Synonymá slova "spáč" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 225 výsledkov (2 strán)
-
spáč kto rád veľa spí • expr.: spachtoš • sedmospáč: nenapraviteľný spáč, spachtoš, sedmospáč • zried. spajo (Hviezdoslav) • expr. drichmáč (Vajanský)
špaček, špačok p. ohorok
dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchať • vykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný čin • podopúšťať sa • popáchať • napáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť
spáchať p. urobiť 2, dopustiť sa
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
spachtiť sa p. zadychčať sa, spotiť sa 1
spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachu • upotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiť • vypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejde • prepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotila • kniž.: uznojiť sa • oznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojili • dopotiť sa • expr. dopariť sa • kniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť sa • spachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtili • zahriať sa • rozhorúčiť sa • upariť sa • vypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparili • hovor. expr.: vyzvárať sa • uzvárať sa
2. p. zvlhnúť
zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe) • zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchala • udychčať sa • udýchať sa: hneď sa udychčí, udýcha • expr. upachtiť sa • expr. zried.: spachtiť sa • zafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučal • zahriať sa • uhriať sa • upariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený
p. aj unaviť sa
zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať sa • ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahriala • rozohriať sa • rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčila • prehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpálili • uhriať sa • expr.: upachtiť sa • vyzvárať sa • zried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôň • upariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sa • pozohrievať sa • poohrievať sa (postupne sa zahriať)
stierka jednoduchý nástroj na stieranie vápna, sadry, farby al. na vyrovnávanie nerovnosti povrchu • hovor. špachtľa: murárska, maliarska stierka, špachtľa
špachtľa p. stierka
spachtoš p. spáč
spací v ktorom možno spať (o železničných vagónoch) • ležadlový (s ležadlami) • lôžkový (s lôžkami): spací, ležadlový vozeň; lôžkové kupé
prechádzka chôdza konaná s cieľom osviežiť sa: vyjsť si na prechádzku • vychádzka (chôdza na osvieženie i s cieľom navštíviť blízke miesta): vychádzka na pamätné miesta, na hrad; prechádzky, vychádzky po okolí • hovor. zastaráv.: špacírka • špacír: ísť na špacír, na špacírku • promenáda: nedeľná promenáda po korze
špacírka, špacír p. prechádzka
prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po meste • hovor. zastaráv.: špacírovať • špacírovať sa: špacíruje sa s kočíkom • hovor. korzovať • pren. expr. defilovať • zastaráv.: promenovať • promenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parku • chodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach
špacírovať, špacírovať sa p. prechádzať sa
spáčiť p. zbadať
uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj • spozorovať • zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo • kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem • zazrieť • zočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel • všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel • zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho • nár.: zmerkovať • zbačiť • spáčiť • kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár
2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiť • presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu • zbadať • spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu • postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči
3. prísť do styku s niekým • uvidieť sa • stretnúť • stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme • zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách
4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza
všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)
2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval
p. aj obtrieť sa
zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač
pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny
2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna
3. p. skazený 1–3
pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu
2. p. zmariť 1, prekaziť
spackať p. pokaziť 1
cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)
2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky
spätkovať 1. p. cúvať 1 2. p. zdráhať sa
zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej
dážď atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: drobný, teplý dážď; spustil sa dážď • spŕška (prudký krátky dážď) • pŕška (krátky, prechodný dážď): jarná pŕška • prehánky (náhly dážď): zajtra budú prehánky • lejak (prudký hustý dážď): tropický lejak • expr.: leja • lejavica • sprcha
spŕška p. dážď
dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohom • spánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdraví • subšt. dovi • hovor.: maj sa • majte sa: tak už idem, maj(te) sa • servus • subšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišla • ahoj • čao • čau • expr.: ahojček • ahojko • čauko • subšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho nebolo • adieu [vysl. aďiö] • adié (franc.) • good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-bye • pá • pápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá
servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar
porov. i dovidenia
2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!
spánombohom p. dovidenia, servus 2
dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu) • nazad (op. napred) • vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozadu • zried. nazadok (Rázus) • späť • naspäť • spiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi)
naspäť 1. na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu • späť • nazad • kniž. spiatky: cesta ta a naspäť, späť mu trvala veľmi dlho; večer sa vrátila nazad, spiatky • nár.: naspiatok (Tatarka) • naspátek (Ferko) • naspak (Ballek) • naspák
2. p. dozadu
späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti • naspäť • nazad • spiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäť • dozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu
zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou • zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky • pospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky • zachytiť • pozachytávať • stiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi • prepnúť • prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou
2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieť • spojiť • zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami • zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte • zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty
držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťami • nár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album
2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavať • mať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadku • nár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore
3. mať uložené, uschované • prechovávať • mať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezore • uschovávať • opatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom mieste • skrývať • ukrývať • schovávať • prekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnici • chovať: všetky staré listy chová v bielizníku • nár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci
4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovo • zachovávať • plniť • spĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky
5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať
vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod • byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhod • byť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôli • hovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenuje • hovor. expr. rezať: to mi reže • kniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hovie • hodiť sa • hovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasuje • spĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametre • zbaviť • hovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú
hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdy • rozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienok • kniž. zvestovateľ
2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľ • spíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker
spíker p. hlásateľ 2
hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)
2. p. kal 1
spútum p. hlien 1
charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca
2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu
metóda plánovité konanie na dosiahnutie cieľa • postup • spôsob: nepáči sa mi jeho metóda, postup, spôsob výkladu • cesta: dosiahnuť niečo pokojnou cestou
p. aj spôsob
spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobom • metóda: moderné metódy riadenia • postup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegácie • hovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončená • hovor. fortieľ
2. p. charakter 2 3. p. správanie
inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesť • predviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operu • zahrať • predstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku
2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovať • nastrojiť • organizovať • zorganizovať • kniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahanie • pripraviť • expr. spískať: Čo ste to na nás spískali?
nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov
2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať
3. p. usmerniť 1
pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal
2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie
3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí
spískať p. pripraviť 1
vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečo • vydumať • hovor. vyšpekulovať • expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky • nájsť • vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie • vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh • expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete • hovor.: vykumštovať • vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme • zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko • zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje • vysnívať (si) • kniž. vysniť (si) • vybájiť (si) • expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil • zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí • nastrojiť • expr. spískať • kniž.: osnovať • zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy • primyslieť • pribájiť (si) • expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil • povymýšľať • navymýšľať • povyhutovať • povynachádzať • povynachodiť (postupne, viac vecí)
jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)
pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadala • rozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadáva • hynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynú • kniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátra • zanedbávať sa • opúšťať sa • spúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)
sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťať • hovor. zastar. ródlovať sa
schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovať • zriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjda • zbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dediny • spúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy
2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmev • miznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal
spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť • hovor.: znechávať sa • nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu • zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha • opierať sa • stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku • hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov • zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu
spúšťať sa p. sánkovať sa
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
jednotiť1 zried. robiť jednotným • zjednocovať • zomkýnať • kniž. stmeľovať: spoločný záujem nás jednotí, zjednocuje, stmeľuje • spájať • združovať • integrovať: spájal, združoval ich spoločný nepriateľ
pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny
2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine
skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad
2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?
3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)
4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer
5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub
6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2
spájať porov. spojiť
zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála
2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopy • spájať: často ich náhoda zvádzala, spájala
3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na deti • obviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matku • zastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva
katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
spúšť p. skaza
klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke
2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda
kvalifikácia priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná, mravná kvalifikácia • kniž. spôsobilosť: vedecká spôsobilosť
spôsobilosť p. kvalifikácia
lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotu • hovor. flámovať: flámujú po nociach • hýriť • opíjať sa • expr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky
spíjať sa p. lumpovať
manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie • zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov • obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov • vystupovanie: sebavedomé vystupovanie • hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?
napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita • zaznačiť • poznačiť • zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky • nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce • hovor.: naklepať • naklepkať • odklepať • odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text • expr.: naškrabať • naškriabať • načarbať • načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera • popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal • dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu
2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal list • skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok • zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol • vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo • zložiť: zložiť báseň • prispieť: prispieť do časopisu článkom
spísať 1. p. zapísať 1 2. p. napísať 2
zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiť • napísať • poznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámky • vpísať • vniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údaje • spísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosť • pozapisovať • popísať • pospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnených • protokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať
2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiť • odkázať • prenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi
neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človek • podriadený • podrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajina • porobený • podmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štát • poddaný • nevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľud • zotročený • bezprávny • kniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štát • závislý • pren.: spútaný • zviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenie • obmedzený • viazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovaní • publ. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný
spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätý • zopnutý • zried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)
2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťou • spútaný • zviazaný • kniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutí • zried. spiaty
spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätý • zried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiati • spútaný • zviazaný • kniž.: zomknutý • skĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté sily • spoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilím • expr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi
spútaný 1. p. neslobodný 2. p. spätý 2, spojený
obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazyk • spariť • zapariť • zabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otruby • zried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliť • popáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo
2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo
3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre
4. p. upáliť 5. p. premárniť
upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíra • spáliť: spáliť niekoho za živa
ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický
2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica
opadať1 postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.) • poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadali • opŕchnuť • opršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršali • spŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchlo • osypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypala • odpraskať • poodpraskať • opukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa
spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy
2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik
3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila
4. p. klesnúť 1
spŕchnuť p. spadnúť 2
opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť sa • spáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkou • oškvariť sa • oškvŕknuť • oškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sa • poopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)
2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorela • nár. uhorieť • expr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieť • stmavnúť (na slnku)
3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa
spáliť sa p. zhorieť 1, opáliť sa 1
zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domy • vyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorela • spáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorel • pohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelo • zblčať • expr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskry • fraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieť • ohorieť • zastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horeli • zuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieť • prepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo sa • vypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila
2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3
oplešivieť stratiť vlasy, stať sa plešivým • oplešatieť • oplechavieť: oplešivel, oplešatel, oplechavel už v štyridsiatke • spĺznuť • vypĺznuť • opĺznuť (stratiť srsť, zried. aj vlasy): spĺzol, opĺzol, vypĺzol až na plešinu
opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie • vypĺznuť • spĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzla • vypadať • povypadávať • povypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala
spĺznuť p. opĺznuť, oplešivieť
opľuť, opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie • popľuť • popľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinu • expr. ochriakať: ochriakané, popľuvané steny • zried. spľuvať • poopľúvať (viackrát, na viacerých miestach)
p. aj zneuctiť
spľuvať p. opľuť
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou • pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať • sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady • zlúčiť • združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky • skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby • zastaráv. zliať: zliať kmene, národy • spáriť • popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili • kombinovať: kombinovať rozličné metódy • zopäť • zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod
2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy • dať dovedna • dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily • zlúčiť • zviazať • združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo • kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy • odb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky • zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily • spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou • zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej
3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť • zblížiť • kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy • kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie
4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom • prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie • preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu
porov. aj spadnúť 1
2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)
3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá
4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas
5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2
pŕchnuť postupne sa odchyľovať a po čiastočkách padať (o perí, listoch, zrne, omietke a pod.); takýmto spôsobom strácať perie, listy, zrno, omietku a pod. • opŕchať • oprchávať • vypŕchať • vyprchávať • spŕchať: perie husiam pŕchne, opŕcha; ružové lupienky vo vetre pŕchnu, spŕchajú • opadávať • padať: omietka zo stien padá, opadáva; múry opadávajú • zried. opršiavať: lístie zo stromov už opršiava • pršať (padať husto ako dážď): ihličie červeného smreka nám prší na hlavu • pĺznuť (o perí, srsti)
pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov
2. p. padať 1
spŕchať 1. p. pršať 1 2. p. pŕchnuť, padať 1
pazúr 1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený zahnutým rohovitým útvarom; tento útvar: orol zaťal pazúry do koristi • kniž. zastar. spár (Vajanský)
2. p. ruka 1, necht
spár p. pazúr 1
plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti
2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilie • utvárať • vytvárať • tvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféru • vyvolávať • privodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie
pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu
2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý
3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka
4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihu • expr.: privliecť • dovliecť • pritrepať • dotrepať • doterigať • dopratať • priteperiť • doteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domov • poprinášať • podonášať • expr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky
2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinu • uverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb
3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýlenie • spôsobiť • privodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škodu • vyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo zisk • vniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodiny • priviesť • doviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstva • pren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť
4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesť • pripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetko • pozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti
spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru
vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolať • podnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosť • zobudiť • prebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívu • hovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný cit • kniž. vznietiť: vznietiť vášeň • spôsobiť • zapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál
2. p. zobudiť 1
zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastu • zaviniť • kniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinil • expr. navariť: sám si to navaril • privolať • kniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobu • podnietiť • vyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburu • pričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťaži • spôsobiť • urobiť • kniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?
p. aj spôsobiť
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
spľuhavieť p. spustiť sa 3, pokaziť sa 2
spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)
2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo
3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa
4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa