Synonymá slova "spar" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 48 výsledkov (1 strana)

  • pazúr 1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený zahnutým rohovitým útvarom; tento útvar: orol zaťal pazúry do koristikniž. zastar. spár (Vajanský)

    2. p. ruka 1, necht


    spár p. pazúr 1


    horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    spara dusivá horúčava • sparno: letná spara, letné sparnodusno (sparné počasie): v dusne sa ťažko pracujeexpr. vara


    škára malý, obyč. pozdĺžny otvor • štrbina: škára v dlážke, skalná štrbinamedzera: medzera medzi zubamiprasklinapuklinatrhlina (malý otvor vzniknutý roztrhnutím, prasknutím): prasklina, puklina, trhlina v stenezastaráv. špárahovor. zastar. fuga: dvere majú fugyzastar. štrba (Hviezdoslav)dierkadiera (väčšia škára): prejsť dierou v plote


    špára p. škára


    špáradlo malý tenký predmet, obyč. z dreva so zašpicateným koncom na vyšparovanie, obyč. zubov • šparchadlo: špárať si po jedle zuby špáradlom, šparchadlomzastar.: šparákšparcháč: fajku si vyčistil šparákom, šparcháčomzried. stykáčik (Alexy)


    šparák p. špáradlo


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    špárať (čo, v čom)špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchaťšparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zubochexpr.: dlabaťrýpať savŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

    2. p. prehŕňať sa 1


    ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním • expr.: rýpať savŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v pieskuexpr.: špárať (sa)šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby

    2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1


    šparcháč, šparchadlo p. špáradlo


    pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

    p. aj strkať 2

    2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

    3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

    4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


    šparchať, šparchať sa 1. p. špárať 1 2. iba šparchať p. štuchať 3. p. prehŕňať sa 1


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    šparhert p. sporák


    obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazykspariťzapariťzabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otrubyzried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliťpopáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery


    spariť p. obariť


    spáriť p. spojiť 1


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    navlhnúť stať sa vlhkým nasiaknutím tekutinou • zvlhnúťzavlhnúť: šatstvo navlhlo; soľ zvlhlaovlhnúťodvlhnúťodmoknúť: steny od dažďov ovlhli; odmoknutá zemnamoknúť (navlhnúť dažďom): na daždi celý namokolprevlhnúť (celkom navlhnúť): oblek mu prevlholspariť sazapariť sa (navlhnúť v dôsledku vlhka a vyššej teploty): slama sa sparila, zaparilazahmliť sazarosiť sazmoknúť: sklá sa zahmlili; vlasy jej zmokli od potuhovor.: spotiť sazapotiť sa (navlhnúť potom): košeľa sa mu zapotilaexpr. oslznúť: oslznutý trávnik (Švantner)zried.: zvlažieťzvlažiť sa: oči sa zvlažia slzami


    spariť sa pôsobením tepla, vlhka stratiť isté (obyč. dobré vlastnosti) • zapariť sa: seno sa po daždi sparilo, zaparilozdusiť sa: mäso sa v igelite zdusízvlhnúťnavlhnúť (stať sa vlhkým): šatstvo v pivnici zvlhlo, navlhlospotiť sazapotiť sa (stať sa vlhkým): od strachu sa celý spotil, zapotil


    zvlhnúť stať sa vlhkým, nasiaknuť vlhkosťou • navlhnúťzavlhnúť: múka v mokrej komore celkom zvlhla, navlhla, zavlhlaovlhnúť (na povrchu): tvár ovlhla potomodmoknúťodvlhnúť: odmoknutá, odvlhnutá zemnamoknúť (dažďom): pôda od dažďov namoklaspariť sazapariť sa: zelenina sa v igelitovom vrecku sparí; od námahy sa celá zaparilahovor.: zapotiť saspotiť sa: zapotený oblok; spotená omietkaexpr. oslznúť (Švantner)zahmliť sazarosiť sa (o skle, zrkadle a pod.): obloky auta sa hneď zahmlia, zarosiaprevlhnúť (naskrze): prevlhnuté tričkozmoknúť: dlhé vlasy jej od potu zmoklizvlažieťzvlažiť sa: oči zvlaželi, zvlažili sa slzami


    šparkasa p. sporiteľňa


    sparno p. spara


    dusný 1. horúci a vlhký • sparný: dusný, sparný večer; dusné, sparné počasieexpr. zried. znojný (Vajanský, Hviezdoslav)nevetranývydýchaný (bez prívodu čerstvého vzduchu): nevetraná, vydýchaná trieda, miestnosťzafajčenýzadymený (plný obyč. cigaretového dymu): vstúpiť do zafajčenej, zadymenej kaviarne

    2. p. ťaživý, skľučujúci


    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


    sparný p. dusný 1


    vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievaťsposmeškovaťvyposmechovaťvyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovalinár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniťfraz.: priviesť/vyviesť na posmechobrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťouskarikovaťsparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikujepovysmievať (opakovane vysmiať)


    prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

    porov. aj prísny

    2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

    3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


    prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otcaneúprosnýneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudcanekompromisnýkniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človekautoritatívnyautoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľsparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenskývojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režimpren.: kláštornýkláštorskýkláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internátepuritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchovastriktnýjednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákazodmeranýchladnývážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výrazstrmýstrohýpríkry: učiteľove strmé, strohé napomínanianeprístupnýnevľúdnyneprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvársudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľskýrozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónomdrakonickýzried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankciepren. inkvizítorský

    2. p. dôsledný; presný 5


    sparťansky p. prísne 1


    sparťanský p. prísny 1, tvrdý 3


    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


Pozri výraz SPAR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: usi, paw, hv, kv, ct, ti, vdn, gip, spz, gll, bpa, ã ã tat, ľ, mia, ãƒâ ãƒâ ãƒâ ice
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV