Synonymá slova "sní" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 44 výsledkov (1 strana)
-
strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu • expr.: šniapať • šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko • odstrihávať • odstrihovať • expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča • podstrihovať • podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy • text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)
šniapať p. strihať
šnicľa p. rezeň
senzor elektrotech. citlivý prvok prístroja, mechanizmu • snímač
snímač p. senzor
snímací p. snímateľný
snímateľný ktorý možno snímať, skladať dolu • snímací: snímateľné, snímacie dvierka, snímací kryt
fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stole • snímať • hovor. brať: berie, sníma nevestu z profilu • expr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitosti • hovor. cvakať
nakrúcať zachytávať na záznamový pás • natáčať • točiť • krútiť • filmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatrách • snímať: svadbu snímali na video porov. nakrútiť
skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad
2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?
3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)
4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer
5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub
6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2
snímať 1. p. skladať 1 2. p. fotografovať
zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu • žať (kosiť obilniny): žať pšenicu • zvážať • zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu
2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberať • odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota • brať • kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň
3. robiť záhyby na látke • zberkať • riasiť • naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety • skladať • hovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať
faksimile verná reprodukcia: faksimile podpisu, listu • odtlačok • snímka
film 1. sfilmované dielo: film sa mi veľmi páčil • snímka: premietnuť reportážnu snímku
2. filmové umenie, filmová produkcia: americký film • kinematografia: slovenská kinematografia
fotografia obraz vzniknutý pôsobením svetla na film al. dosku vo fotografickom aparáte • snímka: čiernobiela, farebná fotografia, snímka • hovor. fotka: urobiť fotku • dagerotyp (najstarší druh fotografie)
snímka 1. p. fotografia, faksimile 2. p. film 1
šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi
2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu
šnip, šnips p. šmik 1
rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní
rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovať • hĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudom • filozofovať • kniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle života • snívať • kniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta
p. aj myslieť 1, premýšľať
sniť p. snívať
snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote
snívať sa obyč. neos. v spánku prežívať rozličné deje, predstavy • mať sen: snívalo sa mi o koňoch, s koňmi; mal som pekný sen • expr. neos. pliesť sa: každú noc sa mi pletie o mori • hovor. expr. neos. trepať sa: čosi sa mi nad ránom trepalo o tebe
romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus • romantickosť: romantickosť krajiny • neobyčajnosť • nezvyčajnosť • výnimočnosť • exotika • exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov
2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosť • snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť • expr. blúznivosť: ženská blúznivosť
3. p. dobrodružstvo
snivosť p. romantika 2
rojčivý ktorý sa oddáva rojčeniu; ktorý rád sníva, premýšľa, obyč. o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (o človeku a jeho prejavoch) • snivý • zasnívaný • zasnený: rojčivá, snivá povaha; rojčivý, zasnívaný, zasnený pohľad • romantický: romantická duša • blúznivý: blúznivá mladosť, blúznivé myšlienky • donkichotský • donkichotovský (založením, počínaním podobný Donovi Quijotovi): donkichotské, donkichotovské správanie, plány • zried.: rozsnívaný • rozrojčený
snivý p. rojčivý, zasnívaný
zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené oči • snivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľad • zamyslený • zadumaný • zahútaný • zahĺbený • zahĺbaný • zahrúžený • pohrúžený • zabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snov • expr. zabudnutý (Vajanský) • expr. rozrojčený • zried. rozsnívaný
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
snáď p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2
vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi
3. p. prípadne 2
snúbenec kto sa zasnúbil • zastaráv. verenec: dievča má už pol roka snúbenca, verenca • zastar.: sľúbenec (Kalinčiak) • zasnúbenec (Palárik) • oddanec • zverenec
snúbenica dievča, ktoré sa zasnúbilo • zastaráv. verenica • zastar.: volenica (Dobšinský) • sľúbenica • oddanica • zverenica
snúbiť sa p. spájať sa 1
spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)
2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi
p. aj spolčovať sa
3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky