Synonymá slova "spáč" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • spáč kto rád veľa spí • expr.: spachtošsedmospáč: nenapraviteľný spáč, spachtoš, sedmospáčzried. spajo (Hviezdoslav)expr. drichmáč (Vajanský)


    špaček, špačok p. ohorok


    dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchaťvykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sapopáchaťnapáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


    spáchať p. urobiť 2, dopustiť sa


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    spachtiť sa p. zadychčať sa, spotiť sa 1


    spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachuupotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiťvypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejdeprepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotilakniž.: uznojiť saoznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojilidopotiť saexpr. dopariť sakniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť saspachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtilizahriať sarozhorúčiť saupariť savypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparilihovor. expr.: vyzvárať sauzvárať sa

    2. p. zvlhnúť


    zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe) • zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchalaudychčať saudýchať sa: hneď sa udychčí, udýchaexpr. upachtiť saexpr. zried.: spachtiť sazafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučalzahriať sauhriať saupariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený

    p. aj unaviť sa


    zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať saohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahrialarozohriať sarozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčilaprehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpáliliuhriať saexpr.: upachtiť savyzvárať sazried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôňupariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sapozohrievať sapoohrievať sa (postupne sa zahriať)


    stierka jednoduchý nástroj na stieranie vápna, sadry, farby al. na vyrovnávanie nerovnosti povrchu • hovor. špachtľa: murárska, maliarska stierka, špachtľa


    špachtľa p. stierka


    spachtoš p. spáč


    spací v ktorom možno spať (o železničných vagónoch) • ležadlový (s ležadlami) • lôžkový (s lôžkami): spací, ležadlový vozeň; lôžkové kupé


    prechádzka chôdza konaná s cieľom osviežiť sa: vyjsť si na prechádzkuvychádzka (chôdza na osvieženie i s cieľom navštíviť blízke miesta): vychádzka na pamätné miesta, na hrad; prechádzky, vychádzky po okolíhovor. zastaráv.: špacírkašpacír: ísť na špacír, na špacírkupromenáda: nedeľná promenáda po korze


    špacírka, špacír p. prechádzka


    prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po mestehovor. zastaráv.: špacírovaťšpacírovať sa: špacíruje sa s kočíkomhovor. korzovaťpren. expr. defilovaťzastaráv.: promenovaťpromenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parkuchodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach


    špacírovať, špacírovať sa p. prechádzať sa


    spáčiť p. zbadať


    uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

    2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

    3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

    4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    spackať p. pokaziť 1


Pozri výraz SPÁČ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV