Synonymá slova "skr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 522 výsledkov (5 strán)

  • škrabák1 1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie • škrabačškrabačkaškrabadlo: škrabák, škrabač, škrabačka, škrabadlo na zemiakyškrabka: kovová škrabka

    2. p. rýpadlo


    škrabač, škrabačka, škrabadlo p. škrabák1 1


    spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľliterát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryzpisárpejor. zastar. škriblér (Vajanský)expr. čarbák


    škrabák2 1. p. úradník 2. p. spisovateľ


    úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradníkhovor. pejor. škrabákpejor. perohryzpisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár


    čarbanice niečo neúhľadne napísané al. nakreslené • čarbaniny: čarbanice, čarbaniny po stenáchčarbanceexpr.: čmáranicečmáraninyškrabaninyčachraninymazaninymazanice: tie jeho čarbance, čmáranice, čmáraniny, škrabaniny, čachraniny sa nedajú čítaťpejor. škrabancehaky-bakyháky-báky (obyč. ťažko čitateľné písmo)


    škrabanec 1. stopa po poškrabaní: škrabance na tváriškrabnutie: škrabnutie na dverách autaryha: ryhy na dlanišmuha: krvavá šmuha od úderov bičomhovor.: škrabaninašrám: škrabanina na okne; šrám mu hyzdí tvárdriapanec

    2. (obyč. mn. č.) pejor. niečo neúhľadne napísané al. nakreslené: tie jeho škrabance sa nedajú čítaťčarbanicačarbaninačarbanec: čarbanice, čarbaniny, čarbance po plotochexpr.: čmáranicačmáraninaškrabaninačachraninahaky-bakyháky-báky (neúhľadné písmo)


    škrabanina 1. p. škrabanec 1, 2 2. porov. čarbanice


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať al. kresliť • expr.: čmáraťčmarigaťexpr. zried. čarbikaťhovor. expr.: škriabaťškrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúrčiaraťčiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vetyhovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabaťškriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcovali klincom po steneexpr.: škrabkaťdrapkaťdriapkaťzadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

    2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťtrhať: vietor driape, strháva lístie zo stromovexpr.: kmásaťrafaťšklbaťšarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

    3. p. brať 1


    omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiťtiskaťtískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánkyškrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtíodieraťoškieraťškriabaťškrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma

    2. p. trápiť, znepokojovať


    písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

    2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


    svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzťpáliť: svrbí, hryzie, páli ma celé teloškrabaťškriabať: škr(i)abe ho pod pazuchounár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila rukašpieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela


    trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho • šúchaťšuchať: trieť, šúchať si tvár uterákomškriabaťškrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlaveexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbátdrhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky

    p. aj miešať

    2. p. trepať 3


    liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať saškriabať saštverať saštverigať sadrapcovať sadriapať saliepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

    2. ísť dolu (o koži) • zliezaťlúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť saolupovať sašúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávaťpadať (o vlasoch): vlasy mu padajú

    3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


    ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sapoškrabkávať saškrabať saškriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošívakrútiť savrtieť sahniezdiť samrviť saexpr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrínár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo

    2. p. okolkovať


    pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

    p. aj usilovať sa, túžiť


    škrabať sa 1. p. liezť 1 2. p. pachtiť sa


    škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

    2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

    3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

    4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

    5. p. čarbať 6. p. brať 1


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    škrabavý p. drsný 1


    škrabcovať p. škrabať 1


    oškrabok odškrabaná časť z niečoho • poškrabokškrabka: oškrabky, poškrabky z koláča; škrabky cesta


    škrabka1 p. škrabák1 1


    škrabka2 p. oškrabok


    škrabkať p. škrabať 1


    chrapľavý ktorý znie nejasne, s pazvukmi (obyč. o zvuku, hlase) • chripľavýzachrípnutýchrchlavýchrchľavý: mať chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý hlas; z rádia sa ozval chrchlavý, chrchľavý zvukchraptivýchrčivýzried. chrčavý: chraptivé, chrčivé dýchaniedrapľavýdrsný: drapľavý, drsný hlas, smiechexpr.: škrabľavý (o hlase) • chrochtavý

    p. aj drsný 3, zastretý 1


    nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terénhrboľatýexpr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cestajamkovitýjamkavýjamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfaltdrsnýdrapľavýškrabľavýexpr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papierzrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úpravaneuhladenýkostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá bradavlnitýzvlnenýzvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorieexpr. zubatý: zubatý okraj

    2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cestazakrivenýskrivený: zakrivený, skrivený plechšikmýnaklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechousvahovitý: svahovitý terén

    p. aj kľukatý

    3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnanýnevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo


    škrabľavý 1. p. drsný 1, 3 2. p. chrapľavý


    poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

    2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvárdoškrabaťdoškriabaťdodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytokškrabnúťpoškrabnúťzaškrabnúťdrapnúťzadrapnúťhovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líceodrieťoškrieťexpr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožurozškrabaťrozškriabaťrozoškrieťrozškrieťrozodrieťrozdrieťrozodraťrozdraťodraťrozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvipoodieraťpooškieraťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)


    škrabnutie p. škrabanec 1


    maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kuklazastar. larvakniž. škraboška

    2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškaryzastar. maškaráda

    3. posmrtná sadrová snímka • odliatok

    4. p. potvora


    škraboška p. maska 1


    škrabot p. šuchot


    šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiatšuch: nepočuť ani šuchšustot: šustot krídelexpr. šust: šust papiera (Tatarka)šelest (slabý šuchot): šelest lístiaševel (jemný šuchot): ševel ihličiaškrabot: škrabot perakniž. šuchor (Hviezdoslav)


    škrabotať p. škrabať 1


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    neúspešný ktorý neprináša úspech al. žiadaný výsledok (op. úspešný) • bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskumnevydarenýnepodarenýzastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierokbezvýslednýmárnyzbytočnýdaromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný bojhovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník


    skrachovaný p. neúspešný, beznádejný


    skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, kracholzbankrotovaťbankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovalaexpr.: prísť/vyjsť na mizinudostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinufraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatokvyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicuupadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadlastroskotaťnevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa


    stroskotaťzastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotalroztrieštiť sarozbiť sarozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusypotopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

    2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sanevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili samať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspechzlyhaťsklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahyhovor.: skrachovaťkrachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol


    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2


    škračka p. škvarka 1


    škvarka, škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení • oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkaminár. škračka

    2. p. kúsok 1


    krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hláskyzmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémiezostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje


    skracovať p. krátiť


    skraja 1. blízko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu • na krajipri kraji: ľad je skraja, na kraji, pri kraji tenkýna pokraji: voda je na pokraji hlboká

    2. (koho, čoho) vyjadruje miesto na kraji niečoho • kraj (koho, čoho): skraja, kraj hory rastú malinyzastaráv. pokraj (Dobšinský)zastar. nakraj (Kalinčiak)


    odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kožeobrezok: obrezky z mäsaskrojokskrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko)konček: konček chleba


    skrajok p. odrezok


    čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkamiexpr. škraňa

    2. p. čeľustie


    škraňa p. čeľusť 1


    kropiť pokrývať kvapkami • skrápaťkrápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zempolievať (z krhly): polieva kvetyvlhčiťnavlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehleniefŕkaťfŕskaťprskaťpokropovaťpoprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku


    skrápať p. kropiť


    rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavýjamkovitýexpr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvárzjazvenýjazvovitý: zjazvené, jazvovité lícadrsnýdrapľavýhrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stenaexpr.: rapkavýrapľavýškrapatý


    škrapatý p. drsný 1, rapavý


    skraper p. rýpadlo


    rýpadlo stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy • exkavátor: lopatové rýpadlo, lopatový exkavátorbager: čerpací bagerskraper, pís. i scraper, škrabák (stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy)


    vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmiskrášlenýokrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlenéexpr.: vyčačkanýnačačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný bytexpr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná rukaexpr. vyparádený: vyparádení mládenciexpr. vyfintený: chodieval vyfintený ako pávhovor. expr. vycifrovaný: vycifrované koneexpr. vycipkaný: vycipkané ženyhovor. expr. vyperený (ozdobený perom)


    ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmiokrášliťskrášliťpoet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľouhovor. expr. vycifrovaťexpr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahuvyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sálaovenčiťpoet. zvenčiťnár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiťoperiť (ozdobiť perom): podperený klobúkkniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebromornamentovaťkniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbamiobyč. pejor.: ovešaťobvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériouobložiťhovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninoupocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníkyprizdobiťprikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami


    skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným • okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbouzried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvározdobiťvyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňouprikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť


    vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandamivykrášliťvykrásiťskrášliťokrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémomexpr.: vyparádiťvyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovaťvyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlavavyvenčiťovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená bránapoet.: vykvietiťokvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčaniavyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi


    zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvárznežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémomzvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožkuzmäkčiťzmierniťstíšiťstlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk


    krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovaťokrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičomzdobiťozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenaniaprikrášľovaťprizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmiparádiťcifrovaťstrojiťexpr.: fintiťfrndiťfrndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkoukniž. ornamentalizovať


    opeknieť stať sa pekným, krajším • okrásnieťskrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnelazried. speknieťzried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnelahovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel


    skrásnieť p. opeknieť


    skrásniť p. skrášliť


    ohava pejor. veľmi škaredý človek al. škaredá vec (obyč. v nadávke) • pejor.: obludapríšera: nechcem tú ohavu, obludu, príšeru ani vidieťexpr.: ohavníkohavecohyzdníkohyzda (Kuzmány)špataošklivecškratamrzkáňexpr. zried. škaredník (Urbánek)hovor. expr. škratákkniž. monštrum

    p. aj potvora, netvor 1


    škrata p. ohava


    škraták p. ohava


    skrátený ktorý je rozsahom menší • kratší: skrátené, kratšie vydanie románuzostručnenýzredukovaný: skrátený, zostručnený príspevok, článok


    podstrihnúť strihnutím oddeliť menšiu časť • pristrihnúťzastrihnúť: dala si podstrihnúť, pristrihnúť, zastrihnúť ofinuskrátiť: kaderníčka podstrihla, skrátila vlasyexpr. ošmyknúťsubšt. oštucnúť

    p. aj ostrihať


    skrátiť porov. krátiť


    zoškrtať upraviť al. odstrániť škrtaním, prečiarkovaním • vyškrtaťpoprečiarkovaťpovyčiarkovaťpozoškrtávať: zoškrtať, vyškrtať článok; poprečiarkovať, povyčiarkovať slová v texteskrátiťzostručniť (škrtaním urobiť stručnejším): skrátiť, zostručniť referát, prejavznížiť (škrtaním urobiť nižším): znížiť rozpočet

    p. aj vyčiarknuť


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

    2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


    teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

    2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

    3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

    4. p. no 3


    heslovitý majúci charakter hesla, stručne vystihujúci podstatu • tézovitý: pripravil si heslovitý, tézovitý prejav; heslovitý, tézovitý konspektskratkovitýstručný (podaný v skratke): skratkovité, stručné poznámky z prednášky; stručné výpiskynáznakovitýnáznakový (vyjadrený len v náznakoch, nie podrobný, nie vyčerpávajúci): náznakovité formulácie

    p. aj stručný


    náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formuláciemenej časté: náčrtovitýnáčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenieskratkovitýobrysovitýrámcovitýrámcovýheslovitýstručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod

    p. aj neúplný


    skratkovitý p. stručný, heslovitý


    stručný ktorý obsahuje iba podstatu veci, ktorý je úsporný v slovnom vyjadrení (op. obšírny) • krátky: stručný, krátky úvod knihy; stručná, krátka gramatika; stručný, krátky opis pracovného postupujadrnýlapidárny (stručný a výstižný): jadrná, lapidárna odpoveďheslovitýskratkovitýtézovitýnáznakovitýnáznakovýnáčrtkovitýzried. obrysovitý (podaný v skratke, náznaku): heslovitý, skratkovitý výťah z článku; tézovitá prednáška; náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, obrysovitý opislakonickýúsečnýstrohý (veľmi stručný): lakonické vyjadrovanie; dostalo sa mu úsečné, strohé vysvetleniezhustenýkoncízny (stručný, ale plný podstatných, základných informácií, znakov): zhustený, koncízny výkladpren. telegrafický: telegrafický štýl, telegrafické informovanie o udalosti


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    zgúľať sa gúľaním, kotúľaním sa premiestniť nižšie al. ďalej • skotúľať sa: balvan sa zgúľal, skotúľal až do potoka; slzy sa mu zgúľali, skotúľali po líciexpr. zvaľkať sa: niečo sa zvaľkalo dolu schodmiexpr.: skrbáľať saskrbáliť saskobŕľať saskopŕcať sazošúľať sa: skrbáľať sa, zošúľať sa z postele; drevo sa skobŕľa, skopŕca dolu svahom


    skrbáľať sa, skrbáliť sa p. spadnúť 1, zgúľať sa


    skĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho, obyč. zhora dole • zošmyknúť sašmyknúť sa: čiapka sa mu skĺzla, (zo)šmykla na čelohovor. zviezť sa: zviezla sa na kolenázosunúť sazošuchnúť sa (sunutím, šuchnutím sa dostať dolu): kniha sa zosunula, šálka sa zošuchla zo stolaskotúľať saexpr. zried. zošúľať sa: skotúľať sa, zošúľať sa z posteleexpr. skrbáliť sa

    2. stratiť stabilitu, vybočiť z dráhy • šmyknúť sapošmyknúť sapokĺznuť sa: noha sa mu skĺzla, šmykla na šupke; pošmykol sa, pokĺzol sa na ľade

    3. iba skĺznuť p. upadnúť 2


    lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani grošžgrľoexpr.: hladošškrečoknár. žgrgoň (Urbánek)expr.: žujo (Hronský)pejor.: skupáňdržgrošskuhrošskuhrákskuhravecskuhroňpažravecvlkolakpejor. zried.: skývražníkškrhliakskrblošskrbecskuhráňhovor. expr.: škótškrob: nebuď škót a oferuj čosiziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivecchamtivecmamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brataexpr.: vydriduchvydrigrošhrabáčhrabošpachtivec


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    skrbliť, skrbiť p. šetriť 2


    chrčať vydávať chrapľavý zvuk • chrapotať: chrčí, chrapoce od bolestichrapčaťchrapšťaťškvrčať: rádio chrapčí, škvrčíexpr. škrčať: z pokazeného aparátu škrčal hlas

    p. aj chripieť


    škrčať 1. p. škŕkať 2. p. chrčať


    škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkaťškvrčaťexpr.: škrčaťkručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručíexpr.: čvrkaťčvŕkaťčvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕkafraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajúcigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú


    krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrčekskrčokpejor.: zakrpateneckrpecchriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor


    skrček, skrčok p. krpáň


    skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnuexpr.: učupenečupiačkypočupkypočupiačkykvočiačkykvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúteprikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokomschúleneskrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážkezhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť


    dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


    ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela) • ohnúťzohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenáchprikrčiťpokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prststiahnuťzhrbiť (časti tela ťahať nadol al. k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, pleciaschúliť: schúlil telo do klbka

    2. p. pokrčiť 1


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


Pozri výraz SKR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV