Synonymá slova "skol" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 50 výsledkov (1 strana)

  • stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvoústavinštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitútakadémia (typ školy): obchodná akadémia

    2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova školastúpencinasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúrapokračovatelianasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľovžiaci: Metodovi žiaci

    3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium


    štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničíhovor. škola: poslať syna do škôl


    výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládežezastar. edukácia (Stodola)škola: mať dobrú školuexpr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)


    vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovaniavýučbamenej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisuškolenievzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávaniehovor. škola: dnes nie je škola


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    školák p. žiak 1


    žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdninyštudent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni

    2. p. stúpenec, pokračovateľ


    schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s nímodobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postupprijaťakceptovať: parlament prijal, akceptoval zákonodhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovaliadmin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasiliratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiťkniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionovalodb.: kolaudovaťskolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)


    inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny prácedozorca (kto dozerá): väzenský dozorcakontrolór (kto kontroluje): technický kontrolórzastar. škôldozorca (školský inšpektor)


    škôldozorca p. inšpektor


    skolektivizovať p. zospoločenštiť


    zospoločenštiť urobiť štátnym, spoločným vlastníctvom (op. sprivatizovať) • zospoločniťzosocializovať: po r. 1948 sa výroba zospoločenštila, zosocializovalakolektivizovaťskolektivizovať (zaviesť formy spoločného hospodárenia): (s)kolektivizovanie poľnohospodárstva

    p. aj znárodniť


    kurz 1. krátkodobý cyklus lekcií v istom odbore: jazykové kurzyškolenie: odborné školenieseminár (cvičenie dopĺňajúce prednášky): mať referát na seminárizastar. náukobeh (učebný kurz): jednoročný náukobeh

    2. p. smer 1, 2


    školenie 1. p. vyučovanie, kurz 1 2. p. vzdelanie


    vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniuvzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťouškolenosťučenosťzastaráv. školenie: nemá nijaké školeniezastar. školovanosť


    školenosť p. vzdelanie


    cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom • vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratátrénovanývytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované teloškolený (op. neškolený): školený hlasdrezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone


    kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človekvycibrenývybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýljemnýzošľachtenýuhladenýdistingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanieškolený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasomdecentný: decentné pohyby, gestánevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejavvzdelanývyspelýkultúrnyfraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovniinteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob


    školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicínevyučenývyškolenýkvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičenýcvičenýtrénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas


    vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore • školenývyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murárvycvičenýcvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič

    p. aj vzdelaný


    vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný


    vzdelávací určený na vzdelávanie • osvetový (zacielený na povznesenie vzdelanosti): vzdelávacia, osvetová inštitúciasamovzdelávací (určený na sebavzdelávanie): samovzdelávací krúžokškoliaci: školiace pracoviskozastar. vzdelávateľný: vzdelávateľný spolok (Vajanský)hovor. osvetársky: osvetárska činnosť


    skoliť p. zabiť 1


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    školiť p. učiť 1


    učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

    2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

    p. aj cvičiť 2

    3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

    4. p. hlásať


    školiť sa p. učiť sa 1


    učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

    2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

    p. aj cvičiť 1


    školiteľ p. učiteľ


    učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tancavyučujúci: povinnosti vyučujúcichprofesorslang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbárrechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantoručko


    škôlka hovor. materská škola: náš vnuk chodí do škôlkyzastar.: ovodaúvoda (Tajovský)


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    školovanosť p. vzdelanie


    školovaný p. vzdelaný


    školovať p. učiť 1


    školovať sa p. učiť sa 1


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    školský p. jasný 4


    školstvo p. škola 1


Pozri výraz SKOL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: eurogroup, pky, hw, opc, eal, htm, dil, syb, xap, vsv, shl, vbo, rup, sme, ekb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV