolucestovatelia sa tisli k oblokuspolupútnik: spolupútnici sa vydali na cestukniž. zastar. súpútnik (Hviezdoslav)zried. spoluidúci


    spolucit p. súcit


    súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitompoľutovanie: prípad na poľutovanieľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosťsústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalýmľútostivosťzľutovaniezmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovaniemilosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvouznanie: nemá uznaniamilosť: byť odkázaný na niečiu milosťspoluúčasťkniž. spolucíteniekniž. spolucit (Timrava)zastaráv. súcitenie (Jégé)kniž. útrpnosť


    spolucítenie p. súcit


    ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosťmať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiťsúcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianaťšanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

    2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiťľútostiťžialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

    3. p. šetriť 1


    spolucítiť kniž. mať pochopenie pre bolesť, starosti, problémy iného • kniž. súcitiť: spolucítim, súcitím s vami vo vašom nešťastímať súcit: nemá s nikým súcitcítiť (mať sociálny, humánny cit k niekomu): cíti s chorým


    spoluexistencia p. spolužitie


    spoluhláska lingv. hláska majúca ráz šumu • lingv. konsonant


    spoluhra p. súhra 1


    súhra 1. súladné uplatňovanie jednotlivých zložiek v hre: dobrá súhra súboru; súhra v útoku viazlaspoluhra: dokonalá spoluhra družstva

    2. p. harmónia 1, zhoda 1


    partner kto koná niečo spoločne s niekým (v hre, v obchode a pod.) • spoločník: politický, obchodný partner, spoločník; byť dobrým partnerom, spoločníkom pri hre, v tancispoluúčastník: spoluúčastník obchodnej transakciespoluhráč (kto sa spolu s niekým zúčastňuje na športovej al. inej hre): vrátiť loptu spoluhráčovihovor. partia (výhodný partner na uzavretie manželstva): to nie je partia pre našu dcérupejor. komplichovor. pejor. pusipajtášsubšt.: kompán • kumpán

    p. aj protivník 2


    spoluhráč p. partner


    spoluidúci p. spolucestujúci


    spolujazdec kto sa s niekým spolu vezie na tandeme • tandemista


    spolumajiteľ jeden z majiteľov toho istého majetku • práv. spoluvlastník: spolumajiteľ, spoluvlastník záhrady, firmy


    solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosťsúdržnosť: prejav súdržnostikniž. solidarizmusspolunáležitosťspolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národovkniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvokniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti


    spolunáležitosť p. solidarita


    súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmotykompaktnosť: kompaktnosť horninycelistvosť: celistvosť rodinyjednota: jednota spoločnostijednotnosť: jednotnosť štátuucelenosť: ucelenosť výkladukonzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia maltyjednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaruodb. kohézia: kohézia molekúlkolegialitakolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegialitysolidaritasolidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnostikniž. spolupatričnosťspolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť


    spolunažívanie p. spolužitie


    kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnostipriateľskosťdružnosťsúdržnosťspolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti


    spolupatričnosť p. solidarita, kolegialita


    zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurzekniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovoremať podielpodieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechukniž. participovať: participuje na viacerých úloháchangažovať saexponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej stranezapájať sazapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hryspolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného dielapubl. spolupodieľať saadmin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži


    spolupôsobenie p. spolupráca


    spolupráca spoločná práca dvoch al. viacerých osôb al. inštitúcií, spoločná účasť na istej činnosti: medzinárodná hospodárska spoluprácapartnerstvo: nadviazať partnerstvokooperácia: kooperácia podnikovkniž. súčinnosťzried.: súčinspolupôsobenie: vykonať niečo vo vzájomnej súčinnosti; spolupôsobenie mnohých okolnostípejor. kolaborácia (spolupráca s politickým nepriateľom): kolaborácia s fašistami


    spolupôsobiaci p. súčinný


    súčinný ktorý sa zúčastňuje na nejakej činnosti spolu s iným • spolupôsobiaci: súčinné, spolupôsobiace prvkyodb.: synergetickýsynergickýsynergistický: synergetické, synergické, synergistické systémy


    spolupôsobiť p. spolupracovať


    spolupracovať spoločne pracovať s niekým, niečím, spoločne sa zúčastňovať na nejakej činnosti: na diele spolupracovali viaceré organizáciespolupôsobiťspoluúčinkovať (mať spoluúčasť na nejakej činnosti): pri výchove detí spolupôsobí škola a rodina; v programe spoluúčinkuje zbor a sólistikooperovať (pracovať vo vzájomnej súčinnosti; o hospodárskej spolupráci): podniky kooperujú so zahraničnými firmamispoluúčastniť saspoluzúčastňovať sa (mať spoluúčasť s niekým, s niečím na niečom): na výstavbe metra sa spoluúčastnia, spoluzúčastňujú viaceré podnikypejor. kolaborovať (spolupracovať s politickým nepriateľom)


    spolupracovník kto spoločne s niekým pracuje na jednom pracovisku al. na spoločnom diele: vedeckí spolupracovnícikolega: stretnúť sa s kolegom z predchádzajúceho pracoviskapejor. kolaborant (spolupracovník s politickým nepriateľom): odsúdiť kolaborantov


    spolupútnik p. spolucestujúci


    krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žilinyzastaráv. spolurodákzastar. zemko (Jesenská)zastar. súrodák (Hurban)kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)


    spolurodák p. krajan


    spolutrpiaci p. spolutrpiteľ


    spolutrpiteľ kto spolu s niekým trpí, znáša spoločné utrpenie • spolutrpiaci: spolutrpiaci z väzenia


    spolutvorca p. spoluautor


    spolutvoriť p. spoluutvárať


    spoluutvárať spoločne tvoriť niečo, spoločne sa zúčastňovať na tvorbe niečoho • spolutvoriť: dobrú pracovnú atmosféru spoluutvárali, spolutvorili všetci zúčastneníspoluvytvárať: jazyk spoluvytvárajú všetci jeho používateliabyť spolutvorcom: bol spolutvorcom koncepcie, spoluutváral koncepciu


    porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopeniezmyselcit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečoúčasťspoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasťcítenie: sociálne cítenie

    2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumenízhodasúladharmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

    p. aj zhoda 1


    spoluúčasť 1. p. účasť 2 2. p. porozumenie 1, súcit


    účasť 1. osobné bytie na istom mieste (op. neúčasť): veľká účasť na premiére, účasť na schôdzke bola maláprezencia (op. absencia): zisťovať prezenciuzastúpenie (účasť prostredníctvom zástupcov): hnutie má zastúpenie i v parlamenteprítomnosť (op. neprítomnosť): schôdzka sa konala bez prítomnosti predsedu

    2. aktívne prispenie na niečo: účasť na obrane štátuspoluúčasť (spoločná účasť): spoluúčasť pri rozhodovanípodiel: náš podiel na úspechu je skromnýkniž. participácia: participácia na výsledkoch práce, na zisku

    3. p. porozumenie 1


    podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný • spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na ziskuakcionár


    spoluúčastník 1. p. účastník 2. p. partner 3. p. podielnik


    účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúciespoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravyzúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnenísvedok: očitý svedok zrážkypozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)


    spoluúčastniť sa p. spolupracovať


    spoluúčinkovať p. spolupracovať


    spoluvlastník p. spolumajiteľ


    spoluvytvárať p. spoluutvárať


    spolužiak kto spolu s niekým chodí al. chodil do tej istej triedy: stretnúť sa s bývalým spolužiakomzastar.: konškolárkonškolák


    harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súladsúladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybovsúzvuksúzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónovsúhra: súhra tvarovladnosťkniž. ladsúmernosť: súmernosť tvárezastar. súmer (Kukučín)kniž. symfónia: symfónia fariebhud.: konsonanciaspoluznenie: spoluznenie kvarty a terciehud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

    2. p. zhoda 1, porozumenie 2


    spoluznenie p. harmónia 1


    spoluzodpovedný p. zodpovedný 1


    zodpovedný 1. ktorý nesie následky za niečo • spoluzodpovedný: sme zodpovední, spoluzodpovední za osud Zeme

    2. majúci veľký význam • dôležitý: zodpovedná, dôležitá funkciavýznamnývýznačnýzávažný: získal zodpovedné, významné postavenie


    spoluzúčastňovať sa p. spolupracovať


Pozri výraz SPOLU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV