Synonymá slova "spãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 208 výsledkov (2 strán)

  • cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvaťhovor.: curgaťcurigaťcurukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofaťcofkať: kôň splašene curigá, cofkáexpr.: pätiťspätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitkyexpr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

    2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovaťupúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčeniarobiť ústupky


    spätkovať 1. p. cúvať 1 2. p. zdráhať sa


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    dážď atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: drobný, teplý dážď; spustil sa dážďspŕška (prudký krátky dážď) • pŕška (krátky, prechodný dážď): jarná pŕškaprehánky (náhly dážď): zajtra budú prehánkylejak (prudký hustý dážď): tropický lejakexpr.: lejalejavicasprcha


    spŕška p. dážď


    dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchaťvykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sapopáchaťnapáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


    spáchať p. urobiť 2, dopustiť sa


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohomspánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdravísubšt. dovi • hovor.: maj samajte sa: tak už idem, maj(te) saservussubšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišlaahojčaočauexpr.: ahojčekahojkočaukosubšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho neboloadieu [vysl. aďiö]adié (franc.)good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-byepápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá


    servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahojexpr.: ahojčekahojkosubšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal?čaočauexpr. čaukosubšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísťsubšt.: sevas • nazdar

    porov. i dovidenia

    2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohomspánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal!nono teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!


    spánombohom p. dovidenia, servus 2


    dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu) • nazad (op. napred) • vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozaduzried. nazadok (Rázus)späťnaspäťspiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi)


    naspäť 1. na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu • späťnazadkniž. spiatky: cesta ta a naspäť, späť mu trvala veľmi dlho; večer sa vrátila nazad, spiatkynár.: naspiatok (Tatarka)naspátek (Ferko)naspak (Ballek)naspák

    2. p. dozadu


    späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti • naspäťnazadspiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäťdozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu


    zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskouzapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičkypospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíkyzachytiťpozachytávaťstiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmiprepnúťprepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou

    2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieťspojiťzložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukamizakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbtezried. zomknúť: pevne zomknuté prsty


    držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhodbyť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhodbyť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôlihovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenujehovor. expr. rezať: to mi režekniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hoviehodiť sahovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasujespĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametrezbaviťhovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú


    hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdyrozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienokkniž. zvestovateľ

    2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľspíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker


    spíker p. hlásateľ 2


    hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliamsliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizompľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľchriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriakytrocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľhovor. žart.: sviecasviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečkalek. spútumzried. výpľuvok (Šoltésová)

    2. p. kal 1


    spútum p. hlien 1


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    metóda plánovité konanie na dosiahnutie cieľa • postupspôsob: nepáči sa mi jeho metóda, postup, spôsob výkladucesta: dosiahnuť niečo pokojnou cestou

    p. aj spôsob


    spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobommetóda: moderné metódy riadeniapostup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegáciehovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončenáhovor. fortieľ

    2. p. charakter 2 3. p. správanie


    inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesťpredviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operuzahraťpredstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

    2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovaťnastrojiťorganizovaťzorganizovaťkniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahaniepripraviťexpr. spískať: Čo ste to na nás spískali?


    nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

    2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

    3. p. usmerniť 1


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    spískať p. pripraviť 1


    vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


    jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťaťhovor. zastar. ródlovať sa


    schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovaťzriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjdazbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dedinyspúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy

    2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmevmiznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal


    spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosťhovor.: znechávať sanechávať sa: rád sa (z)necháva na náhoduzverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Bohaopierať sastavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudkuhovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátovzastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu


    spúšťať sa p. sánkovať sa


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    jednotiť1 zried. robiť jednotným • zjednocovaťzomkýnaťkniž. stmeľovať: spoločný záujem nás jednotí, zjednocuje, stmeľujespájaťzdružovaťintegrovať: spájal, združoval ich spoločný nepriateľ


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    spájať porov. spojiť


    zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála

    2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopyspájať: často ich náhoda zvádzala, spájala

    3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na detiobviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matkuzastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva


    katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


    skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyzmarkonieczánik (koniec jestvovania): zánik rodupád: pád absolutizmupohroma: odvrátiť pohromurozkladrozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodinyrozpad: rozpad štátukniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšťzastar. spusta (Vajanský)


    spúšť p. skaza


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    kvalifikácia priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná, mravná kvalifikáciakniž. spôsobilosť: vedecká spôsobilosť


    spôsobilosť p. kvalifikácia


    lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotuhovor. flámovať: flámujú po nociachhýriťopíjať saexpr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky


    spíjať sa p. lumpovať


    manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, manieryspôsobyzvyklostiobyčajesprávanievystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša


    správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovaniezastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravovobyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobovvystupovanie: sebavedomé vystupovaniehovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?


    napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

    2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


    spísať 1. p. zapísať 1 2. p. napísať 2


    zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiťnapísaťpoznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámkyvpísaťvniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údajespísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosťpozapisovaťpopísaťpospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnenýchprotokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

    2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiťodkázaťprenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi


    neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človekpodriadenýpodrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajinaporobenýpodmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štátpoddanýnevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľudzotročenýbezprávnykniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štátzávislýpren.: spútanýzviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenieobmedzenýviazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovanípubl. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný


    spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätýzopnutýzried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)

    2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťouspútanýzviazanýkniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutízried. spiaty


    spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätýzried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiatispútanýzviazanýkniž.: zomknutýskĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté silyspoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilímexpr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi


    spútaný 1. p. neslobodný 2. p. spätý 2, spojený


    obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazykspariťzapariťzabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otrubyzried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliťpopáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery


    premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


    spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliťpospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

    2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliťprepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

    3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúťopáliťomraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúťoškvariťoškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúťnár. expr.: ošmrliťošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariťpripiecťpripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

    4. p. upáliť 5. p. premárniť


    upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíraspáliť: spáliť niekoho za živa


    ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšenýzníženýopadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakovodb. atrofický

    2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabýslabýmalátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervymdlýzoslabnutýexpr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svalyvysilenýunavenýustatývyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmussklesnutýskľúčenýskormútenýexpr.: zvädnutýuvädnutýspľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá náladanepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožkaneohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica


    opadať1 postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.) • poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadaliopŕchnuťopršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršalispŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchloosypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypalaodpraskaťpoodpraskaťopukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    spŕchnuť p. spadnúť 2


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    spáliť sa p. zhorieť 1, opáliť sa 1


    zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domyvyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorelaspáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorelpohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelozblčaťexpr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskryfraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieťohorieťzastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horelizuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieťprepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo savypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

    2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3


    oplešivieť stratiť vlasy, stať sa plešivým • oplešatieťoplechavieť: oplešivel, oplešatel, oplechavel už v štyridsiatkespĺznuťvypĺznuťopĺznuť (stratiť srsť, zried. aj vlasy): spĺzol, opĺzol, vypĺzol až na plešinu


    opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie • vypĺznuťspĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzlavypadaťpovypadávaťpovypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala


    spĺznuť p. opĺznuť, oplešivieť


    opľuť, opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie • popľuťpopľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinuexpr. ochriakať: ochriakané, popľuvané stenyzried. spľuvaťpoopľúvať (viackrát, na viacerých miestach)

    p. aj zneuctiť


    spľuvať p. opľuť


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    pŕchnuť postupne sa odchyľovať a po čiastočkách padať (o perí, listoch, zrne, omietke a pod.); takýmto spôsobom strácať perie, listy, zrno, omietku a pod. • opŕchaťoprchávaťvypŕchaťvyprchávaťspŕchať: perie husiam pŕchne, opŕcha; ružové lupienky vo vetre pŕchnu, spŕchajúopadávaťpadať: omietka zo stien padá, opadáva; múry opadávajúzried. opršiavať: lístie zo stromov už opršiavapršať (padať husto ako dážď): ihličie červeného smreka nám prší na hlavupĺznuť (o perí, srsti)


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    spŕchať 1. p. pršať 1 2. p. pŕchnuť, padať 1


    pazúr 1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený zahnutým rohovitým útvarom; tento útvar: orol zaťal pazúry do koristikniž. zastar. spár (Vajanský)

    2. p. ruka 1, necht


    spár p. pazúr 1


    plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

    2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilieutváraťvytváraťtvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféruvyvolávaťprivodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie


    pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

    2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

    3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

    4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

    2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


    priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

    2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

    3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

    4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

    2. p. zobudiť 1


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    spľuhavieť p. spustiť sa 3, pokaziť sa 2


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


    spľundravieť p. spustiť sa 3, pokaziť sa 2


    spľuhačiť sa p. spustiť sa 3, pokaziť sa 2


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    spľundrovať p. zničiť 1, spustošiť


    spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody • zničiťznivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinuexpr.: spľundrovaťzhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú parkdevastovaťzdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesademolovaťzdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovyvydrancovaťvyplieniťexpr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili krajpopustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebehbehchodpostuppochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochoddej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmuspád (rýchly priebeh): hra nemá spádproces (plynulý priebeh): historický proceskniž. tok: tok života


    sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemkugeol. úklon: úklon vrstievstúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanieklesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty

    2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklonytendencia: tendencia po stálostináklonnosťnáchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na chorobydispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spevnábeh: nábeh na tučnotukniž. inklinácia

    3. p. koniec 1


    spád 1. p. sklon 1 2. p. priebeh


    puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchaťspúchaťzapúchaťopúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej robotypripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sanabiehaťnavieraťnalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami


    viazať 1. uzlom spájať • zaväzovaťzväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľukosíliť: kosílil roztrhnutý povrázokzauzľovaťzried. uzliť

    2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovaťzväzovaťsťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkovšnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánkyhovor. zastar. gurtovať

    3. pevne pripájať k niečomu • priväzovaťpripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

    4. obmedzovať v konaní • zaväzovaťzväzovať: viaže ho prísahakniž.: spútavaťsputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

    5. p. pútať 2


    scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštilizvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavelazosušiť sazoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlozošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverilaspľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)olzraziť sazbehnúť sasprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa spralaposcvrkávať saposcvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

    p. aj zmenšiť sa


    zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporomstiahnuť sazhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasyzachmúriť sazamračiť sazried.: ochmúrnieťomraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôleexpr.: zamosúriť sazaškarediť sakniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

    2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sascvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkolzvraskať sazvráskať sa: ovocie sa zvraskalozosušiť sazoschnúť (sa)zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverilazvráskavieťzvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sastiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahnevycivieťscivieť: vycivená, scivená tvár


Pozri výraz SPÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV