Synonymá slova "skl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 217 výsledkov (2 strán)

  • sklepať 1. p. otriasť 2 2. p. zbiť 1 3. p. zložiť 2, 5


    zarovnať urobiť rovným, hladkým (obyč. niečo, čo má nerovný, hrboľatý povrch) • vyrovnaťurovnať: zarovnať, vyrovnať rad, knihy; urovnať si rozstrapatené vlasyzrovnať: zarovnať, zrovnať kopec hliny; zrovnať mesto s povrchomzvalcovaťzried. zvalchaťvyvalcovať (zarovnať valcom): zvalcovať ihriskohovor. splanírovať (upraviť terén do rovnej plochy): splanírovať pláňzahladiťvyhladiť (urobiť hladkým): zahladí, vyhladí si pokrčenú sukňupozarovnávaťpovyrovnávaťpourovnávať (postupne, viac vecí zarovnať) • sklepať (klepaním zarovnať): sklepať hárkyzaokrúhliť (upraviť na jednoduchšiu hodnotu): zaokrúhliť sumu, účet


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

    p. aj urobiť


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mostazastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámupoet. báň (klenba oblohy): nebeská báň


    sklepenie p. klenba


    oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenbaoblúčikovýoblúčkovýoblúčikovitýoblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzkyzaoblenýzaokrúhlenýzaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruďklenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povalaklenbovýzastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána


    sklepený p. oblúkový


    otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

    2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

    3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

    4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém


    sklerotický p. zábudlivý


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    zábudlivý ktorý ľahko zabúda • hovor. sklerotický: zábudlivý, sklerotický človek; Tá moja hlava sklerotická!


    depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosťskľúčenosťstiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenostiochabnutosťťažkomyseľnosťzádumčivosťskormútenosťsklesnutosťtieseň: zmocňuje sa ho tieseňúzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosťznechutenosťkniž.: trudnomyseľnosťskleslosťsplín (melanchólia spojená s nudou): mať splínsvetobôľ: trpieť svetobôľom

    2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina


    apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch) • ľahostajnýnevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavétupýotupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslárezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár


    malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telozoslabnutýchabýmdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasomslabýmatnýnevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkonunavenývysilenýzmorenýhovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľskľúčenýsklesnutýskormútenýkniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadomexpr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepcaexpr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý

    p. aj pomalý

    2. p. omamný 1


    malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľnýzastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché rečineveriacimaloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistomkniž. defetistickýpejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postojbojazlivýustráchanýustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľadskľúčenýskormútenýkniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá náladazúfalýbeznádejnýbezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku


    skleslý p. skľúčený, smutný, strápený


    skľúčený ktorý je duševne ochabnutý, malátny; ktorý sa pre niečo trápi; svedčiaci o tom • smutný: už dlhší čas chodí skľúčená, smutnáskormútenýzarmútenýzronený (bolestne zasiahnutý): sedel za stolom sám, skormútený, zarmútený; tvár mal zronenúsklesnutýkniž. skleslý (obyč. aj telesne vyčerpaný): trápi ju choroba, je sklesnutá, skleslákniž. malomyseľný (nemajúci duševných síl): malomyseľný potrebuje pomoc a podporustiesnený (ktorého niečo ťaží, stiesňuje): stiesnená matka, stiesnený hlasúzkostlivýúzkostný (prezrádzajúci úzkosť): úzkostlivý, úzkostný pohľad umierajúcehodepresívnydeprimovanýzdeprimovaný (ovládnutý smútkom, bezútešnosťou): deprimovaný pacient

    p. aj smutný


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápenýusužovanýzried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav)ustaranýustarostenýzastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matkasklesnutýkniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciuunavenývyčerpanývysilenýzmorenýumorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťastrhanýhovor. sťahanýexpr.: zničenýzdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľadzúboženýubiedenýzastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)ubolenýexpr. zried.: uboľavenýubolestenýpren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údyexpr.: umučenýzmučenýskatovanýstýranýutýranýzried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď


    zdrvený psychicky veľmi bolestne dotknutý • otrasený: mužstvo bolo zdrvené, otrasené porážkouzranenýskľúčenýsklesnutýpodlomenýoslabenýzronený: bola skľúčená, zronená jeho odchodom; bol celkom podlomený, oslabený choroboukniž. skleslý: skleslý človekdeprimovanýzdeprimovanýzdecimovanýzlomenýexpr. zničený (ovládnutý bezútešnosťou): deprimovaný, zničený neúspechomzmorenýumorenýutrápenýstrápený (zdrvený dlhodobým žiaľom): zmorená, strápená matka

    p. aj strápený


    znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správanímskľúčenýskrúšenýdeprimovanýstiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváreznudenýunudenýzunovanýomrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikumkniž. blazeovaný: blazeovaný úsmevexpr. zvädnutýhovor. expr.: otrávenýrozhasenýrozkvasený: zvädnutá, otrávená náladamrzutýnamrzenýrozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľadsklesnutýkniž.: skleslýmalomyseľný: malomyseľné, skleslé reči


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    oťažieť stať sa ťažkým, malátnym (o tele a jeho častiach) • zmalátnieťexpr. oťažkavieť: hlava mu oťažela, oťažkavela, nohy zmalátnelizried. sťažieť (Rázus)ochabnúťsklesnúť: od vína celý oťažel, sklesol


    ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúťsklesnúťkniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadolexpr.: okväcnúťokvacnúťokvicnúťodkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicliochabnúťhovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavelprevisnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky


    sklesnúť p. klesnúť 1, ovisnúť


    spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)lascvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrklaopľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihloopadnúťochabnúťovisnúťsklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

    2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúťsprasknúťsprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňamizalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastímzried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky


    sklesnutosť p. depresia 1


    ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšenýzníženýopadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakovodb. atrofický

    2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabýslabýmalátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervymdlýzoslabnutýexpr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svalyvysilenýunavenýustatývyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmussklesnutýskľúčenýskormútenýexpr.: zvädnutýuvädnutýspľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá náladanepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožkaneohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica


    sklesnutý p. skľúčený, smutný, strápený


    koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

    2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


    sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemkugeol. úklon: úklon vrstievstúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanieklesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty

    2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklonytendencia: tendencia po stálostináklonnosťnáchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na chorobydispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spevnábeh: nábeh na tučnotukniž. inklinácia

    3. p. koniec 1


    tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendenciezámer: politické zámerycieľ: všeľudský cieľúsiliesnaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

    2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmunáklonnosťnáchylnosťdispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečokniž. trend: vývinový trend


    naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlenýnahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťašikmýzošikmenýnerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovinavyklonenývychýlenýhovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutánaváženýnavalenýprechýlenýpochýlenýzried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden boksklonenýschýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej robotyprihrbenýnahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbenýzohnutýohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia)nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromuležatý: ležaté písmo

    2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2


    ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. al. pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení al. skľúčenosti (op. vztýčený) • zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosomspustenýsklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlavazvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústahovor. opadnutýzried. zvisnutý

    2. p. nepružný 1, ochabnutý 2


    zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbenýprikrčenýnahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starechrbatý: chodí hrbatýsklonenýnaklonenýnahnutýnachýlenýprihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


    skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


    zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňaťzosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiakahovor. skvačiťzložiť (dať dolu): zložiť si okuliarezried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov)zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

    2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavuspustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lonaskloniť: skloniť šiju, hlavunachýliťschýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavustiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia


    sklonok p. koniec 1


    skloňovanie gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor týchto tvarov • gram. deklinácia: skloňovanie, deklinácia podstatných mienohýbanie


    skloňovať gram. meniť tvary slova pádovými príponami • gram. deklinovať: žiak skloňuje, deklinuje latinské slováohýbať: ohýba slovo vo všetkých pádoch


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    sklopec p. pasca 1


    sklopiť p. skloniť


    spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

    2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

    3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

    4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


    zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

    2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

    3. p. skryť 1 4. p. zrušiť


    zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

    2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

    3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

    4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

    5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


    sklopka p. pasca 1


    sklápací ktorý je zariadený, uspôsobený na sklápanie • sklopnýpadací: sklápacie, sklopné sedadlo; sklopný, padací most


    sklopný p. sklápací


    glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovinaglieda: popraskaná glazúra, sklovinaemail (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievkapoleva

    p. aj povlak

    2. p. poleva 1


    sklovina 1. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná sklovinaanat. email

    2. p. glazúra 1


    skľúčenosť p. depresia 1


    melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivýťažkomyseľnýkniž. trudnomyseľnýpoet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povahaclivýsmutnýtrúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesnenostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosťkniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domoveskľúčenýdepresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacientakniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni


    nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutnýchmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľadzronenýzarmútenýskormútenýskľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tvárezúfalýexpr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičiaexpr. prenešťastný

    2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutýúbohýbiedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľudpoľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholikexpr. prenešťastný

    3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostnýnepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvílenepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolnostíčierny: čierny rokneblahýzlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deňosudnýkniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyltragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosťtrúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správaexpr. prenešťastný


    skľúčiť p. zarmútiť, porov. skľučovať


    zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosťexpr. zried.: rozbolestniťrozbolestiťskormútiťzroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronilazabolieťzamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvalizried. pokormútiť (Vajanský)zried. rozbôľniť (Rysuľa)raniťzraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranilaskľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil


    zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovaťexpr.: ubiťzdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspechhovor. expr.: zdegviťzgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zemeumoriťskľúčiťudupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrťznechutiťexpr.: skrušiťskváriť: výsledok nás skrušil, skvárilzlomiťpodlomiťzničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil


    mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovaťskľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiťsúžiťsužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievaťpomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieťzarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieťomínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


    skľučovať spôsobovať duševnú ochabnutosť • ubíjaťdeprimovaťdeptať: okolie ma skľučuje, ubíja, deprimuje, depcestiesňovaťtiesniť: neúspech ho skľučoval, tiesnilzarmucovaťzroňovaťkormútiťskormucovaťkniž. rmútiť (spôsobovať smútok, zármutok; robiť smutným): správy o nešťastí v rodine nás zarmucujú, zroňujú, kormútia

    p. aj trápiť


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situáciasmutnýbezútešnýskľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľadnešťastnýtrpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľadpochmúrnypošmúrnyťaživýtiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienkynedobrýzlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery


    skľučujúci ktorý vyvoláva tieseň, úzkosť, smútok, neistotu a pod. • stiesňujúcitiesnivýúzkostný: mať skľučujúci, stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný pocitskormucujúcizarmucujúci: skormucujúce, zarmucujúce správyťaživýdusnýdusivý: ťaživá, dusná, dusivá atmosféra; dusivé tichodeprimujúciubíjajúci: deprimujúce, ubíjajúce prostrediedepresívnyzdrvujúci: dostať od priateľa depresívny, zdrvujúci listkrušný (smutný a ťažký): žiť v krušných časoch


    ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivýstiesňujúciexpr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocitpochmúrnychmúrnypošmúrnyskľučujúcikniž. ponurýkniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmyzvieravý: zvieravá predtuchadusivýdusný: prerušiť dusivé, dusné tichodeprimujúcidepresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebneubíjajúciťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny


    splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

    2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

    3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


    kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


    skĺzať (sa) p. kĺzať sa


    skĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho, obyč. zhora dole • zošmyknúť sašmyknúť sa: čiapka sa mu skĺzla, (zo)šmykla na čelohovor. zviezť sa: zviezla sa na kolenázosunúť sazošuchnúť sa (sunutím, šuchnutím sa dostať dolu): kniha sa zosunula, šálka sa zošuchla zo stolaskotúľať saexpr. zried. zošúľať sa: skotúľať sa, zošúľať sa z posteleexpr. skrbáliť sa

    2. stratiť stabilitu, vybočiť z dráhy • šmyknúť sapošmyknúť sapokĺznuť sa: noha sa mu skĺzla, šmykla na šupke; pošmykol sa, pokĺzol sa na ľade

    3. iba skĺznuť p. upadnúť 2


    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2


    šmyknúť sa 1. posunúť sa po hladkej, klzkej ploche • pošmyknúť sapokĺznuť saskĺznuť (sa): (po)šmyknúť sa na mokrom chodníčku; skĺzla (sa) mu noha na jablkovej šupkezošmyknúť sa (zhora dolu): šatka sa jej trocha zošmykla

    2. p. prekĺznuť sa


    posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul dopravapošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťuzried. posúvnuť sapomknúť sapomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok!pošuchnúť sahovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupolpodať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemuuhnúťpohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do bokupotisnúť sapotlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňapostrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalejskĺznuť sapokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzlapoposúvať sapopomkýnať sapopotískať sapopotláčať sapopohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu • zosuť sazosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypalexpr.: zošustnúť sazomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vodyzošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňahovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavyzošuchnúť sazošmyknúť saskĺznuť saspustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavínazrútiť saspadnúťpadnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autázried. zosutiť sa (Rázus)hovor. expr. zošudiť sa (Karvaš)


Pozri výraz SKL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV