Synonymá slova "sno" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach • filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálkusnobskýsnobistickýpejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správaniespiatočníckykonzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob životaobmedzený (rozumovo ohraničený) • expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta


    snobistický p. malomeštiacky


    snobizmus p. snobstvo


    snobstvo povrchný záujem o všetko módne al. spoločensky významné • snobizmus


    snobský p. malomeštiacky


    chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


    snop p. zväzok 1


    zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazíviazanica: viazanica raždiaviazanka (Ondrejov)snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšeniceotepotiepka: otiepka triesok, slamypradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlnyprameň (zoskupenie vláken al. iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasovmotok (Figuli)expr. chlp: chlpy trávyexpr. vojka (Figuli)

    2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru • diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógiečasť: slovník sa skladá zo šiestich častíkniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata

    3. p. puto 4. p. spoločenstvo 1


    šnúra priadza z niekoľkých prameňov spletená do zväzku • zastar. šnôra: hodvábna, konopná šnúra, šnôra; natiahnuť šnúru na bielizeňšpagátmotúz (obyč. na zaviazanie, previazanie niečoho): previazať balík papierovým špagátom, ťahať za motúzžinka (hrubšia šnúra): opásať sa žinkoušnúrkazastar. šnôrkatkanicatkanička (krátka úzka šnúra): šnúrky, šnôrky, tkanice, tkaničky do topánokpovrazpovrazec (hrubá, silná šnúra používaná ako technická pomôcka): lodný povrazzried. šnurovačka (Timrava)


    šnôra, šnôrka p. šnúra 1


    číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuťkniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisťvyčkávaťsledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyviniehovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovoexpr.: snoriťpoľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

    2. p. pozorovať 1


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


    snoriť p. sliediť, hľadať


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    sliedivý ktorý striehne, ktorý nepríjemne, napäto pozoruje, prenasleduje (obyč. pohľadom): sliedivý človekčíhavýjastrivýprenikavýpátravý (iba o zraku, pohľade): má číhavé, jastrivé, prenikavé, pátravé oči šelmyexpr. snorivý: sliedivé, snorivé susedky; sliedivý, snorivý výraz zvedavca

    p. aj skúmavý


    snorivý p. sliedivý


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    snovať 1. p. tkať 2. p. chystať


    tkať prepletaním útku a osnovy zhotovovať tkaninu: tkať plátno, súknosnovaťsnuť (pripravovať osnovu na tkanie)


    posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dolesunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameňpomkýnať sapodávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebepotískať sa: budovy akoby sa potískali k sebeexpr. šinúť sa: dav sa šinul k východukniž.: snovať sasnuť sa: po nebi sa snujú oblakyexpr. zried.: postrkávať sapostrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sauhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovinapredovaťpostupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu


    neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálnykniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpokladneživotnýnerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnostiabstraktnýnekonkrétnykniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témyneuveriteľnýabsurdnýkniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmiutopickýutopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnostivymyslenýfantastický: vymyslený, fantastický dej knižkylegendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbehmýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavykniž.: imaginárnyfiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavysimulovanývirtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realitarozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdinaknižnýschematickýpejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdinasnový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia svetazdanlivýiluzórnyiluzívnykniž.: domnelýpomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrťfatamorganickýchimérickýhalucinačnýpreludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazyklamlivýklamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtuchanadprirodzenýnadpozemskýnadzemskýkniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásypren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférachnadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

    2. p. neprirodzený 1


    snový p. neskutočný 1


    zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejnýčarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávokkniž.: kúzelnýdivotvornýmirakulózny: divotvorné svetloneskutočnýfantastickýtajomnýsnový: mala neskutočné, tajomné, snové vidinyrozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú mocvysnívanývybájenýromantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh láskynadpozemskýnadprirodzenýnadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkachexpr. prezázračný

    2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajnýnezvyčajnýnevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnostimimoriadnyvýnimočnýnadpriemerný: mimoriadna silazvláštnyjedinečnýunikátnyvzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäťnadpozemskýnadzemskýneopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krásanevídanýneslýchanýnebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspechexpr. prezázračný


Pozri výraz SNO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV