Synonymá slova "ska" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 232 výsledkov (2 strán)

  • skackať p. skákať 1


    skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu al. hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantineluvyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujúposkakovaťpodskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakujeskackaťexpr.: hopkaťhopsaťhopskaťhopkovaťhupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej noheexpr. sepkať (jemne): žriebätko sepkáexpr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohamikniž. harcovať (búrlivo skákať)

    2. p. biť 3 3. p. útočiť


    poskakujúco 1. pohybujúc sa dopredu malými skokmi, natriasajúc sa • poskakujúcskackavo: poskakujúco, poskakujúc, skackavo prešla celú ulicuhovor.: sepkavosepkom: koník sepkavo, sepkom sa blížil k chlapcovi

    2. p. skákavo


    skackavo p. poskakujúco 1, skákavo


    skákavo pohybujúc sa v skokoch, skákajúc, poskakujúc • skokovitoskokoviteposkakujúco: skákavo, skokovito sa priblížil k ostatným; poskakujúco bežal po chodníkuvýskokomhovor.: skočkyvýskočky: výskokom, výskočky trielil dolu ulicouexpr. skackavo: skackavo prišiel k námpoet. zried. skackom (Hviezdoslav)


    skackom p. skákavo


    odkiaľ 1. vyjadruje otázku zameranú na miestne al. smerové východisko, al. na pôvod; z ktorého miesta, z ktorej strany • odkadeodkadiaľ: Odkiaľ, odkade, odkadiaľ si sa tu vzal?skadeskadiaľ: Skade, skadiaľ to máš?expr.: odkiaľžeodkadežeodkadiaľžeskadežeskadiaľže: Odkiaľže, skadeže ju len poznám?poet. skiaď (Botto, Kostra)

    2. uvádza príslovkovú, predmetovú a prívlastkovú vzťažnú vetu • odkadeodkadiaľskadeskadiaľ: nevie, odkiaľ, odkade má začať; Vráťte sa ta, skade, skadiaľ ste prišli!


    skade p. odkiaľ 1, 2


    odkiaľkoľvek vyjadruje rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho a smerového východiska; z ktoréhokoľvek miesta al. smeru, z ktorejkoľvek strany • skadekoľvekskadiaľkoľvek: odkiaľkoľvek, skadekoľvek sa môžeš pozerať; do mesta sa dostanú skadiaľkoľvek


    skadekoľvek p. odkiaľkoľvek


    niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

    2. p. naničhodník


    prisťahovalec kto sa prisťahoval • prišelecpejor. privandrovalec: dedina sa postavila proti prisťahovalcom, prišelcom, privandrovalcomimigrant (prisťahovalec z cudziny) • pejor. skaderuka-skadenohahovor. pejor. odkundeskniž. parvenu [vysl. -nü] (kto pôvodne nepatrí do danej spoločnosti)


    skaderuka-skadenoha 1. p. prisťahovalec 2. p. niktoš 1


    odkiaľsi zdôraznene vyjadruje neurčitosť miestneho al. smerového východiska; z ktoréhosi, nie presne určeného miesta al. smeru • odkadesiodkadiaľsi: prišiel odkiaľsi, odkadesi, odkadiaľsi zo severuodniekiaľodniekadiaľodniekadeoddakadeoddakadiaľ: odniekiaľ, odniekadiaľ priletela lopta; odniekade, oddakade sa sem musel dostaťskadesiskadiaľsi: prisťahovali sa sem skadesi, skadiaľsi z dedinyzdakadezdakadiaľzniekadezniekadiaľ: zdakade, zdakadiaľ, zniekade ho poznámodvoľakadeodvoľakadiaľzvoľakadezvoľakadiaľ: odvoľakade, zvoľakadiaľ sa ozývala hudba


    skadesi p. odkiaľsi


    skadeže p. odkiaľ 1


    skadiaľ p. odkiaľ 1, 2


    skadiaľkoľvek p. odkiaľkoľvek


    skadiaľsi p. odkiaľsi


    skadiaľže p. odkiaľ 1


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákaťposkakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapcahovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš

    2. p. obsluhovať 1


    obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

    2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


    pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


    útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážaťdoskakovaťskákaťdobiedzaťdotieraťdomŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami


    vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺnskákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krkuexpr.: plieskať satrieskať sa: plieskal sa o zem

    2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1


    bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, braloskalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďalekaútes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesyzastar. bradlo: bradlá Tatierúskalieúskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny


    kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skalabalvan (veľký kameň): žulový balvanzápoľa (veľký kameň) • okruhliakokružliakobliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliakyzvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakochžabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vodykváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádrežarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

    2. kamenný materiál na stavbu • kamenivokamenina

    3. p. usadenina


    skala 1. p. bralo 2. p. kameň 1


    stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnicaškála: škála zvukovrozpätie: platové rozpätietabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľkuhovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcovhovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík


    škála p. stupnica


    skalavý p. skalnatý


    skalnatý ktorý obsahuje veľa skál, kamenia • kamenitýkamenistý: skalnatá, kamenitá pôda vinohradov; kamenistý chodníkzried.: skalavýskalistýskalný: skalavá cesta (Švantner); skalisté pobrežie, skalná zembralnatý (plný brál): bralnatý krajzried.: úskalistý (Rázus)bralistýbralný


    kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazeromúlistý (obsahujúci múľ) • zakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v riekenepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutinašpinavýnečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)

    2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútnyzakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholuzahmlenýzastretý: od plaču zahmlený, zastretý zraknejasný: nejasný pohľad

    3. p. hmlistý 1, daždivý


    skalený p. kalný 1, 2


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    skaličený p. pokazený 2, zmrzačený


    zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovanýdeformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telodokaličenýskaličenýznetvorenýdochrámanýdodrúzganýdorantanýožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčenýzohyzdenýzohavenýohyzdnýohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenínkyptavýokyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené rukyexpr.: spotvorenýkurtavýkrchňavýdoriadenýdorichtovanýdokatovanýdokľavený


    dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámaťzlámaťrozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parkuexpr.: dodrúzgaťdochrámaťpochrámaťdorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu rukydokaličiťzmrzačiťexpr.: skaličiťokaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údyrozbiťexpr.: roztrieskaťdotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala huslehovor.: pokrušiťdomrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvilaexpr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík


    okyptiť odrezaním, odňatím časti poškodiť, urobiť neúplným: okyptiť územie o úrodnú pôduzmrzačiťskaličiťznetvoriťzohyzdiť (telo a jeho časti): zmrzačil, skaličil si nohu; znetvoriť, zohyzdiť si telo pri haváriiolámaťoblámať: olámať, oblámať strom, vrchovec stromuobmedziť (niečo abstraktné): obmedziť, okyptiť možnosti, práva; obmedziť umenie


    raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


    skaličiť p. zmrzačiť 1


    zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiťdokaličiťexpr.: okaličiťpokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriťzohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámaťdodrúzgaťdorantaťdokatovaťdomäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

    2. p. pokaziť 1


    znetvoriť zbaviť normálnej, prirodzenej podoby • zdeformovať: znetvoriť, zdeformovať tvár niekomuexpr. spotvoriť: spotvorený účeszohyzdiťexpr.: zhyzdiťzohaviťzošpatiť: ruka zohyzdená, zohavená tetovanímzmrzačiťskaličiťokyptiť (znetvoriť odrezaním časti): zmrzačenie, skaličenie rúk; okyptiť stromskriviť: zlosť mu skrivila tvárprekrútiť (zámerne vyložiť nesprávne): prekrútenie faktov


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zohaviť urobiť ohavným, ohyzdným, neprirodzene vyzerajúcim • zohyzdiťexpr. zhyzdiť: smetisko zohavilo, zohyzdilo okolie; tvár zohavená, z(o)hyzdená jazvamiznetvoriťexpr. spotvoriť: telo znetvoril kŕč; úškľabok jej spotvoril peknú tvárzmrzačiťdokaličiťskaličiť: zmrzačiť, dokaličiť si ruku tetovanímzošpatiťpošpatiťzoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ošklivým): stavenisko zošpatilo, pošpatilo ulicu; klobúk jej zošklivil hlavuzdeformovaťskriviť: ústa mu zdeformoval, skrivil škodoradostný úsmev


    kamenie drobnejšie kamene • kamenčieskálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste

    p. aj štrk1


    skálie p. kamenie, štrk1


    štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrkkameniekamenčieskáliesubšt. šuter


    skalistý p. skalnatý


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    skaliť 1. p. zakaliť 1, 2 2. p. pokaziť 1


    zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

    2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

    3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


    alpínium osobitné miesto v záhrade na pestovanie vysokohorských rastlín • skalkahovor. alpínka


    skalka p. alpínium


    kamenitý, kamenistý obsahujúci kamenie, skaly • skalnatý: kamenitý, kamenistý chodník; skalnatá cestaštrkovitý: štrkovitá pláž


    alpínka 1. vysokohorská rastlina pestovaná v alpíniu • skalnička

    2. p. alpínium


    skalnička p. alpínka 1


    nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo • nadchnutec: športový nadšenec, nadchnuteczapálenecoduševneneckniž. zanietenec (Figuli)horlivec: národný horliveczastaráv. horliteľkniž. entuziastzastar. zasvätenec: zasvätenec vedy (Kukučín)fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatikidealistafanúšikexpr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšikexpr. zúrivec


    skalný 1. p. skalnatý 2. p. vytrvalý 1, verný 1


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadámúprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvolojálny: lojálny občanexpr. skalnývytrvalýtrvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstnýnaozajstnýopravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láskanepredstieraný: nepredstierané cityskutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazuvýstižný: výstižný opis havárieživý: živé líčenie udalostizodpovedajúci: zodpovedajúci preklad dielareálnyrealistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život


    vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatýneúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilieneúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovníkzastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský)tvrdošijnýúporný: klásť tvrdošijný, úporný odpornepoddajnýneoblomnýneústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povahazastar. nezmarnýpren. mravčí (o práci) • expr.: skalnýverný: skalný, verný fanúšik

    2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé daždeneprestajnýneprestávajúcinepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolestiustavičný: ustavičné nariekaniezastar. vytrvanlivý

    p. aj trvalý


    horolezec športovec lezúci v prírodnom skalnom, ľadovom, snehovom al. kombinovanom teréne s istým stupňom obťažnosti • alpinista (horolezec na stredných vrchoch s ľadovcami) • skalolezec (športovec lezúci po cvičných skalách na čas)


    skalolezec p. horolezec


    horolezectvo lezenie v prírodnom skalnom, ľadovom, snehovom al. kombinovanom teréne s istým stupňom obťažnosti • alpinizmusalpinistika (horolezectvo na stredných vrchoch s ľadovcami) • skalolezectvo (lezenie po cvičných skalách na čas)


    skalolezectvo p. horolezectvo


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    skalopevne 1. porov. pevný 3 2. p. isto 3


    istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

    2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

    3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    skalopevný 1. p. pevný 3, silný 3 2. p. istý 1


    korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisťtrofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofejúlovok (ulovené zviera) • lovkniž. lup (Jégé)pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť


    skalp p. korisť


    nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)


    skalpel p. nôž


    skamarátiť sa p. spriateliť sa 1


    spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmisubšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sazbratať sazried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobrataliposestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sapokmotriť saznôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri piveexpr.: porodiniť sazosvatať sazošvagriť sa

    2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkouvyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťounavyknúť sizvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry


    skamenelina, skamenenina zvyšok pravekých rastlín a živočíchov premenených na nerast • geol. petrefaktgeol. pomn. fosílie


    skamenelý p. skamenený 1


    skamenený 1. ktorý skamenel • odb. fosílny: skamenené, fosílne živočíchy, rastlinyzastar. skamenelý

    2. p. nehybný


    nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

    p. aj stály


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    skamošiť sa p. spriateliť sa 1


    skampolo p. tričko


    tričko priliehavé, obyč. bavlnené oblečenie nosené na hornej časti tela, často ako súčasť spodnej bielizne: námornícke tričkotielko (obyč. s výstrihom a bez rukávov): nosiť tričko, tielko pod košeľouskampolo (pleteninové tričko): pestré, módne skampolotrikottriko (priliehavé oblečenie artistov, tanečníkov): baletky v trikotoch, v trikách


    karpina očný maz usadený v kútikoch očí: vytrieť si z oka karpinuhovor. škamra


    škamra p. karpina


    blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

    p. aj trblietať sa


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmraťmumraťmručaťbručať: mumranie mora

    2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblaťbľabotaťhundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručaťmručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si)pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlaťmumraťmrmraťmrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudraťdudlaťdudaťdrmoliťšomraťškamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiťšemoniťšamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčaťmrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

    3. p. hundrať 1, 2


    svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

    p. aj svetielkovať

    2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    škamrať, škamriť 1. p. hundrať 1 2. p. blikať, svietiť 1


    blikavý ktorý svieti, horí prerušovane al. slabo • blikotavý: blikavý, blikotavý majákmihotavýkmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezdsliepňavýexpr.: žmurkavýklipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampyexpr. škamravý: škamravá žiarovkazried.: blinkotavýblinkavý


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    karpavý ktorý má karpiny; zalepený karpinami • hovor. škamravý: karpavé mláďa; mať karpavé, škamravé oči


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    škamravý 1. p. karpavý 2. p. hundravý 1 3. p. blikavý, slabý 3 4. p. tmavý 2


    tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbamisýtytuhý: tmavá, sýta, tuhá modráčiernytuhočiernyuhľovočiernyexpr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli)počernýpočernastýkreolskýčokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožkačernastýčernavýzried.: černistýpotemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ)expr. pretmavý (veľmi tmavý)

    2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachtypochmúrnypošmúrnykniž. ponurýkniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domyšerýpoet. súmračnýexpr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večertienistýtônistýzastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová)temnistýtmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadieexpr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

    3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný


    škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandálpohoršenie: spôsobiť pohoršeniepobúrenievýtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosťhanba: To je hanba!


    výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnostivýstup: robiť výstupyškandál: vyvolať škandál na uliciincident: incident na hraniciachneprístojnosťexces: alkoholický excesuličníctvopejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvohovor. scéna: vyvolať scénuhovor. expr. garazda: stvárať garazduhovor. alotria


    škandalista p. výtržník


Pozri výraz SKA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV