Synonymá slova "sniãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • básničkár p. básnik


    básnik slovesný umelec, ktorý skladá básne • kniž.: poetpoeta: básnici, poeti minulého storočiabard (básnik významný pre národ): Hviezdoslav sa stal slovenským bardomkniž. al. poet.: pevecspevec: niet už skutočných (s)pevcovzastar. veršovec: lyrické umenie veršovcovpejor. veršotepecpejor. zastar. veršovníkhovor. pejor.: veršikárbásničkár: myslel si, že je ktovieaký veršotepec, ale bol obyčajný veršikár, básničkárkniž. verzifikátor


    básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom krajihovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie

    2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievaťospevovaťnadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbouvychvaľovaťzvelebovaťvelebiťoslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy

    3. p. vymýšľať


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

    2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


    rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívaťkniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očamihovor. fantazírovaťexpr.: básniťblúzniťbájiťzried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastírobiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní


    velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom


    vymýšľať myšlienkovou činnosťou vytvárať (často niečo, čo nezodpovedá skutočnosti) • expr.: vyhutovaťzhutovaťhovor. špekulovať: stále vymýšľa, vyhutuje niečo; špekuluje, vymýšľa, ako zbohatnúťexpr.: básniťfantazírovať: básni, fantazíruje, že navštívi Čínufabulovať (vymýšľať si obyč. príbeh) • hovor. kumštovať (šikovne vymýšľať): kumštuje, ako vec najlepšie urobiťkonštruovať (vymýšľať bez reálneho základu): konštruovať obvineniezmýšľať: Čo to zase zmýšľate?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to zbytočné morfondírovaniehovor. figľovať (vymýšľať fígle, šibalstvá): chlapci zasa čosi figľujú


    nabásniť p. narozprávať


    naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdyhovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil?expr.: natáraťpotáraťnahúsťnapliesťnamlieťnahútaťnahúkaťnahučaťnabaláchaťnatrepaťpotrepaťnatrúbiťnapískaťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťexpr. zried. natulíkaťsubšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiťnabásniť (narozprávať výmysly)


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    pribásniť p. vymyslieť


    vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


    rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovaťhĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudomfilozofovaťkniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle životasnívaťkniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta

    p. aj myslieť 1, premýšľať


    sniť p. snívať


    snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiťkniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajináchexpr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastíbájiť (si)hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote


    skrásniť p. skrášliť


    skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným • okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbouzried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvározdobiťvyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňouprikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť


    sprísnieť stať sa prísnejším, prísnym • sprísniť sa: jeho hlas zrazu sprísnel, sprísnil sazvážnieť (o výraze tváre): matkina tvár od starostí zvážnelazostriť sa: hlas sa mu od spravodlivého hnevu zostril


    sprísniť sa p. sprísnieť


    vlásnička ohnutý drôtik na upevnenie (ženského) účesu • vlásenka: upevniť si vlasy vlásničkami, vlásenkami


    vybásniť si p. vymyslieť


    vysnívať (si) utvoriť (si) niečo vo fantázii, v sne • vybájiť (si)kniž. vysniť (si): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť, bohatého ženíchaexpr. vybásniť si: vybásnili si, že budú spolu šťastní


    vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniťzried. vykrásniť sa (Dobšinský)vybrať sapopraviť saexpr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvílinár.: vyhúliť savyvedriť sakniž. vykaboniť sazjasniť sazjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela


    vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sazjasniť sazjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasniezried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnelavyčasiť savybrať saubrať sazried.: vykrásiť savykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralovychvíliť sa (F. Hečko)zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský)napraviť sapopraviť savytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť savyvedriť sa: keby sa už vyvedrilokniž. zvidnieť (sa)rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelozried. rozsvetliť sakniž. vykaboniť sa

    2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť saobjasniť sa: nedorozumenie sa vyjasniloujasniť sahovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmaviloneos.: vybrieždiť sarozbrieždiť sasvitnúťrozjasniť sarozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlorozsvietiť sapren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo


    vykrásiť sa, vykrásniť sa p. vyjasniť sa 1


Pozri výraz SNIÃƑÆ Ã Â ÃƑÆ Ã Â v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tec, hiš, pca, hbp, cem, lks, mys, vnh, o, foe, pdj, kar, zut, mne, txl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV