Synonymá slova "sklo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 27 výsledkov (1 strana)
-
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu
2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend
naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlený • nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa • šikmý • zošikmený • nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina • vyklonený • vychýlený • hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá • navážený • navalený • prechýlený • pochýlený • zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok • sklonený • schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty • prihrbený • nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený • zohnutý • ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia) • nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu • ležatý: ležaté písmo
2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2
ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. al. pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení al. skľúčenosti (op. vztýčený) • zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosom • spustený • sklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlava • zvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústa • hovor. opadnutý • zried. zvisnutý
2. p. nepružný 1, ochabnutý 2
zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbený • prikrčený • nahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starec • hrbatý: chodí hrbatý • sklonený • naklonený • nahnutý • nachýlený • prihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt
skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavu • sklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečka • nakloniť • nachýliť • nahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekať • ohnúť • zohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prút • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telo • zvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok voza • poskláňať • poschyľovať (postupne, jeden za druhým)
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
sklonok p. koniec 1
skloňovanie gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor týchto tvarov • gram. deklinácia: skloňovanie, deklinácia podstatných mien • ohýbanie
skloňovať gram. meniť tvary slova pádovými príponami • gram. deklinovať: žiak skloňuje, deklinuje latinské slová • ohýbať: ohýba slovo vo všetkých pádoch
pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepec • osídlo: vtáča sa chytilo do osídla • slučka • oko: pripraviť slučku • železo (železná pasca): líška sa chytila do železa • škripec (zariadenie na chytanie myší) • lapák • sklopec • zried. sklopka
2. p. úklady
sklopec p. pasca 1
sklopiť p. skloniť
spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)
2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)
3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)
4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)
zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať
2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)
3. p. skryť 1 4. p. zrušiť
zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnoci • skryť sa • ukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak
2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť sa • prikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehom • zapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehom • zaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášili • pripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom
3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehu • ponoriť sa • vnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahna • vhupnúť • hupnúť • vbŕdnuť • nár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahna • zaryť sa • vryť sa: strela sa zaryla, vryla do zeme • uviaznuť • zaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blate • preboriť sa • prelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja
4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sa • uzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sa • hovor. expr.: zaklopiť sa • zachlopiť sa • zabuchnúť sa • zaklopnúť sa • zachlopnúť sa • zacapiť sa • začapiť sa • zatresnúť sa • zatresknúť sa • zaplesnúť sa • zaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosom • zacvaknúť (s cvakotom): putá zacvakli • sklapnúť • zaklapnúť • zaskočiť • sklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla
5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2
sklopka p. pasca 1
sklápací ktorý je zariadený, uspôsobený na sklápanie • sklopný • padací: sklápacie, sklopné sedadlo; sklopný, padací most
sklopný p. sklápací
glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovina • glieda: popraskaná glazúra, sklovina • email (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievka • poleva
p. aj povlak
2. p. poleva 1
sklovina 1. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná sklovina • anat. email
2. p. glazúra 1