Synonymá slova "skar" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 31 výsledkov (1 strana)

  • medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škáraštrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlamitech. vôľa

    2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: oknodiera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach

    3. p. odstup 1


    škára malý, obyč. pozdĺžny otvor • štrbina: škára v dlážke, skalná štrbinamedzera: medzera medzi zubamiprasklinapuklinatrhlina (malý otvor vzniknutý roztrhnutím, prasknutím): prasklina, puklina, trhlina v stenezastaráv. špárahovor. zastar. fuga: dvere majú fugyzastar. štrba (Hviezdoslav)dierkadiera (väčšia škára): prejsť dierou v plote


    trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhlinyprasklinapuklina: praskliny, pukliny na domemedzera: medzera medzi zubmiškára: škáry v okneštrbina: štrbina v dlážkezastar. štrba (Hviezdoslav)rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadlinyprielom: prielom v múrezlom: skalné zlomykniž. ruptúra: ruptúra vo vývine


    potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkovvytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívupokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupkypokarhaťskarhaťexpr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školyadmin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)


    skárať p. potrestať


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    škarediť p. špatiť


    špatiť robiť špatným, škaredým: veľký nos ju špatíhyzdiťzohyzďovaťohyzdiťohyzďovať (robiť veľmi škaredým, odpudzujúcim): špinavé fasády hyzdia, (z)ohyzďujú ulicuohaviťzohavovať (vo veľkej miere): jazva mu ohaví, zohavuje tvárzried. škarediť: účes škaredí jej výzor


    gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na sebaexpr.: fľochaťfľočiťfľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníkanár. bočiťzastar. zahliadaťexpr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedolmračiť saškarediť samraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiťnár. murgotiť sa (Chrobák)


    mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    škarediť sa p. gániť, mračiť sa 2


    ohava pejor. veľmi škaredý človek al. škaredá vec (obyč. v nadávke) • pejor.: obludapríšera: nechcem tú ohavu, obludu, príšeru ani vidieťexpr.: ohavníkohavecohyzdníkohyzda (Kuzmány)špataošklivecškratamrzkáňexpr. zried. škaredník (Urbánek)hovor. expr. škratákkniž. monštrum

    p. aj potvora, netvor 1


    škaredo 1. porov. škaredý 1 2. p. zle 2


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivýhanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článokurážajúciurážlivýpotupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebetyznevažujúciutŕhačskýutŕhačný (na cti); zhoršujúcilingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slováškaredýnepeknýnelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresuzried. príhanlivý


    hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

    p. aj nepríjemný


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvoneprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcovodsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zradaškaredýošklivýohyzdnýmrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký činpodlýexpr.: špinavýhnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná ložbezočivýkniž. bezostyšnýhovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamárpejor. ohavnýhovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutokexpr.: bohaprázdnybohapustý

    p. aj zlý

    2. p. necudný


    nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

    2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    neúhľadný ktorý nie je na pohľad pekný, pravidelný (op. úhľadný) • neupravenýnepeknýnevzhľadný: neúhľadný, neupravený zovňajšok; neúhľadná, nepekná, nevzhľadná budovakostrbatýneuhladený (s nepravidelne vyčnievajúcimi časťami): kostrbaté, neuhladené písmoškaredýmrzkýošklivý (veľmi neúhľadný): škaredý, mrzký interiér; ošklivá záhrada


    odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

    2. p. opačný 2


    škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivýnepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farbamrzkýšpatnýkniž. nevzhľadnýhovor. nevýstavnýhovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom domenesvedčnýnevkusnýneestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenienevábnynepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá ženaodpudivýodpudzujúcinešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabokhnusnýodpornýobludnýohavnýohyzdnýpotvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvorexpr. nemožnýpren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šatynár. pejor. rašmavý

    2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2


    vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

    2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

    3. p. primitívny 2


    vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievaťsposmeškovaťvyposmechovaťvyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovalinár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniťfraz.: priviesť/vyviesť na posmechobrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťouskarikovaťsparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikujepovysmievať (opakovane vysmiať)


    škarnicľa p. vrecko 1


    vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukrumešecmiešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabakhovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarniclesubšt.: sáčik • sáčok

    2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačkuexpr. kešeňa

    3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsuvačok: vačky pod očami


    priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádzazásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásekstruha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struhajarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodouzvodnicarigolžliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garádhrobľaškarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpyzákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákopvoj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu


    škarpa p. priekopa


Pozri výraz SKAR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: drep, ryska, augmenta, títo, slovan, pizza, kvitovať, rozka, karoséria, cyprus, trauma, adresa, drobno, kridlo, nijako
Ekonomický slovník: eno, nok, pbr, tsl, vst, put, zpt, teh, fpx, mu, bin, sox, pas, smq, oha
Slovník skratiek: zfg, meã ã, tokáň, šál, shb, opã å, oor, a57, �� ero, vanúť, pob, vhz, lk, txu, svq
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV