Synonymá slova "sma" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 76 výsledkov (1 strana)

  • chutný 1. ktorý má dobrú chuť • hovor. gustióznynár.: smačnýšmačný: chutné, gustiózne, smačné, šmačné jedlodobrýlahodný: dobrý, lahodný syr, koláčexpr.: chutnučkýchutnulinký (veľmi chutný) • expr. mňam-mňam (neskl.)

    2. p. príjemný, milý 3, pekný 1


    smačný p. chutný 1


    šmačný p. chutný 1


    smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädomzried. smädnota (F. Hečko)kniž. žízeň: uhasiť žízeň

    2. p. túžba


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    smädiť 1. neos. vyvolávať pocit smädu • expr. neos. pľušťať (smädiť po pijatike)

    2. p. túžiť


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    smädnota p. smäd 1


    smädnúť p. žízniť 1


    žízniť arch. 1. pociťovať smäd (obyč. dlhší čas) • smädnúť: žízniť, smädnúť na púštibyť smädný (obyč. momentálne): Nie si smädný?

    2. p. túžiť


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    smädný 1. ktorý pociťuje smäd, túžiaci po vode, tekutine: smädný človekvysmädnutýpren. vyprahnutý: smädné, vysmädnuté, vyprahnuté ústa, hrdlokniž. žíznivý

    2. p. dychtivý


    kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývaťpokývnuťzakývaťzried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdravexpr. zakyvkaťmávnuť: ustato mávol rukoupohodiťhodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecomexpr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukouexpr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepaťzamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanietrocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmiexpr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukamikniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpiliprikývaťprikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol


    šmahnúť p. kývnuť


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    šmahom p. náhle, zrazu 1, hneď 1


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    šmajchliar p. lichotník


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    šmajchlovať sa p. líškať sa, podlizovať sa


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chutihovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítomhovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

    2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuťhovor. zastar. šmak: slaný šmakpríchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vínapachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni


    šmak p. chuť 2


    chutiť 1. pôsobiť príjemne na orgány • byť pochutihovor. šmakovať: obed mu chutil, bol pochuti, šmakoval

    2. p. páčiť sa 2


    šmakovať p. chutiť 1


    masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tukzastaráv.: omastaomastok: omasta na panvicimastnota: na polievke pláva mastnotanár. šmalec

    2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krémželé: želé na ruky


    šmalec p. masť 1


    smalt ochranná al. dekoračná sklovitá vrstva, obyč. na kovových predmetoch • email


    raždie odťaté al. suché konáre, vetvy • raždinahaluzinahaluzie: zbierať v hore raždie, raždinu, haluzinu, haluzie; kúriť raždinou, haluzinounár.: šmániešmáň (drobné raždie)


    šmánie, šmáň p. raždie


    smaragdovozelený p. zelený


    zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký


    smaragdový p. zelený


    bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôjpanebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?prebohakristekristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?boženkubožičku: boženku, božičku, ale som sa zľakolprekristapánaprepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?ježišmariaježišmáriaježišmáriajozefmáriajozefšmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiťprepánakráľa

    p. aj beda


    šmáriajozef p. bože


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    šmariť p. hodiť


    vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránkymrštiťvsotiťsotiťvstrčiťstrčiť: mrštiť, vsotiť loptu do sieteexpr. vraziťhovor. expr.: šmariťvcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrncaexpr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válovaexpr.: kydnúťvkydnúť


    čaptaňa expr. žena, ktorá nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptačambľaňašmatlaňa


    šmatlaňa p. čaptaňa


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    šmatlať 1. p. čaptať, krívať 2. p. šliapať 1


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    šmatlať sa 1. p. čaptať, krívať 2. p. šliapať 1 3. p. babrať sa 2


    čaptáň expr. človek, ktorý nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptoščaptákšmatliakšmatloščambľoššmatlavýčambľavý


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veteránkrivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starecnapádajúci: napádajúci na pravú nohuzakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdzapejor.: čaptavýčapatýčambľavýšmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohyexpr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    2. p. ochrnutý 1


    šmatlavý1 p. čaptavý, chromý 1


    šmatlavý2 p. čaptáň


    šmatliak, šmatloš p. čaptáň


    hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macaťšmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo sebaexpr.: hmatkaťmackaťhabkať: hmatká, macká, habká po vypínačinár.: mataťmatkať (Dobšinský)nahmatávaťohmatávaťexpr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy


    šmátrať p. hmatať


    šmátrať sa p. tápať 1


    tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

    2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

    2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


    smažiť p. pražiť 1, 2


    škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku • pražiťsmažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružovaoprážaťopekaťosmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán

    2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla • vytápaťroztápaťtopiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masťvyškváraťvyškvarovať: vyškvárať sadlo


    opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri morihovor. expr.: opekať savypekať sapren. expr. grilovať saexpr.: pražiť saškvariť sasmažiť safraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnkufraz. expr. opekať si pupok


Pozri výraz SMA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV