Synonymá slova "sk" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1834 výsledkov (16 strán)
-
žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdniny • študent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni
2. p. stúpenec, pokračovateľ
žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
antagonistický založený na antagonizme, svedčiaci o antagonizme • antagonický • protirečivý • protikladný • protichodný: antagonistické, antagonické, protirečivé sily; protirečivé javy; protikladné, protichodné názory, postoje • nepriateľský: nepriateľské triedy, tábory • nezmieriteľný (nezmieriteľne protirečivý): nezmieriteľné protiklady, rozpory
nenávistný naplnený nenávisťou, silným nepriateľstvom (op. priateľský, milý) • nevraživý • nepriateľský: k svojim kolegom mal nenávistný, nevraživý postoj • expr. vražedný • pren. ľadový: premeral si nás vražednými, ľadovými očami • expr.: satanský • satanášsky • diabolský (naplnený veľkou nenávisťou): spriadal nenávistné, satanské, diabolské plány; vysmieval sa mu satanským, satanášsky smiechom • pren.: pichľavý • bodavý: nemohol zniesť ich pichľavé, bodavé reči • pren. supí: supí pohľad
nepriateľsky 1. porov. nepriateľský 1 2. p. zle 3
nepriateľský 1. pociťujúci nepriateľstvo, nenávisť, odpor; svedčiaci o tom (op. priateľský) • znepriatelený • rozvadený: stáli tu proti sebe dva nepriateľské, znepriatelené tábory; znepriatelení, rozvadení sokovia • nenávistný • nevraživý • expr. vražedný (o prejave intenzívneho nepriateľstva): nenávistný, nevraživý pohľad; nepriateľský, vražedný úmysel • pren. ľadový: ľadové prijatie
2. patriaci k nepriateľom, protivníkom, odporcom (op. priateľský) • protivnícky • kniž. zastar. protivný: bojovať s nepriateľským, protivníckym, protivným vojskom • sokovský • rivalský
p. aj opačný 2
opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný
2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka
ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenie • neverecký • neveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človek • nenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládež • materialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie
bádateľský, bádavý p. vedecký, hĺbavý
rúhačský p. hriešny 1
bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý
2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa
3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1
nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutie • nezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odpor • hlúpy • sprostý • kniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosť • expr.: bláznivý • pochabý • zried. pochábeľský • pomätený • subšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázky • detinský • detský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápady • nerozvážny • neuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanie • expr.: nenormálny • šialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostí • expr. pubertálny • hovor. pejor. somársky: somárska vojna
p. aj neuvážený
pochábeľský p. nerozumný, bláznivý 2
bohorúhačský, bohorúhavý p. hriešny 1, bezbožný
bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá rana • kniž. bôľny • trpký • horký • smutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmev • kniž.: strastiplný • strastný • zried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychy • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekanie • kniž.: srdcervúci • srdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plač • expr., často pejor.: bolestínsky • trpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvári • zraňujúci • kniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvo • kniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútok • poet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav) • sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra) • expr. prebolestný: prebolestná matka • pren.: tŕnitý • tŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta
2. p. nepríjemný
trpiteľský p. bolestný 1
bujdošský p. bujný 2, samopašný
bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia • rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina • hustý • bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy • prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň
2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarý • rozjarený • rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov • expr.: rozbujdošený • bujdošský • hovor. expr. rozkokošený • zried.: rozbujdašený • rozbújaný • rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská) • poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav) • samopašný • roztopašný • zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie • búrlivý • búrlivácky • rozpustený • bezuzdný • nespútaný • neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť • bohatý • nevyspytateľný • prebujnený • rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia • divý • divoký • živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha
p. aj divý 2
neporiadny 1. ktorý nedbá na poriadok, disciplínu, ktorý si neplní svoje povinnosti; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nestatočný • nesvedomitý • nezodpovedný (obyč. vo vzťahu k práci): neporiadny, nestatočný pracovník; mať nesvedomitý, nezodpovedný prístup k povinnostiam • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • ledabolý (spojený s ľahostajnosťou) • nár. bujdošský: neporiadna, nedbanlivá gazdiná; nedbalá, nedbajská výchova • darebný • darobný • menej časté daromný (spojený s odsúdeniahodnou nedbanlivosťou): darebný, darobný pomocník; oženil sa s darobnou, daromnou ženou • zastaráv. nezriadený (nedodržiavajúci obyč. mravné normy): viesť nezriadený život • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky: lajdácky, flákačský, šlendriánsky prístup k učeniu • subšt.: odfláknutý • bordelársky
p. aj zlý
2. ktorý nedbá na poriadok, na svoj vzhľad, upravenosť; svedčiaci o tom (op. poriadny) • neupravený • expr. rozgajdaný • hovor. expr. neogabaný: neporiadny, neupravený výzor; mať neupravený, neogabaný zovňajšok • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • ledabolý (spojený s ľahostajnosťou): nedbanlivé, nedbalé, nedbajské oblečenie • pejor. lajdácky • subšt. bordelársky: neporiadna, lajdácka domácnosť • nár. nekľúdny
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
buntošský p. buričský
buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantský • rebelský • hovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duch • vzbúrenecký • odbojnícky • odbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národ • disidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná nálada • zried.: rozbrojný • rozbrojnícky
cakompak, cakomprásk, cakumpak, cakumprásk 1. p. spolu 2 2. p. celkom 1, úplne
cestovateľský p. svetobežnícky
svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje • svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadí • cestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobie • hovor. expr. vandrovný • túlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život
cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená
p. aj zahraničný
2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný
nenašský p. cudzí 1
divošský p. primitívny 1
primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotný • prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo • necivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrny • nevyspelý • barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet • divý • divoký • divošský: divé, divoké, divošské kmene
2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchý • prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie • nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby • nízky: nízky stupeň vývinu • ľudový • zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk
3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý
dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľský • podmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výprava • uchvatiteľský • kniž. uzurpátorský • koristnícky • koristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, ciele • výbojný • útočný • útočnícky • agresívny • militantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plán • svetovládny • rozpínavý • expanzívny • expanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politika • pren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)
dobyvateľský p. dobyvačný, útočný
útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok
výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačný • dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • agresívny • útočný: agresívna, útočná akcia • bojovný • bojachtivý • militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily • podmaniteľský: podmaniteľská vojna • expanzívny • rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika • koristný • koristnícky: koristné ciele
uchvatiteľský p. dobyvačný
držgrošský p. skúpy 1, lakomý 2
držiteľský p. vlastnícky
vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo • majiteľský • zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah • držiteľský
energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď
panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaha • rozkazovačný • rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky • veliteľský • generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním • autoritatívny • autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie • despotický • diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec • imperátorský: imperátorský postoj • zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúci • rozkazovací • prikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónom • panovačný: byť panovačným • imperatívny: imperatívny podtón prejavu • veliteľský • generálsky: veliteľská, generálska povaha • zried. sekantný
p. aj panovačný, prísny
veliteľský p. prísny 1, energický
epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejový • fabulárny • fabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princíp • odb. výpravný: epická, výpravná báseň • príbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúra • prozaický (op. poetický): prozaický charakter textu • rozprávačský • rozprávací • naračný • naratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánre • zastar. rozpravný
rozprávačský p. epický
familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinný • domácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke oslovenie • dôverný: dôverné správanie • priateľský • nenútený • uvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejav • lingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz
láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský
spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry
2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie
3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí
srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav
vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci
p. aj dobrý
2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie
filozofický súvisiaci s filozofiou, filozofovaním; založený na filozofii, myslení, poznaní • mysliteľský • premýšľavý • hĺbavý • špekulatívny: filozofický, mysliteľský typ človeka; premýšľavá, hĺbavá, špekulatívna duša • myšlienkový • ideový (založený na istých ideách, názoroch): myšlienkové, ideové smery, hnutia
mysliteľský p. filozofický
klebetný ktorý rád klebetí; ktorý robí klebety, úmyselne niekoho očierňuje; svedčiaci o tom • klebetnícky: klebetný, klebetnícky chlap • zried. klebetársky (Sládkovič, F. Kráľ) • ohováračský • hovor. zastar. ohováračný: ohováračská, ohováračná kampaň • hovor. pletkársky • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: pletkárske, jazyčnaté, jazyčné dedinčanky • pejor. nactiutŕhačský • zried.: utŕhačský • utŕhačný (poškodzujúci česť): nactiutŕhačskí intrigáni; nactiutŕhačské, utŕhačské, utŕhačné reči
ohováračský ktorý úmyselne šíri nepravdivé klebety, očierňuje niekoho al. niečo; svedčiaci o tom • menej časté: ohováračný • osočovačný • osočovateľský: ohováračská, osočovačná kampaň; ohováračské, osočovateľské reči • nactiutŕhačský • menej časté: utŕhačský • utŕhačný (ktorý ubližuje na cti): nactiutŕhačské, utŕhačské klebety
p. aj klebetný
hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený
2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý
hladošský p. hladný 1
vedecký súvisiaci s vedou • vedný: vedecký, vedný odbor; vedecký, vedný výskum; vedná politika • bádateľský: mať bádateľské sklony • bádavý • hĺbavý: bádavý, hĺbavý typ • náučný (poskytujúci poučenie): náučná literatúra
hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)
2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2
sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)
2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1
homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, kluby • lesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický pár • hrub.: teplý • buzerantský • slang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlas • hrub. iron. prihriaty • slang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovanie • mužný • tvrdý: mužný, tvrdý šport • pánsky: pánske oblečenie • neženský: má mužské, neženské pohyby
mužský2 p. chlap 1
kamošský p. priateľský
karhavý vyjadrujúci výčitku, napomenutie • vyčítavý • zried. napomínavý: uprieť na niekoho karhavý, vyčítavý, napomínavý pohľad • mentorský • kazateľský: mať v hlase mentorský, kazateľský tón
kazateľský p. poúčavý, karhavý
poúčavý ktorý poúča • poučovateľský • mentorský • kazateľský: poúčavý, poučovateľský, mentorský, kazateľský tón reči
nactiutŕhačský p. ohováračský
žgrlošský p. lakomý 2
lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebný • darobný • daromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdiná • záhaľčivý • zried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládež • pohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učenia • menej časté nerobotný • hovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek roboty • pejor. povaľačský
2. p. pomalý 1
povaľačský p. lenivý 1
lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé slová • líškavý • zaliečavý • lichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľa • podlízavý • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázy • pejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosť • kniž. lichotný • pren. expr. medový: medové reči
2. p. príjemný
podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavý • líškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé reči • pejor.: podkladačný • podkladavý • službičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadení • poklonkujúci • poklonkársky • kniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavou • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • pätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povaha • úlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmev • pejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnosti • nár. pejor. podliezavý
servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správanie • pejor.: pätolizačský • pochlebovačný • pochlebovačský • poklonkujúci • kniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiam • úlisný • klzký • zaliečavý • líškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklony • ponížený • otrocký: ponížená, otrocká poslušnosť • sluhovský • lokajský: sluhovské poklonkovanie
zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človek • lichotivý • lichotnícky • lichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slová • kniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský) • sladký • sladkavý • sladkastý • expr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové reči • podlízavý • podliezavý • podkladavý • pochlebovačný • poklonkujúci • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsoby • pejor.: servilný • pätolizačský • nadbiehavý: má servilných podriadených
loptošský p. šibalský
šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarsky • vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec • expr.: huncútsky • šinterský • furtácky • hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky • prešibaný • prefíkaný • lišiacky • expr. kujonský • expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec • potmehúdsky • potuteľný • expr.: šelmovský • fraz. diablom podšitý • hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie • expr.: lapajský • laganský • galganský • loptošský • lotrovský • zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán • expr. zried. fafrnský
lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristnícky • koristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierov • zbojský • zbojnícky: zbojský, zbojnícky prepad • lupičský • zastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda
lupičský p. lúpežný
zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojnícky • lupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmysly • žart. lapikurkársky: lapikurkárska povaha • expr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčka • pren. lepkavý: mať lepkavé prsty
macošský 1. p. nepriaznivý, zlý 1 2. p. skúpy 1
merací určený na meranie • merný • meračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technika • nivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie
našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci • tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery? • náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča • blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia • rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja • národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry • svojský • svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom
nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajský • nedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v práci • neporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdácky • ľahtikársky • hovor. ledabolý • slang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povaha • povrchný • vlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práci • ľahostajný • nevšímavý • laxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchova • ležérny • kniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsoby • hovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)
neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť
pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošný • neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie • pretváračský • pretváravý • pretváraný • pretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé) • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter • pejor.: farizejský • judášsky: farizejská láska • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokora • expr. potmehúdsky
pretváračský p. pokrytecký, neúprimný
neznabožský, neznajbožský p. bezbožný, ateistický
ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsilie • kaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístup • barbarský • pejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby
p. aj ničivý
rozbíjačský p. podvratný, rozvratný, ničiteľský
rozvratný usilujúci sa o rozvrat, narušenie, zničenie jednoty, celistvosti niečoho; svedčiaci o tom • rozvratnícky • rozvracačský • podvratný • podvratnícky: rozvratné, rozvratnícke, rozvracačské skupiny; podvratné, podvratnícke akcie • rozkolný • rozkolnícky: rozkolné, rozkolnícke úsilie • rozbíjačský: rozbíjačská činnosť • rozkladný • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladné, deštrukčné, deštruktívne tendencie
p. aj podvratný, ničivý
nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietoby • nietoaby • nietožeby • nieby • niežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v noci • tobôž • tobôž nie • tým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhým • tým skôr • tým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec
tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viac • tým skôr • tým väčšmi • ešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmi • tým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostať • nieto • nieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiť • nár.: otobôž (Jesenská) • potobôž • týmbôž (Hviezdoslav)
osloboditeľský p. oslobodzovací
oslobodzovací ktorý má za cieľ odstrániť nadvládu a získať slobodu • kniž.: osloboditeľský • oslobodenecký: oslobodzovací boj; osloboditeľská armáda; oslobodzovacie, oslobodenecké hnutie
osočovačný, osočovateľský p. ohováračský
pápežský súvisiaci s inštitúciou pápeža • cirk. apoštolský: pápežský, apoštolský nuncius; pápežská, apoštolská stolica
pätolizačský p. podlízavý, servilný